Ako nadšený fanúšik spoločenských tancov som bola celý život v tom, že viem tancovať čaču. No tú pravú čaču som tancovala až tento rok vo februári, keď som sa posilnená asi dvoma decami raketového paliva, tak ladným krokom, aký sa len dá s lyžiarkami na nohách a lyžami na pleciach, vlnila smerom k môjmi hotelu, ktorý vyzeral ako škola v prírode z vašej nočnej mory. Ale zato mal nástenku, ktorá detailne informovala o tom, čo robiť v rôznych situáciách teroristického útoku. Tým raketovým palivom bola čača miestnej výroby.

 

Čača je kaukazská špecialita, s ktorou sa stretnete najmä v Gruzínsku a Abcházsku, ale toto označenie sa nesie naprieč celým Kaukazom. Na začiatok je dôležité vysvetliť, že čača je pojem, pod ktorým sa ukrýva celé spektrum alkoholov rôznych farieb a stupňov. Vo svojej najužšej podstate je to brandy, teda v sude vyluhovaná vínovica, ktorá sa ale vyrába z výliskov, ktoré ostali pri tvorbe vína, podobne ako talianska grappa a nie priamo pálením vína ako iné druhy základov na brandy, či eau-de-vie, ktorá je základom pre koňak.

 

No keďže kaukazské národy sú temperamentné a netrpezlivé, mnohé nevydržia ani len ten obligátny polrok, aby destilát chytil v sude zlatistú farbu a tak je ich čača jednoducho vínovica. Na najvyšší level to potom dotiahli iné kaukazské kmene ruských republík, ktoré čačou nazývajú čokoľvek, čo sa im dostane pod ruku a vypália to. Takto vlastne začala história čače: miestni pastieri zistili, že to, čo im ostalo z výroby vína, je vlastne dobrá majča, ktorá sa dá prehnať destilačným aparátom a až do poslednej kvapky z nej oddeliť vzácne –OH väzby. Väčšinou nechali majču kvasiť po výrobe vína cez zimu a na jar ju vypálili. Až neskôr sa tohto remesla chytili ušľachtilí vinári, ktorí začali čaču ponúkať popri svojej vinohradníckej produkcii.

 

Ako som už spomínala, čača bola pôvodne nápojom pastierov, ktorí si jej každé chladné ráno pred vyhnaním oviec na pašu dopriali za glg. Tento alkohol má priam mýtické účinky: lieči zapálené hrdlo, chrípku, zapchaté uši, žalúdočné problémy (podáva sa vnútorne a pre zvýšenie účinku sa odporúča ňou aj potrieť brucho pacienta), v zime hreje a mužom prospieva podať lepšie výkony. Aspoň kúsok čače vo fľaši sa musí nachádzať v každej kaukazskej domácnosti. Tak, ako ona sama dlho vydrží, symbolizuje dlhovekosť obyvateľov domácnosti. Čača môže mať od 40 až do 75 stupňov, pričom na rozdiel od alkoholového základu pre whisky, brandy, či cognac, sa destilačným aparátom nechá prejsť celý materiál a alkoholu sa neodrezáva hlava s najväčšou a nohy s najmenšou koncentráciou alkoholu. Vďaka tomu si zachováva kyslosť aj pachuť nedohonkového alkoholu a destilát je potrebné filtrovať. Následné odležanie v sude pomáha odstrániť chuťové nedostatky a alkohol celkovo zjemniť.

 

V produktových radách, ktoré vyrábajú vinárske spoločnosti, sa hrdo vystavuje aj biela čača, napríklad taká abchádzska sa predáva pod označením „Abcházska vodka“. S rastúcou cenou si môžete kúpiť čaču, ktorá ležala v sude tri, šesť, či dokonca deväť rokov. Jednu takú sme priniesli svokrovi z Gruzínska, tmavohnedá, deväťročná, 65 percentná a mimoriadne zradná, pretože jej koncentráciu by ste z ochutnávky neuhádli. Padla na dvoch za jeden večer. V Gruzínsku je pri obmedzenom množstve alkoholu, ktorý sa dá z krajiny vyviezť, na pováženie, v akom pomere nakúpite jeho skvostné červené vína (možno aj vrátane Stalinovej obľúbenej Chvančkary) a čaču. V Abcházsku je voľba jasná: vzhľadom k tomu, že aj ich najsuchšie vína sa chuťovo prikláňajú skôr k ríbezlákom a iným ovocným vínam, určite si dary zeme prineste v podobe zlatistej čače.

 

Poslednou kategóriou je už avizované raketové palivo. S týmto druhom čače som sa stretla najmä v ruských kaukazských republikách s výnimkou Čečenska, ktoré je asi najprísnejšie moslimské. Ostatné "kaukazské sestry" sa vydali smerom podobným ako aj stredoázijské -stany: moslimská viera im síce ostala, ale Alah musí pochopiť, že na rozdiel od arabského plostrova sú zimy v stepiach, púšťach a na horách kruté. A tak si pália svoju čaču skutočne zo všetkého, čo im príde pod ruku. Na lyžovačke v kaukazských horách je to potom najčastejšie kupovaný alkohol: je lacný, chutný, má väčšie percento alkoholu a akosi prirodzenejšie ladí s miestnym koloritom. Nehovoriac o dobrom pocite, že človek podporuje domáce výrobky. Ponúkajú ich v reštauráciách aj baroch a to veľmi ochotne: keď som si pre zlé počasie na svahu dávala pred odchodom dve čače a šla si objednať tretiu, tetuška mi rovno ponúkla kompaktnú štvrťlitrovú fľašu. Na trhoch ich zasa majú v plastových pollitrovkách, okúsila som aj dámsky - ružový variant. Radšej nechcem vedieť, z čoho ho vypálili, ale voňal podobne ako môj malinový krém na ruky.

 

A na dôvažok, Kaukaz je mimoriadne ekologický kraj, lebo keď som sa prechádzala po trhu s dvoma prázdnymi pollitrovkami od minerálky, zastavila ma jedna teta spoza pulta stánku: "Devuška, dajte mi tie dve fľaše, ak ich už nepotrebujete, dobre im bude, čaču do nich nalejem!"

 

На здоровие!