Úprimnosť vie byť zbraňou dvojsečnou.  Ňou postihnutý jedinec sa môže tešiť istej úcte, najmä u osôb, ktoré podobnou poruchou trpia v menšej miere. Samozrejme, štandardne úprimný jedinec dokáže túto svoju úchylku držať v medziach spoločensky tolerovateľných. Nepatrí sa predsa povedať milovanej babičke, že otravuje život celej rodine a všetci už netrpezlivo čakajú, keď ju vynesú nohami napred a konečne začne porcovanie dedičstva, napríklad. Ale táto spoločenská poistka môže zlyhať, pokiaľ spomínaný jedinec má okrem úprimnostnej poruchy výraznú poruchu ešte jednu. Blbosť.

To sa môže prejaviť napríklad ignorovaním dobrých rád. Napríklad istému Jerry Lee Lewisovi radili všetci zainteresovaní, aby po svojom prílete do Londýna dňa 22. mája 1958 na jeho prvé britské turné si dával pred novinármi pozor na hubu. A aby v nijakom, skutočne nijakom prípade neodpovedal na otázky o svojom súkromí.  Ale nie, Jerry bol stúpajúca hviezda a mohol si dovoliť sa rozkecať, teda, aspoň si to myslel. A tak sa čitatelia dozvedeli, že dvadsaťtriročný Jerry je už tretíkrát ženatý, pričom prvú svadbu mal ako pätnásťročný, druhú svadbu stihol tri týždne pred prvým rozvodom a nedávno sa oženil tretíkrát. A jeho vyvolená je nielen jeho sesternica, ale v deň svadby ešte nemala štrnásť rokov. No, výsledok sa dostavil pomerne rýchlo. Britské turné muselo byť zrušené po troch z plánovaných tridsaťsedem vystúpení a škandál sa prevalil aj naspäť do Ameriky. Jerrymu vypovedala zmluvu nahrávacia firma a v podstate jeho kariéra išla do prdele. Áno, jeho hviezda úplne nezapadla, veď sa nakoniec dostal i do sieňe slávy, ale čakali ho chudobné roky a povesti zvrhlíka sa zbavil až na staré kolená.

Jerry si asi iba nedokázal uvedomiť dosah svojich úprimných viet, ale u Professora Griffa od Public Enemy sa dá bez najmenších pochybností vravieť o Blbosti. V rozhovore pre Washington Post 22. mája 1989 sa rozčuľoval nad tým, ako svetu skryto vládnu nejakí židia, ktorí sú zodpovední za všetko zlo, ktoré sa na tomto svete deje. No, zvyšní členovia kapely jaksi mali na toto o niečo triezvejší názor a milého professora promptne z kapely vyhodili. Professor Griff nakoniec sa za svoje výroky pomerne nešikovne ospravedlňoval, padali klasické vety o vytrhávaní z nejakých kontextov a o tom, že vlastne to vôbec nemalo ísť na verejnosť, a do kapely sa potichu vrátil. Ale dodnes občas začne trepať niečo o NWO či podobných sprostostiach.

Samozrejme, blbosť nie je výsadou iba jednotlivých hudobníkov. Pomerne silno musela lomcovať i váženou organizáciou zvanou The UK Musicians Union. Táto ctená ustanovizeň nejako zistila, že ubúda jej členov hrajúcich na rôzne strunové či dychové nástroje, a naopak pribúda hráčov obsluhujúcich rôzne syntezátory. A rozhodli sa zasiahnuť. 23. mája  1982 vydali prehlásenie, ktorým uvalili ban na používanie syntezátorov a bicích automatov pri živých produkciách. Samozrejme, argumentovali tým, že predmetné diablove mašinky berú prácu poctivým muzikantom.

Zato vedcov by som si z blbosti obviňovať nedovolil. Síce nebudem písať o britských, ale o holandských vedcoch, ale to ich vážnosť neznižuje. 23. mája 2012 vyšla štúdia vedcov Erasmus MC University Medical Center, ktorá ukázala priamu súvislosť medzi počúvaním hlasnej hudby, fajčením trávy a užívaním si riskantného sexu. No, ja by som skôr povedal, že hlavným spojovacím znamením skúmanej vzorky bol ich vek 15 až 25 rokov, ale vedci v tom majú jasno - za všetko môže hlasná hudba z vašich prehrávačov. No, za našich čias sme mali tak maximálne walkmany, ktorým po dvoch stranách kazety došli baterky a výkon rozhodne ohlušujúci nebol, ale že by sme kvôli tomu sa v tom ostatnom správali zodpovednejšie... teda, samozrejme, ja hej. Ale ostatní nie.

