Za posledných pár rokov sa dosť výrazne zmenilo to, čo čítam a čo nečítam. Hlavným rozdielom je okresanie literatúry zo žánru fantasy. Zatiaľ čo za svojich –násť rokov som mohla hltať jednu fantasy knižku za druhou, postupne som sa tohto žánru akosi... prejedla? (Rusia vravia "nadajelas"). V spojení s narastajúcou láskou k žánru magického realizmu, ktorého modlou je u mňa kniha Majster a Margaréta, si aj z toho tradičnejšieho fantastična vyberám niečo podobné. A pred dvomi rokmi som narazila na výnimočného anglického autora, s ktorým by som sa s vami rada podelila.

Mám rada popkultúru a všetko okolo nej. Milujem knihy, z ktorých sa stali modly a okolo nich vznikli rôzne derivatívne diela alebo, ak chcete, oficiálna vydaná fanfiction. Niekedy je to nemastné a neslané, ako Vraždy s Monogramom od Sophie Hannah, niekedy úplne príšerné, ako Longbourn, Pýcha a predsudok krížené s Downton Abbey od Jo Barker. Občas je výsledok mimoriadne decentný ako Dom hodvábu či Moriarty od Anthonyho Horowitza. A sem-tam sa vyskytne dielo, ktoré poteší, ako... A okrem toho od Eówina Colfera, šieste pokračovanie štvordielnej trilógie Stopárovho sprievodcu Galaxiou, ktorý skončil na neuveriteľne depresívnu nôtu a tento posledný dôvetok odstránil trpkú chuť v ústach po nešťastnom konci série, ktorý chcel sám autor prepísať, len bohužiaľ medzitým dostal infarkt po tom, ako si bol zacvičiť. Nemal ani päťdesiat rokov.

A občas sa vyskytne dielo, ktoré je síce odvodené, ale je namixované a spracované tak dobre, že sa budete neuveriteľne baviť, a ktoré dodá pôvodnej práci úplne nový rozmer. A tak som skrz knihu Profesor Moriarty a Pes Ubervillský objavila Kima Newmana, ktorý je stelesnením žánru „meta“: spracovávanie reálnych a fiktívnych postáv a námetov do svojho vlastného diela, ktoré je vždy neskutočnou jazdou. Vyššie spomenuté rozpráva mnohé zo známych poviedok o Sherlockovi Holmesovi z pohľadu Sebastiana Morana, pravej ruky profesora Moriartyho. Sherlock sa na dôchodku začne venovať včelám, proesor Moriarty chová osy, ktorými je fascinovaný. Jeho príbehy rozpráva Moran a jeho štýl je pravým opakom elegantného a jemne výpravného rozprávačského štýlu Watsona, ktorý Sherlocka idolizuje. A kým taká Irene Adlerová bola pre Sherlocka „vždy tá žena“, pre profesora Moriartyho „tá kurva“. Namiesto pani Hudsonovej majú ako domácu bordelmamu pani H. – to je však len niekoľko pikošiek z veľmi pôsobivej a zábavnej jazdy príbehom, ktorý ste už počuli stokrát. Newman ukazuje, že všetko sa dá spraviť inak.

Po Sherlockovi som sa dostala k sérii Anno Dracula. Meta na druhú. Séria má štyri knihy, prvá začína v období viktoriánskeho Londýna a píše alternatívnu históriu sveta, v ktorom ľudia aj upíri žijú bok po boku po tom, čo sa Van Helsingovi nepodarilo Draculu zabiť. Dracula je ako v mnohých iných odvodených dielach valašským princom Vladom Tepešom, ktorý sa oženil s kráľovnou Viktóriou po smrti princa Alberta a teraz vládne celému Anglicku. Okrem tradičných postáv z Draculu a ďalších známych diel sa pripravte na vraždy Jacka Rozparovača, ktoré má za úlohu vyšetriť Charles Beauregard, agent klubu Diogenes, za pomoci upírky Geneviéve Dieudonné. Druhá časť série nesie meno Krvavočervený barón a odkazuje na Manfreda von Richthofena, nemeckého vojnového pilota z obdobia prvej svetovej vojny. No tu pozostáva nemecká letka zo zmutovaných upírov, zatiaľ čo Britom ostali klasické lietadlá. Prípad podivných pilotov opäť vyšetruje klub Diogenes prostredníctvom Charlesa. Zo spleti mnohých historických postáv ma najviac pobavil Edgar Allan Poe, ktorý dostal za úlohu napísať ako ghost writer biografiu Richthofena. Tretia časť, Drakula Cha Cha Cha nás presunie do Ríma na konci päťdesiatych rokov: pripravte sa na zmes Felliniho filmov a bondoviek, či vtipnú verziu Orsona Wellsa. Posledná časť Johnny Alucard je zbierkou poviedok a nesie meno podľa Draculovej reinkarnácie. Mojimi obľúbenými poviedkami boli Coppolov Dracula: prerozprávaná história natáčania Apocalypse Now! vo fiktívnom svete, kde Coppola natáča životopisný film o Draculovi a Dracula Andyho Warhola, kde si Newman z Warhola bezostyšne uťahuje. Takto v kocke sa to veľmi ťažko popisuje, no pre pripraveného čitateľa ponúka Newman plejádu reálnych a fiktívnych postáv, humorné situácie a to všetko v rámci pútavého deja.

Okrem toho má samostatné príbehy ako The Quorum – hra s témou zmluvy s diablom na štýl Fausta a zároveň veľmi trefná sociálna kritika. Traja priatelia uzatvoria pakt, na základe ktorého sa im bude dariť len vtedy, ak zabezpečia, že ich štvrtý priateľ bude večne živoriť. Anglický duchársky príbeh je príbeh strašidelného domu obráteného na ruby a nedávno som dočítala knihu Anjeli hudby alebo čo sa stane, ak skrížite Fantóma opery s Charlieho anjelmi. Na poličke kúpených, no ešte neprečítaných kníh mi už ležia ďalšie dve od Newmana, jednou z nich je satirou príbehov z prostredia internátnych škôl ako Harry Potter, Domov pani Peregrinovej a desiatok ďalších britských dománov (lebo Briti milujú svoje internátne školy). Podľa mňa je to veľmi dobré a inteligentné oddychové čítanie. Vrele odporúčam!