Poznáte Bratislavu? Vy, ktorí v „Neviestke na Dunaji“ žijete niekoľko rokov alebo ste ju viackrát navštívili, určite na moju otázku prikyvujete, možno ma vysmievate. Veď čo by sa dalo robiť v Bratislave? Centrum máš prejdené za jeden deň a zvyšok sú len paneláky. Omyl! Tento netradičný cestopis je prehliadkou miest, ktoré sa oplatí navštíviť a je určený ako pre domácich, tak aj pre súčasných alebo budúcich „cépečkárov“.

 

Keď mi kamarát odporučil Čínsky bufet na známom trhovisku na Miletičovej ulici, najprv som ho vysmial a potom upodozrieval, že si zo mňa robí prdel. Keď mi povedal, že je tam možné najesť sa do sýtosti za 2 eurá (!) myslel som si, že alkohol zo včerajška ešte nevypršal. Opica mi ale postupne zosadla z temena, prišiel hlad a jedálne na intráku v Mlynskej ma už akosi nebavili, tak som to vyskúšal.

 

Prvé, čo ma dostalo, bola atmosféra Miletičky. Pripomenulo mi to Trolí trh (áno, od slova trol) vo filme Hellboy 2. Môžem opísať, kde sa bufet nachádza, ale deskripcia orientačných bodov by zabrala celý článok. Vy už ho nájdete. Po chvíľkovom blúdení sme našli nevábne vyzerajúcu červenú drevenicu so skromným názvom Čínsky bufet (doslova, žiaden Lotosový kvet, Mandarín alebo iná chujovina). Nesmelo som vstúpil. Nebol som až taký bojazlivý, pretože na izbe mám odložené lieky proti hnačke.

 

Po vstupe som ostal príjemne prekvapený. Žiadna zapáchajúca, nehygienická putika, plná more-less homeless ľudkov z okolia, ale útulná, drevom vyložená, čistá miestnosť, kde za stolom v rohu svoj obed dojedal dôstojne vyzerajúci pán v obleku a kravate. Úsmevom a pozdravom „Ahoj“ ma očarila uzemčistá, čínska žena za pultom. Neskôr som sa dozvedel, že tento podnik riadi len so svojím manželom, ktorý varí v kuchyni, kým ona obsluhuje a účtuje. Ešte viac ma očarila porcia zvaná „Malý tanier“, kde vám pani za pultom naberie na pomerne veľký podlhovastý tanier (názov je čiastočne zavádzajúci) k ryži/rezancom/opekaným zemiakom všetky druhy mäsa, zeleninových príloh a lahodných omáčok za geniálnu cenu 2 eurá. Všetko vynikajúco chutné a zdravotne nezávadné.

 

Chute na tanieri sa vôbec nepremiešali. Naopak, jedna popri druhej vynikli. Naládoval som sa kung paom na sladkokyslej omáčke, bravčovým soté s pikantnou omáčkou, chrumkavými kuracími nugetkami, rovnako chrumkavými zeleninovými závitkami v lístkovom ceste a kuracími krídlami uloženými na poctivej porcii čínskych rezancov. Stačilo mi. Kamarát si dal aj fajnú sladkokyslú polievku (+ 1euro), no nevládal dojesť hlavný chod. Malý tanier! Raz som videl približne 120-kilového týpka objednať si veľký tanier za 3,50 - zjedol asi polovicu. Na pitie majú tradičný, tuzemský kolovitý nápoj, ale i čínske plechovkové pivo a niekde v pozadí na polovici som videl aj šampanské s čínskym nápisom.

 

Snáď netreba dodať, že som sa stal pravidelným návštevníkom tohto bufetu. Od pol 12tej do pol 2hej musíte vystáť dlhý rad na obed. Príďte po obedňajšom ošiali, po druhej hodine a najedzte sa ako páni do troch eur. Zákazníkov málokedy predstavujú pofidérne vyzerajúci „občania“ Miletičky a keď aj, tak sa správajú k milej majiteľke ukážkovo. Väčšinou prídu dôchodcovia alebo office zamestnanci z okolitých firiem so svojimi obedármi.

 

Jednoznačne odporúčam túto nenápadnú perlu Miletičky.

 

Nabudúce: Bistro Vanesa