Pár krátkych noticiek, ako vždy. 21. mája 1955 nahral Chuck Berry svoj prvý singel nazvaný Maybellene.  21. mája 1979 Elton John začal svoje osemkoncertné turné po Sovietskom Zväze, ako prvá veľká hviezda zo západu. 23. mája 1966 odohrali svoj prvý koncert The Doors v klube Whisky a Go Go vo West Hollywood. 23. mája 2000 uprostred prebiehajúceho európskeho turné sa pohádali bratia Gallagherovci z Oasis, načo sa Noel Gallagher zobral, zbalil a opustil kapelu. A nakoniec niečo smutnejšie - 26. mája 1974 bol v Londýne koncert vtedajšieho dievčenského pop idolu Davida Cassidiho a prvú pomoc museli poskytnúť približne tisícke teenageriek. Bohužiaľ, štrnásťročnej Bernadette Whelan to už nepomohlo. Zomrela na zlyhanie srdca potom, ako zazrela svoj idol. David Cassidy po tomto nešťasťí na mnoho rokov sa stiahol do ústrania.

Niečo z rebríčkov, začnem nie štandardne albumami. V roku 1970 sa na vrchol UK albumového rebríčka dostali už neexistujúci Beatles s ich posledným albumom Let It Be, vydržali tam tri týždne. V ten istý deň sa na vrchol US albumového rebríčka dostal prvý sólový album Paula McCartneyho, ktorý pár týždňov predtým ohlásil svoj odchod zo skupiny, čím vlastne odštartoval jej rozpad, a tento album na vrchole vydržal tiež tri týždne. Ale k singlom. A na začiatok znovu musím spomenúť niečo nie štandardné. 27. mája 1977 vyšiel prvý singel od Sex Pistols God Save The Queen. Kvôli textu ho nesmeli hrať v rádiách ani v TV, hlavné hudobné reťazce ho odmietli predávať. Napriek tomu sa ho za prvý týždeň predalo cca 220.000 kópií a dostal sa na číslo 2 oficiálneho rebríčka. A dodnes sa špekuluje, že British Phonographic Industry mierne upravila čísla predajov, aby tento singel nevyhral. Ale poďme naspať na klasické postupy. V roku 1966 sa na vrchol UK Chart dostali Rolling Stones a Paint It Black. V roku 1976 v Kanade vyhrali Kiss a Shout It Out Loud. Rok 1979 a v UK vedú Blondie a Sunday Girl. V roku 2000 vo Fínsku vedú - verte neverte - Children of Bodom a Hate Me! V roku 2005 vyhrali UK Chart Oasis a Lyla. Nakoniec znovu Fínsko, rok 2008 a vedú Nightwish a The Islander.

