Už dlho tu nebol poriadny garážový článok od chvíle, keď Drzkovi zrušili Miatu. A zrušili Miatu. Tak sa teda podelím o víkendový zážitok ja.

Tiež sa rád vŕtam v autách, no keďže času je menej, ako by som chcel, niektoré činnosti nechávam na servis. Iné, ktoré zhodnotím ako ľahko prevediteľné, si robím doma sám. Celá záležitosť s dutinami začala počas skorej jari, keď sa slniečko oprelo do auta a ja som s údivom pozeral na tmavý fľak na pravom prahu. Týždeň nepršalo, z čoho to asi tak môže byť mokré? No a keďže to neschlo ale fľak tam bol stále, nastala skúška prstom. Ďobol som do toho a plech sa nepekne prehol, asi ako alobal. To už som šípil zradu a išiel som do garáže pre jemnejšie náradie, známe ako príborový nôž. Ďobol som znova a nôž pekne zašiel ako do masla. To som čakal, čo však nebránilo tomu, že ma to zarmútilo. Tak som pichol ešte pár krát, aby som vedel, pokiaľ mám z auta hrdzavú konzervu. Zistenie ma nepotešilo ešte viac. Potom to už nabralo spád, lúpal som ten prah ako čipsy a keď som skončil, mohol som do tej vrstvy blata a obrovskej diery rovno sadiť paradajkové plánty. Celá predná časť prahu bola vyplnená vrstvou hliny a kamienkov, ktoré sa tam dostali nejakým neželaným spôsobom a nechceli ísť preč. Voda sa tak nedostala až ku odvodňovacím kanálikom a ja som si vozil mokré blatko celoročne v aute. Čo sa dalo som vybral rukou, potom som to vzdal a odzátkoval gumové krytky, zobral hadicu a celé to prepláchol prúdom vody. Toľko sajrajtu som tam nečakal ani vo sne. Potom som tú dieru prelepil páskou s výstužou a začal zháňať ochotného zvárača. Trvalo to pár dní, zvárač sa našiel. Zo škody 120L som mal vyrezaný kus strechy. Tak som z neho odrezal záplatu, vytvaroval vo zveráku a išiel do dielne. Tam sme prispôsobili čo bolo treba, privarili čo bolo treba a bolo. Zvyšok ostal na mne. Tmelenie, brúsenie, tmelenie, brúsenie, plnič, farba. Takto som fungoval až doteraz.

V lete som začal pátrať po najvhodnejšej impregnácii, spôsobe ošetrovania dutín a pozeraní youtube návodov. Zakúpil som prípravok rezistin, pištoľ na dutiny a čakal na vhodný termín.

V deň „D“ som si vypratal garáž, nad jamu postavil autí a začal s prípravou. Prvá morová rana prišla so zistením, že prípravok, ktorý som objednal sa nepredáva v kartuši, ktorá sa dá priamo naskrutkovať na pištoľ. To som odignoroval. Pištoľ funguje ako fixírka, nádobku netlakuje, iba prúdom vzduchu nasáva cez trubičku médium. Teda malo by to tak fungovať. Nariedil som rezistin, strčil pištoľ do nádobky a stlačil spúšť. Ozvalo sa frrrk, prrrsk, blu blu blu a bolo. Hadička špinavá do tretiny, vonku nevyšla ani kvapka. Šípim zradu. Vyberám pištoľ, kvapkám po dlážke, zháňam handru. Lepím sa od rezistinu, kukám do pištole, pištoľ na mňa. Odskrutkujem hadičku, stláčam spúšť, prrrsk, blu blu blu a sme tam, kde sme boli. Trochu rezistinu v handre a to je všetko. Lejem technický benzín do fľašky, strkám pištoľ, stláčam spúšť a benzín strieka ako Nemcom v 1943-ťom. Cítim krivdu a idem sa pozrieť pištoli na zúbok. Pozerám do trysky, je úplne mimo osu. Strkám skrutkovač, vyrovnávam ju a skúšam zase kolotoč hadička, rezistin, bez hadičky a technický benzín. V zúfalstve beriem návod, kde píše aký skvelý výrobok som si zakúpil, čo všetko dokáže a aké je to easy. O obsluhe píše iba toľko, že mám prstom skontrolovať podtlak na sacej rúrke. Stláčam spúšť, strkám prst, saje. Strčím do rezistinu, buble, strkám prst, fúka zlým koncom. Idú na mňa mrákoty, zúfalstvo, rezistin tečie po podlahe, smrdí všade, pištoľ nefunguje.

