O vôni ženy sa už toľko popísalo, že hrúbkou by to presiahlo aj vybrané spisy V. I. Lenina. A môžem potvrdiť, že Lenin vedel napísať naozaj veľa. Hra o tróny je oproti tomu len poviedka. Ale písať dačo o vôni chlapa, to je téma naozaj pre portál, ktorý sa dakedy hrdil podnázvom “všetko mužné”.

Keď sme už spomínali Lenina, tak si dajme na úvod starý sovietsky vtip. Serjoža, ktorý pracuje v kolchoze (kalektívne chazaijstvo) ide v piatok na diskotéku. Dá si berezóvyj sok a keďže chce baliť aj ženy, tak aj stakan vodky. Posmelený vodkou začne štírovať Natášu, dá si ešte stakan a podíde k nej:

 

  • Natáša, idi tanceváť (pre mladšie ročníky - Nataša, poď tancovať. Radšej budem písať po slovensky, nechce sa mi prekladať)
  • Nejdem, smrdíš.
  • Tak si Serjoža dá ešte ďalšie tri litre vodky a zošrotuje sa na mol. na ďalší týždeň v piatok sa umyje, nešetrí mydlom  a optimisticky ide na diskotéku. Dá si štartér (stakan vodky) a pristúpi k Nataši.
  • Nataša, poď tancovať.
  • Nejdem, ešte stále smrdíš.
  • Tak sa zase zošrotuje, že nebude sex. Na ďalší týždeň si kúpi sadu - voňavka, šampón, sprchový gél a to všetko s vôňou ihličia. Natešený ide na diskotéku, posmelí sa vodkou a ide za Natašou.
  • Nataša, ovoňaj ma. Ako voniam?
  • Ako hovno pod jedličkou

Takže toto je tá vôňa chlapa. Kým žena vonia podľa toho, že akú voňavku používa, tak u chlapov je to iné. Chlap vonia podľa toho, že čo robí, čo je a čo pije.

 

Už som spomínal, že tí, čo žijú na dedine, nemusia byť nutne sedláci. Sedlákov nájdete aj v meste a v podstate pomer sedlákov v meste a na dedine je približne rovnaký. Na dedine ale stretnete oveľa viac poľnohospodárov ako v meste. Stará židovská pravda hovorí, že si to, čo robíš. A tak poľnohospodári sa časom začínajú podobať na rastliny a živočíchov. Tí, čo pracujú s rastlinami, sa časom menia na starého koreňa, ktorý sa ráno nasaje a celý deň mu padá hlava. Tí, čo pracujú v živočíšnej výrobe, sa časom začínajú meniť na svine a hovädá.

 

Ak ste mladá dailyfemale a idete na dedinu, tak vás naučíme, ako rozpoznať chlapov podľa povolania. Najväčší výskyt chlapov na dedine je v krčme. V podstate nikde inde nie je ich koncentrácia väčšia. Ak sa v krčme objaví chlap v špinavých montérkach, smrdí od hnoja a z čižiem mu trčí slama s hnojom, tak to je zoológ. V skutočnosti len vynáša hnoj a kŕmi kravy a svine, ale spoločenský status dedinského zoológa mu je priznaný. Ďalších dvoch monterkovcov naozaj rozoznáte len podľa vône. Ak smrdí od benzínu, tak je to traktorista a ak od oleja, tak je to automechanik. Presnejšie, pracuje v dielni u svojho strýka, ale k autám ho pustia len na výmenu oleja. Ak dakto neznalý pomerov odnesie ešte pojazdné auto do jeho dielne, tak z neho vybrakujú všetko funkčné, aby sa zákazník vrátil o pár dní a postupne mu vrátia všetky jeho pôvodné súčiastky. Win-win a peniaze sa točia.

 

Ďalšia kategória je fešák z činkárne. Každý deň chodí dvíhať ťažké železá, potí sa ako vačok v slipoch na fakultatívnom výlete v Sahare počas letnej dovolenky. Denne zožerie kýbeľ sajrajtu - zmes proteínov, hormónov, antibiotík a steroidov a vypije osem litrov vody, lebo počas dvíhania železa, čo mu zožerie 6 hodín denne, to potrebuje. S pribúdajúcim svalstvom  rastie plocha jeho tela geometrickým radom a tým aj množstvo odparovanej tekutiny. Pravdaže nemá čas ísť domov sa osprchovať a aj sprchovacím gélom šetrí, lebo kým umyje svoje super telo, tak minie polku AXE ERECTION FORTE, takže to použije až v prípade, keď pôjde do mesta na diskotéku. Do krčmy chodí so svojou družinou a keď prejdú vedľa vás, tak vás štípu oči z jeho telesných výparov.

 

Ak by ste náhodou zacítili vyvoňavkovaného fešáka, tak to je syn miestneho mafiánskeho šéfa (rozumej krčmára) a každý týždeň má inú babu. Poprípade dakto náhodou zablúdil z mesta a ešte nedostal po papuli.

