17:25 zulu

Auto so slovenskými korporátnymi trtmi na slovenských ŠPZ sa pomaličky blíži už zaplnenými ulicami ukrajinského mesta k štátnej hranici. Big Boss je vážne nasraný:

-           akože chlapci, povedzte mi, toto čo je za pojebaný deň?

Ani Boss a ani ja nič nehovoríme, poznáme ho a vieme, že najrozumnejšie je nechať ho vyrozprávať sa, neargumentovať, neukazovať, že máš pravdu, lebo to bude len a len trvať dlhšie a bude to horšie.

-           najskôr prídeme o dve hodiny neskôr. Fajn, beriem, že sme hodinu zajebali na hranici, a beriem, že to nie je Oskarova chyba, v Odesse bol služobne. Ale ako je možné do piče, že si nikto neuvedomí tú zmenu času?

Pozerám pred seba, snažím sa sústrediť na šoférovanie, ale akosi mám v hlave stále jednu a tú istú myšlienku: dnešok sa ešte neskončil. Big Boss si stále ide svoje:

-           a tá banda ukrajinská ojebávačská, stále len žobre o viac peňazí, ale nič neprináša. Veď ma tu dneska chceli každým jedným stretnutím len a len odrbať o peniaze. Akože aj v Bubline to nie je raj, ale nie som naučený až na takú úroveň, že každý natrčí ruku, pýta peniaze a zozadu ti vráža kokot do riti (áno, keď sú chlapi osamote a poznajú sa, komunikujú výlučne vo vulgarizmoch).

-           blížime sa k hranici, je pol šiestej, aj keby sme sa tu zdržali, o ôsmej sme v Mordore, dáme sprchu a vypadneme na Hlavnú na nejaké to pivo, dobre bude.

-           je pol piatej, používajme už len a len nás čas. idem zavolať asistentke, nech nám bookne tri izby.

 

17:30 zulu

Prichádzame k ukrajinsko-slovenskej hranici, je tu len pár áut, neočakávame problémy. Akoby sa však na nás usmiala šťastena, zrazu vidíme našu starú známu Oľgu z rána. Hneď sa vykláňam z okna, kričím na ňu a mávam. Zbadala nás.

-           a vy čo tu robíte? Ste povedali, že pôjdete späť až zajtra.

-        ale, Big Boss má veľmi dôležité stretnutie zajtra na obed v Bubline, tak sme sa žiaľ museli vybrať domov už dnes.

-           idete priamo do Bubliny, teraz večer?

-           nie, len do Mordoru sa vyspať a ráno pokračovať.

-           aha, lebo by som bola zvedavá, ako chcete prejsť cez vašu hranicu.

Oľga odišla k tým búdkam s uniformovanými, niečo im povedala, ukázala na nás a pravdou je, že o pár minút sme úplne v pohode opustili ukrajinskú časť hraničného prechodu.

 

16:40 zulu

Pred spustenými rampami slovenských hraníc je päť áut, vrátane nášho. Ako však vidíme, za rampami je ešte asi ďalších 6 áut. takže diskutujeme, koľko to môže trvať:

-           autá sú v dvoch radoch, to máš 5 minút na auto, takže tých 11 áut pred nami vydeliť dvoma, a máme to na maximálne pol hodinku a sme preč.

-           kurva chlapci, čo by sme tu robili pol hodiny? A akých 5 minút na auto? keď sme stavali na Bergu, tak každé auto bolo hotové za dve minúty maximálne. Do štvrťhodinky sme preč.

-           zdá sa mi, niekde som čítal alebo počul, že na hraniciach sa čaká celé hodiny.

-       ale kokot Oskar, to kamióny čakajú. A tu je len pár osobákov, ako som povedal, za štvrťhodinky sme preč.

 

16:55 zulu

Furt stojíme na tom istom mieste pred rampou. Žiadne auto sa neposunulo ani o centimeter. Jediná zmena, ktorá sa udiala, je príchod čiernej šestkovej audiny, ktorá sa postavila bokom od ostatných čakajúcich áut.

 

17:00 zulu

Hraničný prechod opustilo jedno auto, takže autá za rampou sa mierne posunuli, ale my pred rampou stále bez zmeny.

