Moja ďalšia skúsenosť s náboženstvom bola úplne nečakaná. Mal som 22, chodil som na výšku a cítil som sa hrozne. Nebolo to ako opica, že sa z toho vyspíte. Normálne to trvalo týždeň, dva, mesiac... Bol som v kuse smutný a bez nálady. Nebavilo ma nič, ani z postele sa mi nechcelo vstať. Zavolal som segre a ona, že mám asi depresiu, že mám zavolať psychologičke. Ja, že čo je to za blbosť, to určite nie. Počkal som ešte týždeň a keď som sa stále cítil ako chodiaca reklama na nešťastie, zavolal som. Neviem, či ste už boli u psychologičky, alebo ste to aspoň videli v telke. Priebeha to zhruba nasledovne: najprv sa vás spýta, prečo ste prišli (asi preto, že sa cítim super, nie?!). Potom vám dá ešte niekoľko otázok a obrázkový test. Na viacerých papieroch sú rôzne tmavé fľaky. Vyzerá to, ako keby ste na biely obrus vyliali čiernu kávu (bez mlieka a cukru). Mal som opísať, čo na tých machuliach vidím. Takú fantáziu nemal hádam ani Tolkien... Diagnóza: depresia a úzkosť. Paráda! Mal som depresiu ešte predtým ako prišla do módy. Ak vám prišiel na um Chester z Linkin Parku... áno, mal som chuť sa zabiť.

Lekárka mi navrhla antidepresíva alebo alternatívnu liečbu. Keďže po antidepresívach človek vyzerá ako Sponge Bob a chémiu som nemal rád už ani na základnej, tak som si vybral alternatívu. Bral som trikrát denne pilulky z ľubovníka bodkovaného (liečivá rastlina) a chodil som do ordinácie meditovať. Sadol som si do kresla La-Z-Boy, na telo mi pripevnila navlhčené štuple a pustila DVD-čko. Chvíľu som si myslel, že budeme natáčať porno, ale na obrazovke sa objavil animovaný balón, ktorý letel kreslenou krajinou. Štuple snímali moju tepovú aktivitu a podľa toho, v akom som bol strese, balón stúpal alebo klesal. Keď som bol nervózny, tak kreslený balón klesol a tresol do kreslenej srnky, ktorá sa pásla na kreslenej lúke. Keď som bol v pohode, tak balón letel nad kreslenými oblakmi. Základom bolo pravidelne dýchať a na nič nemyslieť. Vtedy sa myseľ, srdce (a kreslené srnky) upokojili. Takto som sa dostal k meditácii.

Z depky som sa dostal po asi troch mesiacoch. Lieky z ľubovníka som prestal brať, ale pri meditácii som zostal. Zistil som, že meditácia je úzko prepojená s buddhizmom. To je vraj niečo ako kresťanstvo, len úplne iné. Maskotom nie je polonahý rocker s tŕňmi na hlave, ale malý tučný holohlavý týpek, ktorý sa usmieva. Niečo ako Tuli Vojtek po dobrej večeri a pollitríku vínka. Začal som čítať knižku od Dalajlámu. Pripomenulo mi to trošku knižku Marxizmus – leninizmus, ktorú som ako malý našiel u babky na povale. Tiež som nerozumel ani slovo. Tak som si prečítal zopár kapitol a knižku som odložil. Každý deň som sa snažil meditovať. Psychologička mi k tomu dala aj CD-čko. Bolo na ňom asi 15 pesničiek a znelo to ako Kraftwerk v ’84-om. Elektronické sample, tvrdá basa a vesmírne motívy. Toto som si pustil, usadil som sa na stoličku a dýchal som. Poviem vám, meditovať nie je vôbec ľahké. Moja myseľ vždy šrotovala ako Busta Rhymes na vrchole kariéry. Furt mi šiel monológ v hlave a rozoberal všetko od konšpiračných teórií až po to, ako sa mucha udrží hore nohami na strope. Cieľom meditácie je tento vnútorný dialóg utíšiť a uvedomiť si svoje vnútro. Nemyslím črevá a žalúdok, ale dušu. Zo začiatku mi to veľmi nešlo, ale časom som sa dokázal naladiť na vnútorný pokoj a na nič nemyslieť. Bolo to, ako keby ste z technopárty prešli na horskú čistinku, kde zurčí potôčik a štebocú vtáčiky. Bolo to veľmi príjemné.

Po čase som sa dostal k Oshovi a k zenu. Jediný zen, čo som predtým poznal, bol notebook ASUS Zen. Zen ma hneď oslovil. Bol jednoduchý, čistý a mal v sebe istú rebéliu voči tomu, čo musíme a nemusíme. Hlásal, že všetci pochádzame z toho istého zdroja, ktorý niekto nazýva Boh, iný Alah alebo Krishna. Základom bolo, aby ste sa spojili so zdrojom, našli vnútorný pokoj a boli šťastní. Znie to ako nepodarený marketingový slogan na najnovšiu knižku Hiraxa Baričáka, ale žral som to. Začal som pravidelne meditovať a počúvať svoj vnútorný hlas a intuíciu. Zrazu som sa na seba aj na svet začal pozerať inak. Už to, že sa môžem spoliehať na svoj vnútorný hlas a v hlave mi nerapuje Busta Rhymes, bol veľký krok vpred. Upokojil som sa a začal som vnímať, že sme naozaj všetci súčasťou jedného veľkého celku. Nejdem zachádzať do detailov, ale zmenilo mi to od základov pohľad na život. Konečne som našiel učenie, ktoré mi dávalo zmysel a poskytovalo oporu. Dokázal som pochopiť všetkých, ktorí hľadajú viac ako matériu.

Meditácia je v súčasnosti populárna ako crossfit, paleo, alebo vegánstvo. Je pre každého, ale nemusí sa každému páčiť. Mne sa zapáčila, pomohla mi a priviedla ma k zenu. Ako 26-ročný som začal veriť, že Boh existuje. Pre mňa to nie je žiaden starý dedko s dlhou hipsterskou bradou, ktorý chilluje na obláčiku. Je to energia, ktorá je večná a je vo všetkom živom i neživom. Verím v dualitu sveta a že všetko má dve strany. A snažím sa aj tak žiť – nie ako abstinent, ktorý iba medituje a nerobí nič nemravné. Rád si stále zájdem na Slobodku a zanadávam na systém. Ale zároveň pravidelne meditujem, pestujem empatiu a vnútorný pokoj. Svet je takto o niečo krajší.

Ešte by som rád niečo dodal k niektorým komentárom k prvému článku. Nemyslím si, že ľudia sa delia len na pobožných a “tých zlých“. V živote prechádzame rôznymi fázami. Poznám ľudí, ktorí boli pankáči a prechľastali sa do tej miery, že padli na úplné dno. Potom našli spásu v Ježišovi, stali sa z nich zarytí abstinenti a otočili sa o 180°. Nie som fanatický kresťan, nechodím na omše, ani neagitujem za Alianciu za rodinu. Chcel som len poukázať na to, že viera môže byť aj prínosná. Nemusí to byť len vymývanie mozgov, obmedzovanie osobnej slobody a negácia zdravého rozumu. Samozrejme, všetko s mierou. Tak a teraz si idem otvoriť omšové a vychutnať si vaše reakcie!