Lietať sa dá na bársčom, ja by som to zvládla pri troche snahy aj na metle (hovoria moje deti), ale pre mňa má kráľovské postavenie medzi všetkými lietajúcimi strojmi vetroň. Už len preto, že vo chvíli, keď sa odlepíš od rodnej matičky, stávaš sa súčasťou vzduchu a si od neho viac závislý ako len tým, že dýchaš. 

Ako teda na to? K plachteniu potrebuješ tieto suroviny: vetroň (obvykle ho nájdeš v aeroklube), seba (expirácia pilota je blahosklonnejšia ako pri úvere pre mladých) a dochutíš to peniazmi, lebo dnes zadarmo ani kura nelieta. Postup: prídeš do aeroklubu, povieš, že chceš lietať a po výdatnom rehote pilotov pochopíš, že ak sa k tomu dopracuješ, tak  je to lepšie ako výhra v jackpote.

Na začiatok sa musíš prehrýzť hromadou teórie. Nechcelo sa ti učiť fyziku? Jáj, môj milý, neskoro plakať, aerodynamika letu nepustí. Lietadlo obteká vzduch a od neho záleží, či vzlietne vyššie alebo ťa drbne o zem, takže to musíš dostať do krvi poctivo ako dávky alkoholu, ktoré si po úspešných preletoch aplikujú v pravidelných intervaloch frajeri piloti. Po teórii nasleduje prekvapivo ďalšia teória. Hovoria jej pozemná príprava, ale je to skúška nervov, či ozaj do toho luftu chceš.

No a konečne nasleduje prvý let, samozrejme s inštruktorom. Neviem, ako si vyberajú žiakov, ale asi podľa parametrov. Takto, aby bolo jasné, vyzerám ako Pamela, ale nevrhol sa na mňa najväčší fešák. Nemám totiž ani šesťdesiat kíl, čo je pri Blaníku problém, keďže sa očakáva váha pilota aj s padákom 68 kíl. Dá sa vyfasovať kovový sedák, ktorý nepridáva na vážnosti, len na váhe, ale zrejme sa v blízkosti často potulujú spoluobčania – fanúšikovia zberných surovín, lebo v prípade potreby ho odrazu nebolo. A to bola príležitosť pre inštruktora s váhou rušivou pre horný váhový limit. Spolu sme však vytvorili slušivý pár vhodný pre štíhly elegantný Blaník.

Prvé lety sú nekonečné nacvičovanie zatáčok nad letiskom. Kto má problém so žalúdkom, zvykne si. Pravdupovediac, viete si predstaviť, že by letuška požiadala cestujúcich, aby si skontrolovali vrecúška na grcanie a to šupom, banda lenivá, však už aj pilot ho má pripravené? Okrem toho, aj tak vás prestanú vtedy úplne zaujímať vaše pocity a vnemy, či už ide o roztopaš žalúdka alebo romantický výhľad zhora, počúvate inštruktora horlivejšie ako farára z kancľa. Keď ho nebudete dlho nasierať a naučíte sa všetko, nasleduje dôležitá fáza a tou sú prelety, čiže prestanete lietať nad rodným letiskom jak osa nad pohárom s vašim pivom a vzdialite sa od neho prostredníctvom termického lietania. To je tá nádhera, o ktorej ste sa zatiaľ len teoreticky učili.

Často si pozerám počasie, nie preto, aby som vedela, akú sukienku si môžem obliecť, ale keď je vonku krásne, bezoblačno, tak je to ideálne pre kĺzanie. Keď však chcete zaletieť ďalej, potrebujete oblaky. Pod oblakom, aj to nie hocijakým, pekne formovaným, ohraničeným, je super luft, ktorý vynesie váš klzák do nebeských výšin a to zázrak, ktorý spôsobí, že letíte aj bez motora pekne ďaleko. Treba si pamätať pomer jedna ku dvadsaťsedem, čo znamená, že kilometer výšky sa rovná doletu dvadsaťsedem kilometrov. Takže ste vo vzduchu, stúpate, pozeráte pod seba (letíte VFR, čiže nie podľa prístrojov, ale podľa viditeľnosti), tak treba stále poctivo prepočítavať jak zaslúžilá zlatokopka peniaze, lebo sa môže stať, že nedoletíte na letisko, ale musíte pristáť na poli a to je už celkom vážna vec.

Polí na Slovensku je chvalabohu zatiaľ dosť, nie sú všade nákupné centrá, takže s veľkou pravdepodobnosťou tam skončíte. Problém však je, ak nie je nablízku krčma, lebo pri každom poli to nie je zvykom stavať. Prečo krčma? A kde chcete, kua, tráviť tie dlhé hodiny čakania na parťákov z aeroklubu, ktorý musia sadnúť do auta a ísť po vás? Niekedy majú činnosť, ktorá im zamedzuje urobiť to okamžite (veď nie sú erzetpéčka) a kým si dopečú a dojedia klobásy, hádam vás poľné myši nezjedia. Netreba na nich za to nadávať, lebo ich čaká rozoberanie lietadla a nakladanie, aby ho dopravili späť do rodného hangáru, nehovoriac o tom, že sú aerokluby, kde majú tranďák, ale auto s guľou nie, takže si piloti vypomáhajú vlastnými autami. Je preto fakt dôležité vyberať si polia, blízko ktorých je krčmička, čo nie je z výšky také jednoduché a potom už len idealisticky veriť, že všetci za jedného... V konečnom dôsledku to aj platí, lebo všetci, ktorých plachtenie spája, sú viac ako len bežní kolegovia. Veď trčíte spolu celé hodiny na letisku, sledujete počasie hádam aj viac ako meteodružice, makáte plece pri pleci v hangári a okolo neho a to všetko kvôli nepomerne kratšej dobe lietania, tak to je aký deal?! 

Čo sa týka hľadania stúpavých prúdov, sú na ne štedré napríklad hory, vzduch obteká okolo nich, vynesie vás nádherne hore, ale aj pošle šupkom-hupkom dole ako expres zásielku, a polia v nedozerne...  Je preto lepšie plachtiť nad nížinami, pozerať si zvrchu farebnosť polí, ale nie preto, že vás chytil ošiaľ romantiky, ale preto, že dobrá termika je na farebných rozhraniach, čiže zelená lúka, zlatisté pole ako na Benkových obrazoch slovenských krajiniek. Letíš tam, prúd vzduchu jemne akoby s láskou kopne do vetroňa a už si hore, kde máš na háku hnusného šéfa, šialené splátky úveru a všetko, čo ti nedá spať. Dokonca ťa neruší ani zvuk motora a keď okolo zakrúžia orly, tak máš pocit, že si prišli pokecať s kámošom. A o tom to je...

PS: V príspevku neboli umiestnené žiadne reklamné produkty, ešte aj ten orol je nezávislý a aeroklub je fiktívny, akákoľvek podobnosť s existujúcim je čisto náhodná.