 

17:05 zulu

Hraničný prechod opustilo ďalšie auto, takže za rampou je aktuálne už len štvorica áut. Dve sú na prehliadke a dve čakajú za nimi. Čierne audi stoja mimo radu neďaleko od nás, nikto sa tu zjavne neponáhľa a nestresuje. Preto má Big Boss ospravedlnenie svojho zlyhania odhadu a prichádza s novou teóriou:

-           tak sa asi kurva práve menili služby, preto sa to na chvíľu zaseklo. Ale už sa to rozbehne a o chvíľu sme preč z tejto prdele.

 

17:07 zulu

Rampa sa otvorila a dovnútra vpustil uniformovaný slovenský ochranca hraníc až dve autá z radu. Ale ako prvé dnu vošlo čierne audi s miestnou ŠPZ Sobraniec. Takže po pol hodine sme sa posunuli presne o jednu pozíciu dopredu.

 

17:10 zulu

Boss sa rozhodol ísť vyčúrať, tak vystúpil z auta a išiel sa spýtať vodiča auta pred nami, kde nájde záchodky. Big Boss na neho kričí:

-           kúp kurva aj nejaké vody a mne aspoň dve horalky.

-           mne prosím zmrzlinu.

Pozerá na nás ako na debilov, niečo hovorí, čo sme odčítali z pier ako pochopenie žiadosti, tak mu Big Boss pridáva:

-           vždy sú na hraniciach duty free shopy, tak proste kúp aj nejaké magnetky. Ale jedlo nekupuj, dáme si potom niekde večeru. No ak bude nejaká dobrá whiskey, zober na ochutnanie. Práve v tej chvíli vidím, ako sa neskutočne smejú dvaja chlapíci v aute za nami. Asi jeden povedal druhému skvelý vtip.

 

17:15 zulu

Boss je späť a nemá nič. Vraj na hraničnom prechode je len jeden neskutočne smrdľavý hajzlík, osratý a ak môžeme, nech vydržíme. O obchodoch, vode či zmrzline si môžeme nechať snívať.

 

17:30 zulu

Posunuli sme sa o ďalšie miesto vpred, ale vedľa nás pred rampou parkuje čierna audi šestkovej rady. I keď má ŠPZ SO, nie je to tá istá ako predtým. Tú totiž vidíme, ako opúšťa hranice. Tak sa rozhodnem vystúpiť von a trochu pokecať s miestnymi. Oni totiž už postávajú za našim autom a je im veselo.

 

18:00 zulu

Konečne sme sa posunuli za rampu a nachádzame sa v hraničnom priestore Slovenskej republiky. Nezmenilo sa nič, ja sa vzadu rozprávam s miestnymi, Boss posunul auto za mňa dopredu. Big Boss je niekde mimo a telefonuje. Niekedy vtedy som si začal myslieť, že čím vyššie si v hierarchii korporátu, tým viac telefonických hovorov máš a každý z nich je minimálne 15-minútový.

 

18:10 zulu

Sadám si späť do auta za volant, už len jedno auto pred nami a my sa konečne dostaneme ku kontrole. Sumarizujem chlapcom, čo som sa dozvedel.

-           väčšina z nich kšeftuje, denne prechádzajú cez hranice, je to tak na dve-tri hodinky. Tí, čo majú lepšie známosti, postavia sa bokom a idú prednostne. Keďže sú hore kamery, musia každé auto otvoriť, akože popozerať, skontrolovať a preto to tak trvá. Ale chlapi hovoria, že keď sme už za rampou, tak je pohoda a o chvíľu sme preč.

Big Boss pozrel na mňa, v očiach vystrašené dieťa, a mne bolo jasné, že potrebuje čúrať.

 

18:20 zulu

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, posunuli sme sa k hraničnej kontrole, prichádza uniformovaný a žiada si pásy a doklady od auta.

Netešme sa predčasne, odchádza s nimi do búdky.

 

18:22 zulu

Uniformovaný je späť, prebieha nasledovný dialóg:

-           čo ste robili na Ukrajine?

-           boli sme tam pracovne, mali sme Kick Off meeting

-           čo ste mali?

-           Kick Off meeting.

-           to čo je?

-           taká veľká schôdza, na ktorú prišli všetci dôležití ľudia z ukrajinskej pobočky a Big Boss k nim mal motivačný príhovor.

-           a dojebal ich?

-           jasné, že som ich dojebal, šak kokot robia - ozval sa zozadu Big Boss.

