Viete, ako vás vždy na dovolenke varujú, že nemáte piť vodu z vodovodu? Možno je to vodalobby, ale väčšina ľudí si radšej kúpi balenú vodu z obchodu, ako by mali riskovať faraónovu pomstu. Ja som mojich turistov varovala tiež, ale vodu z vodovodu som pila normálne. Samozrejme, ja som bola aklimatizovaná. Veľmi vrelý vzťah som si vytvorila s našim lekárom zo Slnečného pobrežia, ktorý nám pomáhal so všetkými prípadmi ťažkej sračky, najčastejším problémom, ktorý naši turisti mali. Niekedy bol u nás v Pomorí aj trikrát denne. Keď ochoriete v zahraničí, je to pre domácich skvelý biznis. Len za jedno ošetrenie už vtedy kasírovali 100 EUR, takže ak nechcete, aby sa vám na dovolenke v peňaženke obzeral John Travolta, poistite sa. Z rozprávania kolegyne som sa dozvedela, (mne našťastie počas sezón nikto nezomrel), že ešte lepší biznis je ten pohrebný, lebo pohrebné spoločnosti sa doslova pobijú o to, aby za mohli vybaviť repatriáciu. Provízie sa pohybovali okolo 200-300 EUR za zosnulého. Ale tak, kamarátka hovorila, že.  

Na pláži ma raz prekvapila samotná Matka Tereza Príroda a zachcelo sa mi viete čo. Tak som hľadala nejaký záchod. Na pláži sa jeden nachádzal, veľmi som nechcela ísť, ale tak hádam si nenechám bok odvaliť. Spomienku na ten posledný na bulharskej diskotéke som sa snažila vytesniť ako správna obeť zneužívania. Stlačila som vytesňovací gombík. Vošla som dnu. Môj mozog začal fungovať na plné obrátky. Premietol sa mi pred očami život. Celý záchod bol hnedý, nešpárajme sa v tom, prečo. Na dverách bola kožená úchytka ako z Päťdesiatich odtieňov hnedej a mne došlo, že sa mám asi - uchytiť. Trošičku som si grcla do huby. Pre tých, ktorí nezažili bulharský záchod, je to len diera v zemi a úchytka je tam na to, aby ste sa menej namáhali pri čupení, while doing your business. A určite to má bonusovú funkciu, že vám tam nikto nevojde, pretože zámok tam nebol. Dosť bolo o hovne! Ešte získam reputáciu, že som nechutná. Stačí, že som vulgárna.

Počasie bolo v Bulharsku veľmi dobré, pamätám si len na dva nepríjemné zážitky. Jedným bola invázia komárov, keď sa vôbec nedalo sedieť vonku na terase a v hotelovej hale bol strop doslova čierny od tisícov komárov, ktoré na ňom sedeli viseli dolu hlavou. Ďalším zážitkom boli asi týždeň trvajúce dažde, ktoré premenili ulice na zrkadlá vody a dodnes si pamätám na to vzrúšo z očakávania, či budem vo vode po členky, po kolená alebo až po kuchyňu, keď som driftovala pomorskými uličkami, ponáhľajúc sa na  stretnutie s klientmi. Najchutnejším zážitkom bolo vidieť vodu trýskajúcu z bulharského plážového záchoda, ktorá sa valila kam asi, áno, priamo do mora. Pár dní som sa radšej nekúpala.

Bulharsko je krajina neobmedzených možností. Vlastne, akákoľvek krajina, kde robíš delegáta, je krajina neobmedzených možností. Lebo ako delegát môžeš pracovať aj 60 hodín týždenne a aj tak to nie je dosť. Mala som na starosť päť hotelov. Prílety a odlety sa konali asi trikrát týždenne, čo znamená, že na letisku strávite asi polovicu svojho pracovného času a ten zvyšok musíte rozdeliť medzi turistov v hoteloch.

Nasleduje kombo vašich dvoch obľúbených rubrík, DailyReview a How to… Teraz vám napíšem o tom, ako som 60 hodín nespala.

Na dovolenku prišla skupina mladých ľudí, s ktorými som sa celkom skamarátila a bola s nimi sranda. Takže po práci sme spolu išli napríklad na pláž alebo som s nimi večer sedela na terase a klábosila s nimi. Jednému chalanovi napadlo, že pôjdeme na nočné kúpanie. Dodnes je to jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote. V noci, keď je teplotná inverzia, vonkajší vzduch je chladnejší ako morská voda. Tá je vyhriata z celého dňa a more je ako zrkadlo, ak nefúka vietor, čo sa nestáva často. Aj fakt, že je tma a nevidíš, kam plávaš, pridáva čaro tomuto krásnemu úkonu. A ešte jedna vec je veľmi dôležitá – kúpať by ste sa mali nahí. Kombinácia teplej vody a žiadneho oblečenia, keď sa voda dostane do každého záhybu vášho tela, hladina mora je pokojná a vy nevidíte nič okolo vás, je úžasná.

Ale poďme k tomu môjmu nespavému rekordu. Do rána sme teda boli na pláži a ja som prísne dodržiavala folklór s heslom “Nepi, Menkib, nepi vodu, voda ti je len na škodu”. Ráno o štvrtej sme pozorovali krásny východ slnka. S peknými spomienkami som sa vrátila na hotelovú izbu a keďže som prešvihla môj zenit na spanie a o pol deviatej som mala byť v hoteli na schôdzke, rozhodla som sa, že si pôjdem zabehať okolo pobrežia. Ja viem, piča. Tak som si išla zabehať po pobreží a promenáde. Nikde nebolo ani nohy. Pred rannou čajkou som si ešte stihla zacvičiť, spásla som raňajky a išla som si obehať hotely. Už pri večeri mi bolo divnô a ja som si uvedomila, že máme nočný prílet. Ale čo čert nechcel, lietadlo s čerstvým slovenským dovolenkovým substrátom se krapět opozdilo o minimálne dve hodiny, takže namiesto o druhej priletelo o štvrtej. To už som ale bola poriadne v prdeli. Videla som rozmazane, všetko mi pred očami plávalo a oči som takmer nemohla udržať otvorené. Z príletov sa konečne vyrojili moje kuriatka, tak som ich mohla ísť ubytovať. To už som mala halucinácie.

Ráno o šiestej som prišla na izbu, odpadla som do postele a spala 14 hodín v kuse, prepásla som moje schôdzky s klientmi, čo bolo brutálne neprofesionálne a poučila som sa do života.

They all drink lemonade. The end!

tbc