Idem si zanadávať, pochváliť sa neúspechom žene a naspäť do garáže. S pištoľou bez hadičky vystriekam fľašku benzínu do priestoru. Strkám do rezistinu a nič. Seriem na to, beriem záhradný postrekovač, lejem do neho rezistin, tryska cez dieru nevojde, dávam teda dole originál a pripevňujem tú z hadičky. Tlakujem čo to dá, mačkám spúšť a vono to teče! Strkám hadičku do dutiny, zmáčknem spúšť, v momente sa vyvalí rezistin z auta a v tej chvíli viem, že je koniec. Opäť slepá ulička, tadiaľ cesta nevedie, potrebujem urobiť z rezistinu hmlu, nie to iba vyliať. Utieram mláku na podlahe, všetko smrdí, vylejem postrekovač, chcem ho umyť technickým benzínom. Zvyšky rezistinu sa v ňom zrážajú, ja rezignujem, kopem postrekovač do stredu garáže, zatváram bránu a nechcem ho ani vidieť.

Na druhý deň auto smrdí za rezistinom akoby som ho rozlial pod sedačkou. Cestou do práce mám pocit, že cestujem v krabici s boxom na topánky. Tie pachy sú takmer identické.

Býci sú tvrdohlaví a len tak sa nevzdajú. Tak som si zohnal druhú pištoľ od kolegu, prázdnu kartušu a bojovne odhodlaný napochodoval do zasvinenej garáže. Rezistin som nalial do kartuše a naskrutkoval na pištoľ. Pohľadom som zhodnotil kolegovu hadičku. Čistá, ako nová. Tak som ju odpojil a dal tam svoju zagebrenú, veď kto to bude toľko čistiť. Stlačím spúšť, blu blu, glo glo, cez hadičku nič. Išli na mňa mrákoty, zúfalstvo, hnev, frustrácia a neviem čo všetko. Tri krát nádych benzínových výparov a s triezvym rozumom rozmýšľam, kde je problém. Pozerám na moju hadičku, kolegovu a hľadám rozdiely. Mosadzné koncovky –check. Počet dierok v koncovke – 5 vs. 3. V okamihu som identifikoval triedneho nepriateľa, prehadzujem hadičky a mačkám spúšť. Tak krásnu hmlu z rezistinu som ešte nevidel. Celý naradostený líham pod auto, strkám to do každej dierky a striekam a striekam, vôbec mi nevadí, že to vyteká na podlahu a v eufórii pokračujem. Na zemi sú kvapky rezistinu, upracem to a leziem do montážnej jamy. Z nosníkov strhávam každú záslepku a jastrabím okom hľadám, kde by sa to ešte dalo strčiť. Nachádzam, strkám a celý proces opakujem, kým neminiem celý liter. Som spokojný, dielo sa podarilo. Nastáva zádrhel pri čistení, ak je benzínu pomerne viac ako rezistinu, zráža sa a nechce sa rozpustiť. Beriem bandasku C6000 a jej obsah funguje geniálne. Na rezistin, na hadičky, na podlahu, na mňa. Upracem ako tak bordel, handry, plechovice, nahodím záslepky a spokojný konštatujem, že túto zimu by sa autu mohlo podariť prežiť bez ujmy na plechovom zdraví. Dosfetovania priatelia!