 

18:24 zulu

Prichádza druhá uniformovaná osoba, pohlavie mužské, pohľad chujovský, preberá si od prvej osoby naše doklady a začína sa "predstavenie":

-           pán vodič, koľko máte v nádrži litrov paliva?

-           asi 60 litrov.

-           ako asi? Ja to chcem vedieť úplne presne.

-           no tak dal som plnú v Michalovciach, najazdil som zatiaľ asi 60 km, ale mali sme dosť zapnutý motor, nádrž má 67 litrov, tak vážne presnejšie ako 60-62 litrov to neodhadnem.

-           vy ste tankovali v Michalovciach a išli s plnou nádržou na Ukrajinu?

-           jasné, čo som chuj, aby som tankoval na Ukrajine a dával si do auta nejaké tie ich patoky?

A priestorom hraničného prechodu sa prvýkrát rozľahol smiech, všetci naokolo sa smiali, len my traja v aute sme kukali.

-           pán vodič, máte nejaké cigarety?

-           nie, nefajčíme.

-           a ani nejaké skryté zásoby, darčeky pre známych?

-        nie, nefajčíme, ale ak treba, tak ja zbehnem a vypýtam hentam zozadu od niekoho - to sa ozval Big Boss, ktorému tiež nedochádzalo, o čo ide. A na hraniciach sa opäť všetci smejú.

-           pán vodič, a nejaký alkohol veziete? Vystúpte si a otvorte kufor!

No a o sekundu už colník víťazoslávne máva v ruke s fľašou a kričí: takže žiadny alkohol neveziete?

Pozerám na fľašu, nejaký zabudnutý slovenský Hubert, asi darček, ktorý som nemal čas posunúť ďalej, tak mu hovorím:

-           no fľaša slovenského šampanského, so slovenským kolkom. Máte pravdu, pašujem tu jednu fľašu, najskôr zo Slovenska na Ukrajinu a teraz späť.

Už som vážne nasratý, sme tu atrakcia, zjavne tu majú všetci nejaké svoje zvyky a my sem nepatríme. Je mi to vážne jedno, Boss v aute už kričí, nech sa na to vyjebem, sadnem do auta, prerazím závoru a sme konečne na Slovensku.

-           ale tvrdil ste mi, že žiadny alkohol neveziete.

-       áno, máte pravdu, niekde v riti ste v tom obrovskom kufri vyhrabali fľašu so slovenským kolkom, a to je skutočne dôvod nás tu buzerovať.

-           dávajte si pozor na reči.

Vtom vystúpil z auta Big Boss a spustil:

-           na čo si máme dávať pozor? Vraj tu máte všade kamery, tak dúfam, že aj zvuk nahrávajú. A teraz ma dobre počúvajte, čuráci. Mne je jedno, čo tu robíte a ako tu fungujete. Ja som len jeden chuj, ktorý platí kurevské dane, aby ste vy mali na svoje dávky. Ja vediem firmu s 20-miliónovým čistým ziskom, vieš, koľko platím komuto štátu na daniach a odvodoch? Akože choďte do piče s vaším prístupom. Normálne nás zabásni. Chcem si totiž sadnúť a porozprávať sa s vašimi nadriadenými. Chcem si pozrieť tie záznamy, ako vysvetlíte, že niektorí nečakajú v rade a cez hranice si chodia, ako sa im chce. Ja tu čakám jak taký kokot už dve hodiny. A prečo? Lebo som normálny! Lebo sme si natankovali na Slovensku a nepašujeme naftu ako ostatní. Lebo nepotrebujem schovávať cigarety a chľast po aute. No dávaj, zabásni ma. Zavolajme kontrolu a začnime to riešiť. Mám v piči, či budem späť dnes v hoteli v Mordore alebo u vás. Furt lepšie ako na tej pojebanej Ukrajine. Takže chlapec, máš na výber. Zdvihni závoru alebo ma zatvor!

 

18:25 zulu

Colník nám hodil doklady do auta, rampa sa zdvihla a on povedal: Choďte do piče, kokoti!

 

Vysvetlenie na záver - ako sme sa neskôr dozvedeli, v tej dobe sa na ukrajinskej strane platilo 5 hrivna na osobu, preto tam vytriasali pasy. Na slovenskej strane sa platilo 5 euro za auto. Preto odišiel s dokladmi do búdky a o minútu bol naštvaný späť. Zaplatíš a nemáš problém, nikto nič nevidí a nepočuje.