Neviem, či skôr oxymoron alebo všeobecne akceptovaná lož. Že chudobný študent, ha! Ale naštastie máte mňa, aby som vám povedala pravdu – väčšina študentov vôbec nie je chudobná.
Patrím k tým jedincom, ktorí pred necelým rokom úspešne ukončili vysokoškolské štúdium a pracovný trh im tak rád dáva pomenovanie absolvent. Ako absolvent, ktorý nie je deckom Borisa Kollára, nie som zasnúbená s princom Harrym a nie som ani pričmúdená (to asi by som ani nebola absolvent...) som sa musela vysporiadať s všetkými tými krásami slovenskej byrokracie do siedmich dní od ukončenia školy, ale hlavne s uplatnením sa na trhu práce. Ale nie o tom som chcela. Chcela som sa podeliť o poznanie, ktoré mi tieto mesiace po škole priniesli. Napr. to, koľko peňazí som ako študentka mala.
Vraj sú študenti chudobní... no jasné. Čo všetky tie zľavy na cestovnom až do výšky 100 percent? Nehovoriac o zľavách a výhodách, ktoré poskytuje ISIC – na knihy, jedlo, dokonca už aj na oblečenie a permanentky. Každý študent má nárok na štátnu dotáciu na stravu a to znamená, že za obed nezaplatí viac ako 2 eurá. Niektorí obývajú hotel mama a stavím sa, že väčšina neprispieva do domácnosti s výnimkou domácich prác nič. Tí zvyšní bývajú na intrákoch, za ktoré platia max. 100 eur. No povedzte, kedy ste mali podnájom za 100 eur?
Každý študent má možnosť precestovať svet vďaka rôznym stážam, ktoré častokrát nie sú ničím iným len chlastaním v cudzine. Študent si môže cez prázdniny len tak vypadnúť na štyri mesiace do cudziny zarobiť peniaze, poznať niečo nové a vrátiť sa ako keby sa nechumelilo. A aj tí, ktorí pracujú popri štúdiu, zrejme síce veľa nezarobia, ale ani veľa neminú. Nenechajte sa oklamať fotkami vifoniek na fejsbukoch a instagramoch, lebo pravdou je, že žerú vifon, aby zvýšilo viac na chlast.
Zatiaľ čo pracovná realita prináša poznanie byrokracie, platenia daní, odvodov, nájmu či hypotéky, stravy, plného cestovného a takmer žiadnych zliav na produkty a služby. A najsmutnejšia realita – 20 dní dovolenky a absencia toho luxusu proste sa vysrať na prednášku, dnes tam neísť a spraviť si voľno.
Takže s odstupom času, keď mi niekto povie, že je chudobný študent, len krútim hlavou, akej lži to vlastne uveril.
