Bolo to iba nedávno, čo sme spoločne s pani M. dosiahli prvý z veľkých míľnikov nášho života. Áno uplynulo už päť rokov, čo sme sa spoločne vydali na strastiplnú cestu manželstva a preto cítim vo svojom vnútri silnú potrebu podeliť sa s okolitým svetom o získané vedomosti. Nebojte sa, nebudem vás poučovať. Teda aspoň nie úplne stále. Berte to ako dobre myslené rady, čo vám možno dokážu vyriešiť zopár komplikovanejších situácií. Ako ste už asi odhalili, dnes si niečo povieme o tom, ako sa efektívne s pani M. pohádať. Za tých x rokov (pričom x je zo zľava otvoreného intervalu od 5 po nekonečno) už nejaké tie skúsenosti mám, a tak som sa rozhodol dať ich na papier.

 

Kedysi dávno mi skúsená profesorka (tuším) ekonomickej sociológie odhalila tajomstvo, ako to s tými hádkami v partnerskom živote vlastne je. Vtedy ma trápilo veľa vecí a jednou z nich napríklad bolo, prečo sa takéto hovadiny učia na vrcholne ekonomicky zameranom vysokoškolskom predmete. Ani by mi nenapadlo, koľko pravdy bolo v slovách tejto životom skúsenej ženy. Základným kameňom dobrej (a zdravej) hádky bolo podľa jej slov hádať sa vždy len o aktuálnom probléme. Nikdy by sme nemali skĺznuť do sfér, keď zájdeme do minulosti a vytiahneme si z nej presne tie situácie, ktoré sa nám hodia a vďaka ktorým veríme, že sa nám hádku podarí nakloniť na svoju stranu. Prekvapivo som aj na sebe mnoho krát pozoroval, ako sa aj ja sám podvedome uchyľujem k tejto praktike. Takže s tým prestaneme a zameriame sa len na aktuálny problém.

 

Ono je len málo horších vecí, ako keď sa nevinná hádka o tom, prečo si nezavolal, že budeš meškať, zvrhne na to kto sa neustále viac podobá na svojho otca/matku, alebo kto koho svojím tónom pred šiestimi rokmi urazil. Každý pár, ktorý je spolu už nejakú tú stredu, musí mať za ten spoločný čas zopár best of hádkových hitov. Tie sú omieľané tak dlho a často, až doslova zľudoveli. Ich použitie má za následok zvyčajne okamžitú termináciu celej hádky, čo rozhodne nechceme. Potom nasleduje tichá domácnosť a zvrátiť celý stav do normálnej roviny bude potom každou uplynutou chvíľou ťažšie. Takže nabudúce sa prosím vyhnime tomu, aby sme si vyhadzovali na oči, že tie peniaze sú naše len preto, lebo tu so mnou bývaš, že ty si naše dieťa nikdy neprebalil, preto si najhorší otec na svete, alebo že ty nechceš ísť búrať náš už prerobený byt iba preto, lebo ja mám v sebe nekonečnú túžbu všetko každých pätnásť minút meniť.

 

Takže sme si vyjasnili, ako sa to robiť nemá. Čiže ako sa hádať? Tak je to dosť zložité. Za tie roky som sa naučil jedno. Ak je jedna strana v očividnej nevýhode, tak namiesto ustúpenia a priznania si chyby bude robiť všetko preto, aby sa to skončilo aspoň remízou. A to teraz nehovorím len tak. Veselo to využívajú obe strany rovným dielom. V tej chvíli často krát povieme aj to, čo by sme normálne nepovedali. Preto dosť veľmi pomáha, ak si niektoré vety (skôr ako ich povieme nahlas) vyslovíme v duchu. Ak ani to nepomôže, tak vám Ódin pomáhaj.

 

Predstavme si teda modelovú situáciu, ako sa to robiť nemá. Opakujem, ide len o fakultatívny prípad a slová On a Ona môžu byť úplne pokojne vymenené. Situácia vyzerá nasledovne - Ona sľúbila jemu, že u jej rodičov budú na návšteve len do pol šiestej, pretože o šiestej ide finále ligy športového podujatia, na ktoré on čakal jedenásť mesiacov. Teraz je sedem hodín a obaja sedia v aute cestou domov.

On: „Vieš, čo si mi sľúbila?"
Ona: „Áno viem."
Nasleduje ticho.
On: „Vieš koľko je hodín?"
Ona: „Áno viem. Myslíš si, že som úplne blbá? No len to povedz. Vždy si si myslel, aká som hlúpa, lebo som nechodila na technickú univerzitu ako Ty."
On: „Ja som nič také nepovedal."
Ona: „Ale myslel si si to. A to stačí."
On: „Ako môžeš vedieť, čo si myslím? A nedávaj mi prosím do úst slová, ktoré som nepovedal."
Ona: „Tu nejde o to čo si povedal, ale ako si to povedal."
On: „Ale ja som nič nepovedal."
Ona: „Výborne. Tak ja Ti už nestojím ani za jednu debilnú vetu. Budem asi už radšej navždy ticho, aby si mal odo mňa pokoj."
Nasleduje ticho. A potom dlhšie ticho.

 

Preto skúsme sa rozhovorom podobného typu radšej vyhnúť. Ja viem, mnohé páry práve takúto trošku talianskej divokosti, pre svoj vášnivý sexuálny život neskutočne potrebujú, no ja si osobne myslím, že to nestojí za to. Za doterajší manželský život sa nám stalo len raz, že sme sa kvôli hádke celý jeden deň nerozprávali. Preto ako hovorí staroveké príslovie, neučte sa zo svojich chýb, ale radšej sa poučte z chýb tých druhých. V hádke musia platiť isté pravidlá (žiadne rany pod pás historického charakteru) vďaka ktorým sa možno dožijete až olovenej svadby.

 

Poďme si teda veselo zasumarizovať. Hádajme sa o aktuálnom probléme a nenačierajme do minulosti. Ak cítime nejakú tú utláčanú zlosť, nedusíme ju v sebe ale otvorene o nej komunikujeme s partnerom. Byť ticho a vybuchnúť ešte nikomu neprospelo. Rovnako tak by podľa mňa vo vzťahu nemalo fungovať čisto ekonomické poňatie postavené na báze Má Dať/Dal, pričom obe strany sa musia za akýchkoľvek okolností rovnať. Nebojme sa dať viac, vráti sa nám to. A hlavne. Uvedomme si, čo sú skutočné problémy a čo sa pod váhou činov minulých len tak tvári. Ak som pár krát zabudol umyť riad, nemusí to byť hneď zámienka na tretiu svetovú hádku. Niekedy postačí aj dohovor, či milé a nevyčítavé pripomenutie.

 

A ešte jedna vec na záver. Úplne priamo s hádkou nesúvisí, ale môže slúžiť ako jej dokonale maskovaný spúšťač. Áno, aj ja som sa ako neskúsený vzťahový bažant nechal nevedomky nalákať do jej spárov. Nech je vám teda môj príklad varovaním. Môže sa vám totiž stať, že sa vás vaša manželka/partnerka/družka opýtajú, či by ste si našli inú, ak by sa jej niečo stalo a odišla by z tohto sveta, ergo zomrela by. Ak začujete túto otázku, utekajte. Naozaj. Neexistuje na ňu správna odpoveď a keď sa budete snažiť nejako z toho vykľučkovať s pomocou slov, iba si pohoršíte. Ako odpoveď odporúčam dať milovanej/tolerovanej pusu na čelo, povedať jej, ako ju ľúbite, a ujsť rýchlo preč. A v žiadnom prípade sa neobzerajte späť.