Jednoznačne to najdôležitejšie, čo potrebujete o vodke vedieť, je to, ako sa pije. Človek by si pomyslel, že nie je nič jednoduchšie, otvorí, naleje a vypije, no na východ od slovensko-ukrajinských hraníc ho potom zaskočí prekvapujúca obradnosť a mnohé nečakané zvyklosti. A v zmysle hesla vždy pripravený sa teda poďme na správnu konzumáciu ruskej vodky pripraviť aj my.

 

V prvom rade sa v Rusku vodka nikdy nepije len tak nalačno, pre miestnych je to do neba volajúce barbarstvo. Vodku v tejto krajine nezapíjajú, naopak, oni ju zajedajú. Stogram vodky a jedna kyslá uhorka sú ikonickým symbolom nie pre zvláštnu kombináciu chutí, ale preto, lebo tá jedna kyslá uhorka je absolútne minimum, ktoré je potrebné na zajedenie vodky. A odtiaľ to môže byť už len lepšie. Preto sa vodka objednáva najčastejšie k večeri, či ktorémukoľvek inému chodu dňa, pri ktorom sa normálne sedí za stolom. Na cestách si občas aj s mužom doprajeme „dvestogram“ po ťažkom dni a niekedy sa po našom nežiada jesť a tak si k vodke väčšinou objednáme čierny čaj. To by ste mali vidieť nechápavé pohľady miestnych čašníčok!

 

Vo všetkých ruských reštauráciách máte v nápojovom lístku uvedenú cenu vodky za 50g nápoja a v násobkoch tohto objemu sa aj objednáva – dvestogram, tristogram, pokojne aj päťstogram. Dostanete ju v takzvanom grafíne – sklenenej nádobe väčšinou guľového tvaru, ktorá vyzerá ako z chemického laboratória. (Stogram vám môžu naservírovať v tradičnom hranatom pohári ak je zrejmé, že je určený len pre jednu osobu.) Rozleje ju buď čašník, ale je prípustné, aby tak spravil aj hostiteľ. Je možné si objednať priamo celú fľašu vodky, ale nie je to vždy vhodné, to vyzerá, sťaby sa človek pripravil vypiť väčšie množstvo alkoholu. Správny postup je objednať si napríklad na troch ľudí na večer najprv päťsto gram, pokrútiť hlavou, či to nebude náhodou veľa, potom si objednať ďalší päťstogram, zahriaknuť objednávajúceho, že to je veľa, stačí tristo, až potom ďalších dvesto a na záver ešte poldeci pre každého. Rusi nemajú inštitút kapurkovej ako u nás na východe, kedy z jednej kapurkovej môže byť pokojne aj päť a keď začnete spievať Kapura, kapura, viete, že ste mali prestať piť už štyri kapurkové dozadu. No majú svoje posledné poldeci na pasašok, čo značí na cestu. Ak si predsa len objednáte celú fľašu vodky, prinesú vám ju pekne aj vo vedre s ľadom. Ak ste v reštaurácii a ste mimoriadne hladní, objednajte si vodku a predjedlo – to sa posnažia spraviť vám čo najrýchlejšie, pretože univerzálne pravidlo je, že vodku môže obsluha priniesť na stôl až s predjedlom (ak bolo objednané). Ak ste Európan a potrebujete svoje tvrdé zapíjať, na tento účel slúži takzvaný mors, lisovaná šťava z bobuľovitých plodov zriedená vodou. Najčastejšie dostanete brusnicový mors, podáva sa vždy v sklenenom džbáne.

 

Ďalší šok, ktorý môže našinec zažiť, je fakt, že v Rusku sa vodka nepije ako u nás: nalejeme a na zdravie a vypijeme. Nie, do tejto krajiny sa zo Strednej Ázie dostala tradícia takzvaných tostov, teda prípitkov. Pred každým vypitím vodky je preto potrebné predniesť krátky prípitok: najprv väčšinou za udalosť, potom za hostiteľa, tretí býva za ženy (muži pijú postojačky), potom prichádzajú prípitky za domovinu, družbu, ďalšie stretnutia a tak podobne. Tomuto stolovému obradu velí určený „tamada“ alebo starešina, ktorý má na starosti určovanie poradia pripíjajúcich. Na väčších oslavách sa vám pokojne môže stať, že sa dostanete k prípitku až, povedzme dvasiaty v poradí, čo však nikdy neospravedlňuje zlú artikuláciu. Prekvapenie! Nepije sa do dna. Každý si zo svojho pohárika odpije toľko, koľko uzná za vhodné a na koľko sa cíti, následne je každému doplnený alkohol „po rysku“. Nikto vám nebude vyčítať, že ste nevypili do dna, že podvádzate, ako býva zvykom u nás na východe. Prípitky bývajú rôzne, či už vo forme krátkeho príhovoru k sviatočnému stolu, alebo v podobe krátkej bájky či historky s vtipným no poučným koncom, ktorý poukazuje na to, na čo sa pripíja. Môj svokor vravieva, že na správnom prípitku sú dôležité len dve veci: vedieť myšlienku uchopiť a vedieť myšlienku včas pustiť. Nie je nič horšie, ako keď niekto stojí držiac svoj pohár a reční už päť minút, sám netušiac, kam kľukatá cesta jeho tostu nakoniec poputuje.

