Minule som sa nedopatrením dozvedela (špicovala som uši v autobuse), že nejaký frajer "proste nie je taký typ". 

Konkrétne nie je typ, ktorý by hovoril "milujem ťa", takže dotyčná slečna žije dva roky vedľa muža, ktorý to precedil cez zuby štyrikrát, z čoho trikrát mal cez dve promile. 

Ostáva mi záhadou, ako sa toľko žien zmieri s takouto neokrôchanosťou a ešte aj participujú na probléme tým, že sa nebúria a bez kecov prijímajú čudné zdôvodnenia svojich zaseknutých partnerov. Výhovorky chlapíkov sú totiž pomerne dementné a totálne neakceptovateľné.  

Napríklad že "sa im to ťažko hovorí", čo chápem, ak má čávo vadu reči alebo nebodaj prekonal tracheotómiu larynxu. Ale aj Stephen Hawking to musí hovoriť, a pekne poslušne mačká príslušné gombíky, keď chce mať večer umytú držku a vyžehlené pyžamo. 

Pretože my to počuť jednoducho potrebujeme, ideálne niekoľkokrát za deň. Podobne ako vy si potrebujete pravidelne vyhoniť (pochybná česť výnimkám), baby musia pravidelne počuť, že sú milované. Je to presne také jednoduché.

Keď dokážete vysloviť "daj si dolu gaťky", musíte predsa vedieť sformulovať aj túto povinnú vetu, stačí len použiť iný zhluk písmeniek. To, že pre vás slová vás nič neznamenajú, ako argument vôbec neberiem - pre nás zase nič neznamená rozďavená sánka a rytmický pohyb hlavou vpred a vzad, a predsa sa tejto činnosti ochotne venujeme. 

Nepopieram, že význam samotných slov má isté obmedzenia. Keď ma chlap mláti do modra a vodí si domov štetky, môže mi hovoriť milujem ťa od rána do večera, už jeho prehláseniam fandiť nebudem. Ale taký obyčajný, slušný, priemerný vzťah si zaslúži jedno verbálne vyznanie lásky denne a hotovo. Paralela s vyprázdnením semenníkov budiž vám večne na pamäti!  Tiež vám to predsa nestačí na narodeniny a na Deň otcov. 

Občas tiež počujem "veď predsa vieš, že ťa mám rád", čo mi pekelne dvíha adrenalín, pretože o to predsa vôbec nejde. Kľúčom k celej záležitosti je fakt, že my ženy máme iné potreby ako vy, a vašou úlohou nie je snažiť sa im porozumieť, alebo nás nejako pretvárať na svoj obraz.  Jednoducho nám dajte, čo potrebujeme, či už s tým súhlasíte alebo nie. Tak ako sa rozumná žena nebude snažiť silou-mocou natlačiť na motorkársky výjazd svojho drahého, muži by nemali ísť proti ženskej prirodzenosti vo veciach, ktorým hovno rozumejú. 

Myslím si, že sú za tým často obyčajné mindráky a úzkostne skrývaná neistota chlapa, ktorý sa ošíva ako decko, keď sa má trocha citovo vymáčknuť.  Bojíte sa odovzdať ženám svoju moc, a keď prejavíte emócie, pripadáte si zraniteľní a holí. Na to poznám parádny liek: hovorte to len tak mechanicky. Myslite pritom trebárs na hokej, kura s hranolkami, alebo na to, ako meníte svet. My sme pri láskyplných slovách také dojaté, že ani nepostrehneme váš laxný tón. 

Múdry muž vie, že keď sa v tomto smere posnaží, môže z toho výrazne profitovať. V skutočnosti je vyznanie lásky pre nás ako mystický kód, ako všeobecne platné heslo, generálny kľúč. Alebo ako extrémne účinné zvolanie Sezam, otvor sa! 

Snáď je vám táto analógia dostatočne zrozumiteľná. 

Ešte extra tip: kľudne sa s tým kreatívne pohrajte! Okrem variánt samotného slovesa milovať (ľúbiť, mať rád, zbožňovať…) môžete tvoriť rôzne prirovnania a hyperboly. "Milujem ťa ako lekár človeka s leprou v roku 2050, keď už skoro žiadne choroby nebudú existovať" je dobrý začiatok. Fantázii sa medze nekladú. 

A jasné, že zabudnete. Presne na to máte ten pridrbaný ajfoun! Dajte si doňho pripomienku.

 

Vanda