Dejepis bude raz zaradený k vedeckej fantastike. Keď bude trochu viac vedecký. Pomohol som si citátom Gabriela Lauba, keďže ja sám by som krajšie nevyjadril svoje pocity z tejto „vedeckej“ disciplíny. Čo čert nechcel, práve tretí decembrový týždeň sa vyznačuje vyššou koncentráciou dátumov súvisiacich s vedecko-technickým pokrokom, s čím som rozhodne spokojný, ale tento fakt ma núti prehodnocovať môj názor na vzťah vedy a dejepisu, čo ma zase mrzí. Prestávam sa vyznať vo svojich pocitoch a cítim sa tak trochu stratený. Kým sa stratím úplne a vy sa stratíte pod vianočným stromčekom, prinášam vám prehľad výročí uplynulého týždňa.

 

Mal by som ako zvyčajne začať oslávenkyňami tváriacimi sa, že tá prostitúcia, ktorou sa živia, je vlastne umenie. Sklamem vás, ale sebe zas urobím radosť, pretože táto kategória v tomto týždni nič neoslavuje a to je krásne. No do riti, zabudol som na Christinu Aguileru. A je po radosti. Okrem nej tu ale máme jedného starého pána, ktorý 18.12. oslávi svoje 71. narodeniny. Gitaristovi Rolling Stones, Keithovi Richardsovi, sa hity jednoducho prisnijú a on si ich zapíše do zápisníčka na nočnom stolíku, tak ako si my zapisujeme svoje sny o tom, aká bude tento rok úroda zemiakov alebo či konečne stretneme našu životnú lásku a akého bude pohlavia. Nič Keithovi nezávidím, akurát by som sa chcel v zdraví dožiť toľko rokov, na koľko on vyzerá. Ďalší oslávenec je Samuel L. Jackson, narodeniny má 21.12. No schválne, koľkým z vás sa pri jeho mene v hlave objavila scéna z iného filmu ako Pulp Fiction? A nebola to práve táto? Drahé obdivovateľky Brada Pitta, váš idol 18.12. oslavuje 51. narodeniny, takže je to už starý koreň a navyše to už nejaký čas ťahá s Angelinou. Buďte k sebe úprimné, čo také máte vy, čo nemá ona? No vidíte, radšej sa poobzerajte po niekom inom, kým ešte za niečo stojíte. A teraz jedno fakt veľké meno, v rovnakom dátume ako Pitt a Richards (ale rok 1946) sa narodil Steven Spielberg. Režisér, od ktorého má každý divák nejaký film, ktorý fakt nemusí, ale Spielberg má zase na konte toľko skvelých titulov, že som ho určite nemohol obísť. V deväťdesiatom treťom na Silvestra som ako decko bol v kine na Jurskom parku a skoro som sa posral. To mu nikdy nezabudnem.

 

Namiesto toho, aby ľudia v decembri hibernovali, tak sa mi zdá, že na nich nejako zle pôsobí vlhký chlad, ktorý preniká až k neurónom kôry mozgovej a núti ich robiť hlúposti. Napríklad prezliecť sa za Indiánov a skočiť na ľadový čaj. Zo slanej vody. V Bostone, 16.12.1773. Neuveríte, ale tá zhnitá Amerika, kde si slobodomurári tlačia zelené papieriky a obyvatelia nejedia nič okrem hamburgerov (samozrejme zapíjajú colou) je taká zaostalá, že tam zrušili otroctvo až v decembri 1865. Zároveň zmultikulturalizovali svoju krajinu, spomínaný Samuel L. Jackson je toho jasným dôkazom. Ale teda neviem, ako sa niektorí občania USA vyrovnávajú so skutočnosťou, že im vládne chlapík, ktorý by podľa nich mal skôr makať niekde v Alabame na bavlníkovej plantáži.

 

Máme tu aj dve krásne výročia z Ruska, ktoré už nemalo ďaleko k Sovietskemu zväzu. V roku 1878 sa narodil jeden z najpošahanejších diktátorov histórie, J. V. Stalin. Tento chlapík je zodpovedný za smrť väčšieho počtu vlastných občanov, než ich padlo v druhej svetovej vojne. A tam ich tiež veľká časť padla len kvôli jeho presvedčeniu, že len on vie všetko najlepšie. Mám pocit, že je to jediný pošuk svojho druhu, ktorý je stále vo veľkom uctievaný napriek tomu, že už nikomu nehrozí rekondičný pobyt na Sibíri, ak by uctievaný nebol. Ďalší z panoptika sovietskych primátov je L. I. Brežnev, narodený 19.12.1908. Vyznačoval sa obočím pripomínajúcim pubické ochlpenie orangutana a nepochybujem o tom, že z každého by sa dala ušiť baranica sovietskeho typu, ktoré Leonid Iľjič tak rád nosil. Medzi jeho zvyky patrilo vášnivé bozkávanie ostatných komančov, pretože podávanie rúk je nehygienické a nedostatočne vyjadruje vrúcny vzťah k spolupáchateľovi. Jeho vrodená slušnosť mu nedovoľovala odmietnuť pozvanie súdruhov z akejkoľvek krajiny, hlavne ak bolo treba zachraňovať socializmus.

