​*Tento článok môže obsahovať politicky nekorektné, rasistické, xenofóbne a vo všeobecnosti neprijateľné vyjadrovanie na adresu obyvateľov pravlasti Európanov. Citlivé povahy nech radšej nečítajú ďalej. V opačnom prípade si autor vyhradzuje právo poslať ich do piče.

Nasledujúce ráno som sa necítil príliš dobre, možno to bol ten burger s tým divným pivom z predchádzajúceho dňa, pravdepodobnejšie však je, že som doplatil na to, že som rozmaznaný fagan z krajiny, kde je úplne bežné umývať si zuby za pomoci vody z vodovodu. Netrklo ma to ani v momente, keď som zbadal dve trojdecové fľaše vody priamo na umývadle a veselo si umyl zuby po našom. Pridajte k tomu začiatočnícku chybu skúšania tradičných jedál počas raňajok a máte vystarané na riadnu srajdu. Našťastie som ale bol pripravený aj na takúto situáciu a urval som si živočíšne uhlie, ktoré som následne spláchol stakanom bošáckej slivovice. Neviem, či to naozaj pomohlo, alebo mi to len udrelo do hlavy, každopádne som to ale začal brať s nadhľadom a pripravil sa na cestu do firmy. Podľa rady, ktorú som dostal ešte na Slovensku, vždy som mal používať hotelového šoféra, čo mi dávalo zmysel v prvý deň, avšak podľa gúgeľ mapz to bolo len nejakých 500 metrov vzdušnou čiarou.

Potom som však pochopil:

Semafór? Asi 2 v celom 8 miliónovom meste. Chodníky? Jebe, ne? Všetci sa naraz vysemenia do križovatky a potom vytrubujú a obiehajú sa. Bonus: do križovatky si ľahne krava. Ako ja viem, je to ich posvätné zviera, ale však nikto nevraví, že tam má niekto nabehnúť a s pokrikom Šarapovej jej nakopať vemä. Proste ju len odviesť z tej poondenej križovatky preč. Nikto nič a krava spokojne leží ďalej, zatiaľčo tuktukár s nervami z ocele okopáva nebezpečne sa približujúcu TATU. Keď sme po polhodine (!!!) konečne vošli do Techparku (areál o veľkosti stredného slovenského mesta, v ktorom pracovalo cca polmega ľudí), mal som možnosť vidieť pred jednou z budov asi 500-metrový dvojstup ľudí. Na moju otázku, vo co gou, som dostal informáciu, že otvorili JEDNU pozíciu – junior accountant. Vtedy som si povedal, že Slováci sú oproti nim celkom rozmaznaný národ.

Pri vstupe do budovy som prešiel takou previerkou, že keby neprišli šmuháčci, ktorých som zaúčal a neoslobodili ma, jediným možným nasledujúcim krokom by bola análna sonda. Keď aj sekuriťák pochopil, že môj NB nemá žiadny SW, ktorý by mohol ukradnúť citlivé informácie o výške faktúry nejakého teplého poľského kaderníka, vydali sme sa do oupenspejsu. Po krátkom stretnutí s manažérom, ktorý vypadal ako hobit, sme sa pustili do práce. Ako som zistil, chlapci si už nepamätali nič, tak sme začali odznova. Kto mal tú česť pracovať s Indmi/Manillčanmi, vie veľmi dobre o čom hovorím. Keby som vtedy tušil, že v obdobnom duchu sa to bude niesť nasledujúce 3 týždne, asi by som sa tej ich vody napil viac.

Plynulo by som chcel prejsť na samostatnú kapitolu, ktorou bolo jedlo. Hneď prvý deň s novými „kolegami“ som nechcel byť za trápneho a pýtať sa, kde tu nájdem Mekdonald a vybral som sa s nimi do kantíny. To, čo som videl v ponuke, mi samozrejme nič nehovorilo, a tak moje jediné kritérium znelo „nou spajsy“ (píš ako počuješ). Ja teda neviem, čo si pod tým predstavujú indiáni, ale to ich NS mi temer odjebalo dekel a spustilo lavínu šušňov ešte z obdobia prenatálneho vývoja. Na druhú stranu, nos ostal nebývalo prečistený, a tak som si mohol plnými dúškami vychutnávať ten všadeprítomný zápach kari a potu. Mňamka. Na druhý deň som sa už nenechal ojebabrať a trval som na návšteve bašty židokapitalistickej mašinérie – Mekdonaldu. Povedal som si, však tu funguje nejaká franšíza, tak to bude oukej. Objednávka jasná – stredné MekKura menu. S chuťou som sa zahryzol a čože to nevyšlo z útrob – nejaká zelená kari-hovno pasta, štiplavá jak diablova cicina. Po prvej minúte predýchavania som si išiel po vysvetlenie. „Lokal pipľ lav dis“ bola odpoveď. Na moju kontra otázku, či vyzerám ako „lokal pipľ“ už som odpoveď nedostal. Zabilo ma však, keď som na moju objednávku bez „lokal šit“ dostal zamietavú odpoveď. Nechápal som, oni si asi fakt nevedia predstaviť jedlo bez toho posúloženého kari, podľa mňa si to potajme sypú aj do kávy. Ďakujem, však zostanem len hladný.  Aby som však len nepičoval, nikdy som nejedol lepšiu ostrokyslú polievku ako v tamojšom číňanovi.

To be continued...