Tak a oslávenci. 21.mája sa narodil Vincent Crane (1943), kláveskák hrajúci hneď v dvoch výborných kapelách Atomic Rooster a Crazy World of Arthur Brown. Narodil sa aj Stan Lynch (1955), dlhoročný bubeník Toma Pettyho a Heartbreakers, Kevin Shields (1963), gitarista a frontman kapely My Bloody Valentine, Martin Blunt (1964), basák z Charlatans, rapper Notorious B.I.G. (1972), alebo Adriano Cintra (1974), multiinštrumentalista, zakladateľ brazílskych Cansei de Ser Sexy. Narodeniny má aj Gotye (1980). 22. mája má narodeniny istý Shahnour Varenagh Aznavourian, známejší pod francúzskym variantom mena ako Charles Aznavour (1924). Narodil sa aj bojovný vegán, sebestredné arogantné indivíduum menom Steven Morrissey (1959), spevák Smiths, a po ich rozpade sa dal na úspešnú sólovú dráhu. Mimochodom, mám ho moc rád, keď si chcem urobiť smutnú náladu, pustím si First of the Gang To Die, keď si chcem naopak náladu zlepšiť, dokonale funguje Last of the Famous International Playboys. Narodil sa ešte aj Kenny Hickey (196), gitarista Type O Negative. 23. mája sa narodil elektronický mág Robert Moog (1934), ktorý vymyslel nielen Moogov synthesizer, ale mal prsty vo vývoji mnohých prapodivných elektronických krabičiek či krabíc. Narodil sa aj Philip Selway (1967), bubeník z Radiohead, Richard Jones (1974), basák z Stereophonics alebo Scott Raynor (1978), bubeník Blink-182. Narodeniny má aj Gwenno Saunders (1981), jedna z waleských Pipettes. 24. mája sa narodil čerstvý laureát Nobelovej ceny Robert Zimmerman, známejší pod menom Bob Dylan (1941). Okrem neho je tento deň slabý, evidentne nikto nechce zaniknúť v jeho tieni, za spomenutie stoja snáď iba Albert Bouchard (1947), pôvodný bubeník Blue Oyster Cult a Guy Fletcher (1960), klávesák Dire Straits. 25. mája sa narodil Charlie Harper (1944), teraz mám na mysli speváka punkových UK Subs, pretože vraj existuje aj nejaký zlý herec toho mena, ďalej Paul Weller (1958), spevák vynikajúcej kapely The Jam, neskôr spieval v Style Council a ešte neskôr sa dal na sólovú dráhu. Narodil sa aj Rick Smith (1959), polovica z Underworld, a Glen Drover (1969), kanadský gitarista, ktorý hrával s Kingom Diamondom, a potom nejakú dobu v Megadeth. Ešte tu mám dve speváčky, Lauryn Hill (1975) od Fugees a Sandra Nasić (1976), speváčka Guano Apes. 26. mája mával narodeniny Ruben Gonzalez (1919), kubánsky klavirista známy z projektu Buena Vista Social Club, narodil sa aj Jaki Liebezeit (1938), pôvodný bubeník z Can, Mick Ronson (1946), gitarista dlho hrávajúci s Davidom Bowiem v období Ziggyho Stardusta, speváčka Stevie Nicks (1948) z Fleetwood Mac, americká country legenda Hank Williams Jr. (1949), Richard Sohl (1953), klávesák kapely Patti Smith, ďalej Marian Gold (1954), hezounek z Alphaville, a nechcite vedieť, ako teraz vypadá. Narodil sa aj Wayne Hussey (1958), pôvodne gitarista Sisters of Mercy, ale jedného dňa sa pohádal s frontmanom Andrewom Eldritchom, odišiel a založil kapelu Mission, s ktorou hrá dodnes. Narodil sa aj kakaový krásavec Lenny Kravitz (1964), ktorého hudobnú produkciu radšej nebudem komentovať, Kevin Moore (1967), klávesák Dream Theater, Kristen Pfaff (1967), basáčka z Hole, a na koniec tohoto mimoriadne plodného dňa spomeniem ešte Alana Whitea (1972), bubeníka Oasis. 27. mája sa narodil Eddie Harsch (1957), dlhoročný klávesák Black Crowes, narodila sa aj Siouxsie Sioux (1957), speváčka zo Siouxsie and the Banshees a v podstate maminka gothic štýlu, narodil sa aj Sean Kinney (1966), bubeník Alice in Chains, a nakoniec spomeniem rapera Dre (1975) z Outkast.

Tak a ešte narýchlo pohľad do márnice. 21. mája 2013 umrel Trevor Bolder, basák Davida Bowieho a neskôr hrával v Uriah Heep. 24. mája 1974 umrel principál Duke Ellington. 24. mája 2010 bol v hotelovej izbe nájdený mŕtvy Paul Gray, basák Slipknot, išlo vraj o predávkovanie, čiže aspoň jednu prirodzenú smrť tu máme. A nakoniec niečo bizarnejšie. Meno Sonny Boy Williamson asi ľuďom veľa nehovorí, aj keď piesne tohto bluesmana nahrali napríklad Aerosmith, Van Morrison, Who, Yarbirds či Animals. Ale chlap si dokázal zorganizovať skutočne bizarné úmrtie. Navonok nič mimoriadne, umrel v spánku 25. mája 1965, toľko oficiálna správa. V skutočnosti Sonny Boy sa zadusil v spánku splodinami požiaru, ktorý sa mu podarilo založiť vo svojej hotelovej izbe. Takým spôsobom, že si v kávovare chcel uvariť zajaca.