 

Vodka sa zajedá preto, aby sa hostia udržiavali v povznesenej nálade bez toho, aby skĺzli do nepríjemného stavu opitosti. Nie je to žiaduce, je to hanba. Kaukaz má svoje vlastné picie tradície a hrdosť majú Rusi práve odtiaľ – na Kaukaze, ak raz vstanete od sviatočného stola, či už len ísť si odskočiť na toaletu, strácate právo ďalej pokračovať v pití. Sedíte, bavíte sa, ale piť už ďalej nesmiete. A v takom Kazachstane pri štrnganí pohárov o seba dávate protistrane vedieť, že si ju vážite tak, že váš pohár je nižšie od jeho. On vám to môže opätovať a keď sa stretnú dvaja extrémne slušní ľudia, skončí to pri tom, že si konečne štrngnú niekde pri dlážke. Ešte jedna dôležitá vec, Rus sa vám pri štrnganí zásadne nepozrie do očí, nie je to u nich v pravidlách etikety a štrngá sa aj „na kríž“ cez ruky iných štrngajúcich si ľudi hala-bala. Našich kamarátov sme vycvičili aspoň v tom, že sa nám majú pozerať do očí. Prázdna fľaša vodky nemá čo robiť na stole, prináša to nešťastie a preto sa kladie vždy pod stôl.

 

Z historických zvyklostí dodnes prežilo šprngutie si prstom o krk, čo znamená výzvu ísť si vypiť. Nuž a za sovietskych čias vznikla tradície jednej fľaše „na troch“ – po práci sa muži schádzali pred potravinami, vodka sa predávala v oddelenej časti a pollitrovka bola tak akurát na troch, aby sa ešte stihli domov vrátiť v príčetnom stave. Ak sa zišli len dvaja alebo jeden, hľadajúci sa postavil na viditeľné miesto, ruku strčil do vrecka a počet viditeľných prstov – jeden alebo dva – ukazoval, koľko parťákov „do trojky“ ešte potrebuje. Potom sa poskladali, kúpili si fľašu vodky a ak nemali so sebou poháre, počítali si odpitú vodku buď po glgoch alebo prstoch. Asi najkoloritnejšie pitie vodky môžete zažiť v Moskve na Izmailovskom trhu, kde sa pomedzi jeho blšákovú časť prechádza pani stredoázijského vzhľadu so zlatými zubmi a starým nákupným košíkom, v ktorom má kávu, čaj, zemiakové lupienky, minerálku, vodku a nejaký ten gruziňáčik. Zamávate na tetu, ona vám zastaví, naleje za šesťdesiat rubľov štedré deci relatívne slušnej vodky, vy si vypijete a pokračujete v nákupe suvenírov.

 

Určite vás ešte trápi otázka, či sa v Rusku pije vodka s pivom. Veruže pije, v zmysle príslovia „Vodka bez piva – peniaze vyhodené do vetra“. Ak sa rozhodnete svoj päťdesiat gram vodky vyliať priamo do piva, dostanete klasický ruský koktejl s názvom „jorš“.  V Rusku tiež nájdete variantu našich „jogurtíkov“ – alkohol v plastovom poldeci s alobalovým vrchnáčikom, akurát varianta, ktorú som videla v ruských potravinách je luxusná – za euro dostanete kvalitnú vodku a dokonca v sklenenom poldecáčiku (so sťahovacím vrchnáčikom), čo je super na chatu, ak vám chýbajú poháriky.

 

A tak, nech už pijete kdekoľvek, čokoľvek a s kýmkoľvek, prajem vám príjemne strávené chvíle a absenciu hlavybôľa nasledujúci deň ráno!