Milujem talianskych novinárov a ich prirovnania! Môžete sa na nich spoľahnúť, že okritizujú všetko a všetkých.

Mietta, krásna baba v úžasných šatách, by sa vraj hodila „len za predavačku do zelovocu“. Elegantný Amedeo Minghi vyzeral ako „stará striga, ktorá priletela na metle“. Umberto Tozzi mal „príliš dlhé vlasy“ (pred rokmi ich mal zase ,,príliš krátke a vyzeral ako trestanec z tretej nápravnovýchovnej“). O Marielle Nave vyhlásili, že bola ako „začarovaná princezná po polnoci“ – myslela som, že to má byť kompliment, ale nebol – „keď z nej spadlo kúzlo a je zase škaredá ako ropucha“. Čo veta, to žalovateľná, a hneď podľa viacerých paragrafov.

Gay sa nevyliečil: Polemiky, tykajúce sa piesní, sa obvykle začínajú dávno pred zverejnením textov, novinári poznajú len názvy, ale to im nebráni v tom, aby z nich nenafúkli obrovské mediálne bubliny. To viete, nič neprospieva festivalu tak ako publicita, a tak si viete predstaviť, že v prvý deň si k televízorom sadne vždy takmer celé Taliansko.

Škandál vyvolala aj pieseň Poviu. Mala byť o gayovi, ktorý sa zázračne ,,vyliečil''. Protestné pochody homosexuálnej komunity proti takejto absurdite sa napokon nekonali, pretože dielko naozaj nebolo o žiadnom vyliečení ani zázraku (doslova sa spieva, že ide len o skutočný príbeh jedného človeka - chalan, utláčaný matkou dračicou a zapieraný otcom alkoholikom hľadal sám seba u mužov, no keď stretol tú pravú, pochopil, čo je láska). A publiku sa zjavne páčila, keďže ho odmenilo druhým miestom. 

Mimochodom, v jeden večer, keď sa spievalo s hosťom, si Povia vzal na pomoc Marca Masiniho. Masini sa pravdepodobne rozhodol pomôcť kritizovanému kolegovi aj preto, že si toho sám zažil viac než dosť. Po tom, čo sa i o ňom rozšírilo, že nosí smolu, poverčiví Taliani ho niekoľko rokov ignorovali v rádiách i televízii. Jeho posledným pokusom o návrat bolo San Remo 2004 – našťastie diváci kašľali na predsudky, Masini s prehľadom vyhral a odvtedy je znova na výslní. 

Princa vypískali: Zaspieval si tu i taliansky princ Emanuele Filiberto, hoci podľa mnohých tam nemal čo hľadať a dali mu to vyžrať. Ktosi sa vyjadril, že Filiberto v San Reme je ako Cicciolina v parlamente, iní dúfali, že ak vyhrá, Francúzi im vrátia Korziku. Väčšina sa ale zhodla, že taký amatér na festival nepatrí, i keď berie hodiny spevu, ako priznal. Len pár osamotených hlasov si dovolilo pípnuť, že hlavnou postavou tria bude Pupo – európska hviezda osemdesiatych rokov (koncertoval aj v Bratislave).

Mužskí potomkovia kráľovského rodu mali pre kolaboráciu s Mussolinim dlhé desaťročia zakázaný vstup do Talianska, zákon sa zmenil až v roku 2002. Princ sa stal vítaným hosťom všetkých možných programov, vyhral tanečnú súťaž, spolumoderoval ''Doporučených'', založil módnu značku. Kedysi dávno v záchvate melanchólie o krajine, kam nesmel vstúpiť, hoci nič nespravil, napísal báseň. Keď ju dal prečítať spevákovi Pupovi, s ktorým uvádzal spomínanú  reláciu, dojala ho natoľko, že k nej zložil hudbu a rozhodol sa ju prezentovať v San Reme. Aj s princom a tenorom Lucom Canonicim.

Sotva trojica vyšla na javisko, začali sa piskoty, že takmer spadla sála. Dedič trónu tých pár svojich tónov odspieval slušne, melódia bola slávnostná, takmer hymnická, ale text bol amatérsky a nepresvedčivý: ,,Spomínam si, ako dieťa som cestoval vo fantázii, zavrel som oči a predstavil si, že svoju krajinu objímam. Dnes večer som tu, aby som povedal pred svetom a bohom, Taliansko, láska moja.“

To by ale neboli Taliani, keby po odspievaní chválospevu na ich vlasť aspoň polovica nezmenila názor - časť publika prejavila svoje nadšenie pre zmenu ováciami a mávaním zástavami.

V posledný večer sa zdalo, že tábory ich priaznivcov a odporcov sa pobijú. Hlasovali ľudia i orchester, ich výsledky mali rovnakú váhu, potom sa robil priemer. Moderovať San Remo fakt nie je ľahké. Antonella Clerici zažila horúce chvíľky, keď vyhlásila mená finalistov a bol medzi nimi aj neobľúbený princ. Vypukla vzbura, pískalo nielen publikum, pridali sa aj muzikanti, krčili partitúry a švácali ich o zem! Antonelle, okolo ktorej lietali papierové gule, chvíľu trvalo, kým nastolila poriadok. O výsledku predsa nerozhodla ona, ale ľudia a hlas ľudu – hlas boží!

