Ďalší hnusný rok za nami, takže je čas bilancovať. Počet článkov v tomto roku vystúpil niekam zhruba na 4 150, čo je slušné číslo. Z toho dôvodu došlo v jednom mesiaci k narušeniu systému dvoch nových článkov denne, lebo šak aj tak si 90% článkov nepamätáte, tak si ich pokojne môžete prečítať znova. Keďže prísun nových článkov je z pochopiteľných dôvodov (píšete zadarmo a vp voľnom čase) nestály, je možné, že sa táto situácia bude opakovať. No a čo. No ale prejdime k článku najčítanejšiemu - prekvapivo nebol o voľbách, Kotlebách, ani Ficovi ale o matkách. Áno, vkus čitateľov a potenciál na virálnosť je naozaj nepredvídateľný.

Už v úvode roka rozvíril pokojné hladiny nášho webu škandál Tatranka, ktorý rozvíril tento článok, teda skôr link na pornostránku v ňom.

Odkaz tejto pseudokauzy je jasný. Dievčatá, keď uvažujete, že si budete niekedy fotiť v ateliéri cecky a buchtu, tak smelo do toho. Ak sa to potom dostane na internet (a ono sa dostane), tak to vôbec nebude vaša chyba, ani zodpovednosť, ani toho, kto to na internet dal, ale toho, kto to tam potom úplne náhodne nájde. Tak!

Inak článok o Šmajdovi a Ďuricovi nasral aj pre iné veci dosť veľa ľudí, čo sa predtým nestávalo, ale ako vieme, rok 2016 bol rokom butthurtu.

 

Potom v marci prišli voľby a s nimi veľká sranda, lebo do parlamentu sa dostal Kotleba a s ním takmer každý deň niečo, z čoho sme si mohli robiť piču. Samozrejme, tam, kde sú vtipy o Kotlebe, tam sú zákonite aj Svedkovia Mariánovi. Toľko ponúk na análny sex (fixácia na túto praktiku je pre Kotlebov elektorát rovnako symptomatická ako ich bernolákovský pravopis) ako tento rok, sme nedostali za celú existenciu tohto portálu. Ďakujeme, zvážime.

Kotleba je veľmi inšpiratívny aj pre autorov, ktorí radšej pracujú s vizuálom, napríklad k tomuto veľdielu sa nám ozvala dokonca televízna celebrita:

V lete bola celkom nuda, tak aspoň na fejsbukoch sme rozbehol nepravidelný občasník alias IQ test používateľov s krycím názvom „Lajkuj a zdieľaj“. Obrovský úspech zaznamenala policajná dodávka s takmer 9000 zdieľaniami a rozdávali sme aj zlaté tehličky priamo od NBS (farba: zlatá). Tam nás už ale používatelia facebooku fakt prekukli:

 

No a na záver odpoveď na klasickú otázku fanúšikov aj nactiutŕhačov – „To sa tu uverejňuje fakt všetko???“ Nie. Je plno článkov, ktoré sme neuverejnili z rôznych dôvodov (napríklad články typu „chcel som pre vás napísať článok, ale nevedel som, o čom, tak píšem tento článok o tom, ako som sa rozhodol napísať článok“). Tu máte napríklad jeden pokus asi o trolling, od ktorého ťažko povedať, čo si autor sľuboval. Ale ak uverejnenie, mohol sa aspoň posnažiť a napísať vety veľkým písmenom:

lamenty stareho mizantropa

nostalgicky spominam na socik ci muftyho eru - chyba mi druh humoru, ktory bol pre tie obdobia priznacny. sofistikovany humor, kedy pointy boli zaobalene tak, aby to cenzurantom na prve pocutie nedoslo, pripadne bol prejav dvojzmyselny, a prijimatel cital ci pocuval medzi riadkami. konzumacia humoru bola aktivnou zalezitostou. a klenotmi sa stavali veci nepublikovatelne, prave pre tu svoju nepublikovatelnost - obsahovali caro zakazaneho. priklad pre mladsie rocniky: cim sa za komanca vyznacoval dobry politicky vtip? to bol vtip, na ktory ked ste si aj po rokoch spomenuli, tak vas rozosmial, az ste sa za mreze chytali.