 

Ďalšia možná identifikácia vône muža je podľa toho, čo pije. Pivára zbadáte z diaľky, aj ho rozpoznáte ľahko podľa toho, že drží diétu. Už vylúčil všetky potraviny a predsa priberá. Pije len pivo - 4 na raňajky, na obed, aj na večeru. Ešte medzi tým si dá niekedy desiatu aj olovrant. Vraj sa pri diéte má rozdeliť denná dávka na 5-7 malých. Takže tých 20 pív si rozdelí. Jeho vôňa je kvasená a miešaná s potom, čo jeho 150 kilové súdkovité telo vyprodukuje. Stále má na sebe prepotené tričko a rozopnutú kockovanú flanelovku veľkosti XXXL. Potí sa ako dostihový kôň, aj keď v živote nedvihol ťažšie bremeno ako prepravku piva.

 

Vína sa v našich končinách vypije menej. Ale existujú aj takí úchyli, ktorým chutia tie žbrndy, čo u nás nazývajú vínom. Na dedinách sú aj vinohrady a kúzelníci, ktorí z dvoch árov viniča urobia asi 10 hektolitrov. Ak si to prepočítame, tak pri počte dní od 250 do 400 na rok to vychádza na 2,5 až 4 litre vína na deň. Taký vinár  tiež dodržuje pitný režim. Ak by sa chcel ožrať, tak si dá k tomu dačo tvrdého. Jeho vôňa pripomína odležanú kvasenú kapustu. Keďže od vína sa mu lepí huba a má kyselinu, tak si to neutralizuje konzumnou vodkou. Preto do jeho vône sa mieša aj vôňa technického liehu. V prípade nedostatku keš aj alpy a lesany.

 

Slovensko je ale krajina, kde sa všetko vypáli. V horšom prípade aj oči od metanolu. Ale vzhľadom na to, že otrava metanolom sa lieči etanolom, tak na dedinách prebieha samoliečba. Ako nám to už na týchto stránkach vysvetlil sám syn toho najvyššieho, tak vypáliť sa dá všetko, čo je organické, počnúc slivkami a končiac bielou koženou sedačkou. Mierne podnebné pásmo je dobré na to, že síce máme celé leto teplo, ale v apríli mrzne a celá úroda ide do večných lovíšť a nie na destiláciu. Poprípade opačne, že celé leto prší a zhnije všetko na stromoch a nie v sude. Preto sa pridáva väčie množstvo cukru na vykvasenie, čo ale spôsobuje univerzálnu technickú arómu.

 

Ak sa k vám priblíži muž, pijúci pálené, tak vás hneď napadnú vaše poznatky z technickej chémie. Aróma je skoro stále tá istá a nie je jednoduché rozpoznať ovocie, ktoré bolo vypálené. Najmä, keď je to zo zeleniny. Ak je dakto fajnovka, tak si dá becherovku, čo rozpoznáte aj proti vetru. Iné patoky ako tatranský čaj alebo whisky sa na dedine nepijú. Ak by ste náhodou mali zbytočnú fľašu 12 ročnej whisky, tak choďte do hociktorej dedinskej krčmy a nalejte lumpen proletárom. Povedia vám: “Chutí to ako mydlová voda, ale nalej ešte”. Nechcú vás uraziť.

 

Dedina je miesto, kde každý každého pozná. Preto sa ani nehanbí a nepretvaruje sa. Čiže je úplne bežné, keď dakto si dá dobrú štipľavú klobásu s extra dávkou cesnaku a potom si poprdkáva v rohu. Niektorí sa aj pochvália, že aký zvuk alebo smrad vedia vyprodukovať.

 

Aby sme nezabudli big kombo, tak tu máme pracovníka družstva, ktorý vynáša hnoj, spoteného z celodennej makačky, ktorý obedoval langoš s cesnakom a večeral klobásu. Z práce išiel rovno do krčmy, ale pre istotu si nalial na seba DENIM BLACK po záruke. Dal si trojboj - 6 pív, fľašu vína a na vypité množstvo tvrdého sa už nikto nepamätá. O pol dvanástej je rozvracaný, počúraný aj pokakaný. To síce už skoro nič nemení na jeho vôni, ale keďže v polo sede spí na záchode, tak aspoň nezavadzia a do záverečnej možno bude schopný ísť po vlastných, lebo sa ho nikto nedotkne, to je isté. Ako by povedal doktor Sheldon Cooper - koitus v tomto stave je kontraindikovaný.

 

Ale to ešte nie je koniec. Čudujete sa, že ako to môže gradovať. Na dedine už nijako. Ale poďme do mesta. Pár riadkov si zaslúži bezdomovec, ktorý si každé poobedie robí pohodlie v búdke MHD na námestí Fera Múku (predtým predstaničné námestie). S celým svojim majetkom (3 igelitky) sedí si v búdke, ktorá predstavuje jeho prechodný domov. Obývačku, kuchyňu aj spálňu v jednom. Kvalita jeho zápachu sa nedá merať. Tak isto, ako sa nedá vydržať v búdke, ale ani v jej tesnej blízkosti. Trošku ďalej sa dá dýchať, ale len cez šál pod nosom. Neviem, čo bude v lete, keď nebudem nosiť šál. Za jeho zápach mu udeľujem 11,5 silážnych jám z desiatich.