Pupo predpovedal, že jeho pieseň bude celosvetovým hitom, no nestalo sa tak. Ale zato paródie, kde títo traja protagonisti v skvelom dabingu spievajú niečo celkom iné ako na festivale, sa rodili ako huby po daždi...

Vyhrala i s horčičákmi: Talentovaná Arisa kedysi obliehala televízne štúdia v nádeji, že sa dostane do niektorej súťaže, no bolo jej naznačené, že nemá ten správny look. A tak si ho vytvorila v štýle kreslenej postavičky: biely mejkap, čierne linky, červené pery, kratučké čierne vlasy a horčičáky. Keď v roku 2009 vyšla na javisko, ľudia si mysleli, že ide o paródiu –  vystrašené čudo spievalo umierajúc od trémy, hýbala sa ako keby mala zasadrované nohy. No chytľavou retro pesničkou si získala všetkých a stala sa miláčikom národa. Odvtedy je hviezdou, nielen vďaka hudbe, ale aj preto, že ostala skromnou a nikdy nemá problém povedať, čo si myslí.  

Odkaz pre Berlusconiho: Vstupné mólo k divadlu Ariston je každý večer lemované ľuďmi z celej krajiny a premávajú sa po ňom nielen speváci, ale aj najrôznejší imitátori. Neprekonateľný je Dario Ballantini (špecializuje sa na Vasca Rossiho a Gianniho Morandiho), úspech mal svojho času i falošný nelegitímny syn Luciana Pavarottiho, ktorý všade hľadal svojho strateného tatu.

Hosťami sú najjagavejšie domáce i zahraničné hviezdy, nielen speváci, ale na pokec bývajú pozvaní i hollywoodski herci, králi a kráľovné, politici, lekári, vedci...

Na niekoho miesto neostane – jeden rok to bol populárny transvestita, stokilová Platinette: „Mojím snom bolo zaspievať si s Amandou Lear, ale nechceli ma. Asi sa báli, že by som robila prasačinky s hudobníkmi. No aj tak tam pôjdem so svojimi priateľmi, ubytujeme sa v hoteli, kde bývajú súťažiaci a zahráme si našu obľúbenú hru „Spoznaj umelca“. To idete za spevákom a spýtate sa: „Prepáčte, ako sa voláte?“ a tvárite sa, že ho nepoznáte. Ak si vyberiete toho správneho, vytočíte ho dopenista!“

Roberto Benigni, ako som už spomenula, sa vždy festivalom preženie ako tajfún. V roku 1980 tiež nik nevedel, čo hodlá predviesť na javisku, spomenul len, že ak to bude možné, chce pobozkať Olimpiu Carlisi. Počas priameho prenosu do celej Európy sa priblížil k svojej partnerke, prehol si ju cez ruku a začal ju vášnivo bozkávať. Celé to trvalo 45 sekúnd, teda o 15 sekúnd viac, než najdrahší reklamný spot. V zákulisí vypukla panika, jediný, kto sa zvíjal od smiechu, bol moderátor Claudio Cecchetto. Vyšiel na pódium, rozhodil rukami a vysvetlil divákom: „On už je raz taký!“

Svoju povesť potvrdil aj keď z pódia poslal odkaz Berlusconimu. Tu musím vysvetliť, že Sanremo otvárala z videoklipu Mina, talianska gigastar. Tato speváčka sa v sedemdesiatych rokoch rozhodla, že už nikdy nebude vystupovať ani dávať rozhovory. Slovo dodržala, no napriek tomu sa každé jej nové cédečko mesiace udržuje na prvej priečke hitparád, milujú ju kritici i poslucháči. Video nakrútila po mnohých rokoch a bola to udalosť.

Benigni začal asi takto: ,,Mina je ako Bin Ladin - aj ona len posiela videá. Už dlhé roky žije v ústraní, nikto o nej nič nevie, nikde sa neukazuje, ale stále je obľúbená, stala sa legendou. Silvio, možno by si to mal urobiť aj ty! Odíď niekam ďaleko a uvidíš, ako ťa budú všetci milovať!''

Hlavne, aby nebola nuda: Po odspievaní sa dej presúva do vedľajšej sály na tzv. „Dopofestival“ (Po festivale) - to preto, aby diváci, nedajbože, neboli donútení ísť spať pred treťou v noci. Okrem špeciálneho moderátora, jeho osobnej vallettky a súťažiacich sú hosťami novinári, učitelia, zubári a kopači kanálov a všetci klebetia a rozoberajú,  čo sa im páčilo a čo nie.

Ale, ako hovoria Taliani, San Remo je stále San Remo (klasická formulka, aplikovaná na všetko okolo súťaže). A koho by už len zaujímalo, keby všetko šlo ako po masle? Uvidíme, ako to dopadne tento rok. Uvádzať bude slušný a neškandalózny Carlo Conti, takže to asi bude slušné, neškandalózne a venované najmä muzike... a nebude o čom písať.

 

FOTKY:

Povia:

 

Marco Masini:

Trio, zľava: Princ Filiberto, Pupo a tenor Luca Canonici

 

Orchester protestuje proti výsledkom