 

Pôvodne som vôbec nechcel písať o narodeninách ďalšej komunistickej svine oblečenej v ľudskej koži, ale keď ich tu už máme na kope, tak si rozoberme celý chliev. Takže ak budete nabudúce počuť nejakého nostalgika rozprávať o skvelom socializme, tak mu pripomeňte superspravodlivé komunistické súdnictvo a Ludmilu Brožovú-Polednovú (nar. 20.12.1921). Ako zapisovateľka ÚV KSČ si táto dáma urobila dvojročnú večernú Právnickú školu pracujúcich (nebolo to v Sládkovičove) a stala sa prokurátorkou. Kariéru urobila pri vedení procesu proti Milade Horákovej, ktorá za velezradu (nesúhlas s komunizmom) dostala povraz, ale Brožová–Polednová sa zúčastnila aj takých chuťoviek, ako proces s chlapíkom, čo z okna vyhadzoval mandelinku zemiakovú a dostal za to dvadsať rokov natvrdo. A Ludmilka aj v treťom tisícročí považuje všetky procesy za spravodlivé, akurát by už nežiadala trest smrti, lebo ho už v Česku nemajú. A ja hovorím, že škoda. Toto je kus na exemplárne lámanie v kolese.

 

Pár dní pred Vianocami si pripomíname dva veľké míľniky v technickom pokroku. Najprv 17.12.1903 dvaja opravári bicyklov a fanúšikovia lietajúcich šarkanov, bratia Wrightovci, ukázali všetkým zadubencom vo vzducholodiach, kde je budúcnosť lietania. Orvill a Wilbur sa v tento deň po dvakrát preleteli ponad pláž v Kitty Hawk v Severnej Karolíne v prvom pilotovanom lietadle, ležiac vedľa motora zostrojeného napoly zo súčiastok z bicykla. Od poriadneho lietadla to malo ešte ďaleko, ale už o pár rokov skutočné lietadlá bojovali v prvej svetovej vojne a o tom, ako letectvo vyzerá dnes, je škoda písať. 16.12.1947 uzrel svetlo sveta jeden z najdôležitejších vynálezov od vzniku ľudstva, tranzistor. Malá účinná polovodičová súčiastka nahradila veľké neúčinné elektrónky a aj vďaka nej som mohol napísať tento článok. V podstate je dnes bez tranzistorov už asi len motyka a Nobelova medaila, ktorú za tranzistor získali Shockley, Bardeen a Brattain.

 

Pripomíname si aj dve zaujímavé výročia z life-sciences. 19.12.1903 sa narodil G. D. Snell, objaviteľ ľudského hlavného histokompatibilného komplexu (Nobelova cena, 1980). Znie to desivo, ale ide o proteíny na povrchu buniek (HLA antigény), podľa ktorých imunitný systém rozpozná, či ide o vlastné bunky, alebo o cudzie. A že načo je to dobré? Vyšetrenie HLA antigénov sa robí pred každou transplantáciou a na jeho základe sa dá zistiť, či telo cudzí orgán prijme alebo nie. A ešte je dosť možné, že hrajú úlohu vo výbere sexuálnych partnerov (teda aspoň u ľudí, ktorí si partnerov vyberajú). U myší totiž platí, že pomocou čuchu dokážu zistiť, či je histokompatibilný komplex náhodnej známosti dostatočne odlišný, aby zaistil čo najväčšiu imunologickú variabilitu potomstva. Ak majú na výber, s imunologicky podobnými jedincami (vyššia pravdepodobnosť príbuznosti) majú myši len bezpečný sex, čiže žiadny. No, a už sa dostávam k podstate veci. Zdá sa totiž, že u ľudí by to mohlo fungovať podobne, samozrejme na hodne podvedomej úrovni. Skúste pogúgliť vomeronazálny orgán. Ďalším zaujímavým vedcom bol Maurice Wilkins (nar. 15.12.1916). Spolu s Watsonom a Crickom ukradli Franklinovej röntgenové snímky DNA a prišli na to, že DNA vytvára dvojzávitnicu. Ako to už býva, chlapi zožali slávu, ženská utrela hubu. Chvalabohu, že sa chudinka Rosalind nedožila toho, ako v roku 1962 všetci traja získali Nobelovu cenu.

 

Oslavujú aj dvaja rádioaktivisti. Henri Becquerel (nar. 15.12.1852) si raz zabudol kus uránovej rudy v šuflíku medzi dvomi  fotografickými platňami a prišiel na to, že to asi nejako svieti. Len škoda, že Becquerela aj Curieovcov natoľko fascinoval tento nový druh žiarenia, že sa nevedomky röntgenovali celú pracovnú dobu. Henri sa kvôli tomu dožil len 56 rokov. Willard Libby (nar. 17.12.1908, Nobelova cena 1960) si uvedomil, že kým žijeme, akumulujeme rádioaktívny izotop uhlíka, keď zomrieme, skončíme... akumulovanie a na základe jeho množstva je teda možné zistiť vek organického materiálu. Takže keď vám niekto bude chcieť nabudúce predať zaručene pravú múmiu Tutanchamóna (more, pravá, v Poluse ju majú za tisíc euro), najprv si od neho vypýtajte kúsok tkaniva a choďte domov spraviť rádiouhlíkovú skúšku. Predídete tak veľkému sklamaniu.