Určite ste už postrehli, že všehomír dal vzniknúť novej forme bábikovskej existencie, a síce Lammily. Kto mal to šťastie, že mu zatiaľ nezaspamovala celý Facebook – ide o bábiku typu Barbie, ktorá ale (aspoň podľa jej virálneho popisu) vyzerá ako naozajstná žena. Dostať k nej kúpiť aj sadu s nalepovacími jebákmi, striami či jazvami, lebo veď deti potrebujú reálne vzory krásy, či čo. Akože, všetko je to asi aj pekné, aj na niečo dobré možno, len keby to nebolo zas sprevádzané takým hurónskym americkým haló. A ešte aj to meno, podľa týpka čo ju navrhol (istý Nickolay Lamm) – Lammily, kinda lame, no? And by the way, táto Barbie-Lama vraj má proporcie založené na priemerných mierach americkej 19-ročnej dievčiny... lol, ehm, okay.
Ja keď som bola malá, nikdy mi ani len nenapadlo chcieť vyzerať ako Barbie. Ani nie tak preto, že mala permanentne modré očné tiene, ružové pery a panvu ako po havárii, ale ... čo ja viem... že to bola hračka. Bola to bábika na prezliekanie! Úvod do sveta konzumu. Ako som len závidela – vlastne nie, lebo vtedy nebolo komu – túžila po takom ružovom Barbie dome a kabriolete. Ozajstných, od Mattela! No to bolo asi tak všetko.
Takže asi mi niečo uniklo, svet sa predsa dosť zmenil – ale odkedy je pointou hračiek, aby sa na nás podobali, a my (teda deti) sme z toho čokoľvek odvodzovali? Ak sa niekto identifikuje so svojou plastovou bábou čo má pomaly chopsticks namiesto nôh, a na základe toho si vyvolá komplexy/anorexiu/iný problém, asi rodičia někde udělali chybu, a nebolo to zrejme vo výbere hračiek...
Proste ´Murica. Vyrobiť realisticky vyzerajúcu bábiku pre deti je asi taká úloha, ako nájsť na Slovensku neafektovanú celebritu. Na protest proti tejto spackanej diskriminačnej Lamílii by sa Lammovi mali ozvať združenia zastávajúce práva kučeravých, obéznych i telesne postihnutých, ako aj militantní odporcovia namaľovaného obočia či holenia si končatín... o inokožcoch ani nehovorím! I have a dream: nech má naozaj každý človek hračku, s ktorou sa môže stotožniť. Najvyšší level by bola bábika s Tourettovým syndrómom. Z ničoho nič by vztyčovala prostredník a vrieskala: „Choďte už všetci s tými kravinami do pi**!“ Určite by našla široké uplatnenie a tešila sa veľkej obľube nielen u starších detí, ale i u dospelých, a to doma, ako aj na pracovisku.