dnes, v ere slobody slova (muahaha!), mozete povedat cokolvek (s vynimkou vsetkych tych politicky korektnych sraciek vydobitych kadejakymi nespokojnymi mensinami ktore si tiez narokuju svoj platok syra). jednak to obera autorov o snahu vyjadrovat sa s graciou a chochmesom, viacznacne a inotajne, druhak to konzumentov obera o potesenie z objavovania nevypovedaneho, z nachadzania narazok ci paralel. konzument sa nasledne uspokoji s obcasnym za vlasy pritiahnutym prirovnanim vyslovenym na plnu hubu (zmurk do radov miestnych prispievatelov). v lepsich pripadoch su prirovnania aspon rozvite, cim sice ziskavaju body za umelecky dojem, no kedze obsahuju obcas az nadmieru privlastkov (pripadne su proste siahodlhe ako novorcny prejav), stracaju na udernosti a vylucuju sa z moznosti udomacnit sa v beznej komunikacii, ci, inymi slovami, zludoviet.

osobitnou temou, ktora ma v poslednej dobe rozculuje, je bezbrehe okradanie slov o ich pravy vyznam, a to ci uz z cirej lenivosti, alebo len z obycajnej neschopnosti sa vyjadrovat presne a umerne teme. ako priklad vyberam popularny literarny patvar priznacny dnesku aj DM, takzvany "hejt" - moderny to sposob, ktorym moze lubovolny, co i len o fuz nadpriemerne vyrecny jedinec vykricat do sveta svoje pohorsenie nad tym, ze kdejaky spatny cigan sa stal vzorom pre masy nedokvasenych a rodicmi zanedbanych jogurtov a ich vrstovnicok iba vdaka tomu, ze z plnych pluc, zneuzivajuc vyssie spomenuvsiu "slobodu slova" (muahaha!), arogantne znasilnuje svoj rodny jazyk a s prehnanou vehemenciou vypusta zo svojej rapavej papule sracky pred ktorymi by si aj fekalny voz zacpaval usi keby nejake mal (zmurk do zkradla).
pritom slovo hejt je odvodene z anglickeho hate, teda nenavist. nenavist nie je pocit, ktory vo vas vyvola neokrochany sedlak v tescu ked vas predbehne v sore pri pokladni, alebo nejaka pridrbana vianocna koleda hrajuca x krat denne v rovnakom priestore koncom septembra - ak by taketo prkotiny (rozumej bezne prejavy roznych aspektov ludskej prirodzenosti) dokazali v niekom vyvolat pravu a nefalsovanu nenavist, uz davno by medzi nami nebol, lebo by mu hlava vybuchla uz v porodnici pri prvom kontakte s ostatnymi uziapanymi novorodencami.
nenavist je aktivny zzieravy stav, ked vam uz len samotna existencia objektu vasej nenavisti sposobuje emocionalne vypatie s prislubom explozie, bez ohladu na polohu objektu v casopriestore. pripadny priamy kontakt s objektom nenavisti potom hrozi spontannou vrazdou ci na cucky rozmetanim - v zavislosti od povahy objektu. este raz: somranie o lubovolnej forme ludskej stupidity nie je hejt, je to 'len' somranie.

zaverom este kratko k neduhu ktory jatri rany mojho rozorvaneho vedomia, a vztahuje sa na prevaznu vacsinu ludskych jedincov - dvojaky meter. uz roky sa mi nepodarilo co i len pocut o, nie to este stretnut cloveka, co by tym netrpel. priklady kam sa pozries, ani netreba opustit tuto domenu ;) v jednom blogu ci diskusii kategoricky odsudis akukolvek egu nelahodiacu kritiku ci vlastnemu videniu sveta nezodpovedajuci nazor do hlbin 'chod do pici' zabudnutia s odvolanim sa na privatnost webu a jednoznacne zameranie na cielovu skupinu, a kusok 'vedla' veselo diskutujes pod clankom ktory na domenu s nazvom DM nepatri ani nazvom, ani obsahom, a uz vobec nie zameranim na cielovu skupinu. nekonzistentnost jak vysita, kastovnictvo a elitarstvo v priamom prenose, sebareflexia pochovana pod nanosmi presvedceni o vlasntej nadludskosti, ego si honis kritizovanim a posmechom z ludi ktori si to svoje ego honia uplne rovnako, len druhou rukou. bud trochu chlap a naser si obcas aj na vlastnu hlavu ;)

UFF, na uvodny pokus hadam dost.

pre pripad uverejnenia (to fakt?) - kazdy ma nieco v pici. niekto tampon, niekto diakritiku. parafrazujuc klasiku: "to ze som mizantrop neznamena, ze nie som clovek" a uprimnym prianim: 

smrt vsetkym kokotom,
l0s0

PDF 2017.