Dvadsať rokov vo svojom hudobnom štýle, vyše tisícdvesto koncertov za sebou, organizátor niekoľkých hudobných festivalov. Rebel, ktorý aj dnes tvrdí, že sa nezapredá. Nielen svojich fanúšikov šokoval nedávno s vyhlásením, že ide do politiky a v poslednom klipe spálil so svojou skupinou portrét Krála. Jury - frontman punkrockovej formácie Konflikt.
Cass: Tak, čo majú nové páni politici? Aká bola odozva po tom, čo ste zverejnili, že do parlamentu vstúpite spolu s Horkýže Slíže a Polemicom, ako politická strana?
Jury: Všetko sme mali perfektne pripravené! Vlastná stránka, program s desiatimi bodmi, mítingy, logo atď. A samozrejme tlačovka, na ktorú sme oprášili obleky zo svadby. Polovica novinárov bola šokovaná, druhá tušila, že ak tieto kapely niečo vymyslia, tak v tom musí byť nejaký háčik. Sľúbili sme im, že o tri dni sa všetko dozvedia, presne po termíne registrácie politických strán. Že sme kúpili už existujúcu stranu a budú len zízať, kto všetko vlastne stojí za nami. Samozrejme, v pondelok sa to celé prevalilo a skoro každému došlo, že celé HSPK je len recesia a v podstate reklama na náš už tradičný Topfest Tour. Preto hovorím, že skoro každému, lebo veru, niektorí si ešte aj dnes myslia, napriek tomu, že vedia aké skladby máme v repertoári (tu mám na mysli napríklad Neverte politikom alebo Rebel), že si naozaj serieme do huby a kandidujeme. Boli aj takí idioti, ktorí prelepovali naše bilbordy, s nápisom „Odstúpte!“ Tak, to už sú überdementi. Keby si to aspoň overili na stránke „kandidujúcich strán“ predtým, než si dali tú námahu, že vyrobia nálepky. Napriek tomu, že od začiatku to bolo podľa mňa jasné, že si z politikov robíme dobrý deň, boli aj takí, ktorí nám písali, že škoda, že to nie je naozaj, lebo by aspoň bolo koho voliť. Nie, my nikdy! Špinavú prácu prenecháme tým, ktorí sú do nej už aj tak po krk zahrabaní. ;)
Cass: Ako sa darí novému albumu? Spoznávajú ľudia nové skladby na koncertoch?
Jury: Vďaka tomu, aká je situácia s CD v dnešnej dobe, keď každý napaľuje, je to v pohode. Jasné, že to nie je, ako so Sapere Aude, alebo staršími albumami, ale ľudia to už poznajú na koncertoch.
Cass: Ak by si mal porovnať tento album s predošlými, ako by si ho charakterizoval?
Jury: Tento album je trošku iný, ako predošlé, keďže do Konfliktu prišli noví muzikanti a dostali priestor aj pri tvorbe skladieb. Je jasné, že ich vplyv bol veľký a preto sú tie skladby rôzne. Je viac veselších skladieb, niektoré sú obohatené inými hudobnými nástrojmi, hosťovali na ňom známi muzikanti, ako to máme vo zvyku, ale sú aj vážne témy, tvrdšie skladby, čiže pre každého niečo. Nahrávali sme rekordných tridsať dní, čo je dosť veľa, ale chceli sme čo najlepší zvuk, aký sa len zo slovenského štúdia dá vyžmýkať. Pali sa toho chopil, veď už nahral vyše päťdesiat albumov, takže vie, od čoho kapú muchy. Na tento album sme dali až pätnásť skladieb, čiže je dosť dlhý. Možno je to pre niekoho priveľa, keďže predošlé albumy mali vždy len dvanásť skladieb. Vyskúšali sme veľa vecí, z niečoho sme sa poučili, pretože dobrý muzikant sa učí do smrti a čím viac vieš, zisťuješ, koľko toho ešte nevieš. Ale v podstate sme s ním spokojní. Je to naše decko a my sme dobrí rodičia.
Cass: Viem, že ste pôvodne plánovali natáčať klip ku svojej skladbe z posledného albumu Justičný omyl v košickej väznici v Šaci. To vám samozrejme nepovolili, napriek tomu ste tam odohrali svoj Vianočný koncert. Aké to je hrať muklom v lochu?
Jury: Áno, žiaľ nám tam nedovolili natočiť klip, dokonca pred vstupom nám klasicky pobrali aj mobily. Napriek tomu to bol super zážitok a sme radi, že sme im urobili trochu radosti na sviatky. Už keď sme prichádzali, tak na nás kričali z okien. V Košiciach - Šaci je uväznených asi osemsto ľudí, z ktorých bolo vybraných za dobré správanie zhruba stotridsať odsúdených, ktorí si mohli pekne po sediačky pozrieť naše vystúpenie. Po každej skladbe sme mali obrovský aplauz a na konci aj standing ovation. Od väzňov sme dostali na pamiatku dve maľby, ktoré namaľovali špeciálne nám. Bol to obrovský zážitok, ako pre nás, tak pre nich. Žiaľ nikomu sa moc nechce chodiť vystupovať do väzníc, keďže to nie je zaplatené. Tamojšia podplukovníčka nám hovorila, že aj keď oslovili viacerých známych hudobníkov z Košíc a Prešova, vieme o kom je reč, zadarmo sa tam nikomu z nich hrať nechce. Pred nami tam boli ochotní vystúpiť bez nároku na honorár jedine Andy Kraus a jedna gospelová skupina. Dostali sme aj ďakovný list od riaditeľa väznice a uverejnili o tom aj článok na stránkach Justičnej stráže SR.
Cass: Väznica nie je jediným zaujímavým miestom, kde ste hrali. Vráťme sa trochu ku koncertom v Južnej Amerike. Ako bolo v Kolumbii? Ako sa vám tam podarilo dostať?
Jury: Tak to je na kompletne nový rozhovor, čiže stručne. Dostali sme pozvánku od našich kolumbijských fanúšikov, presnejšie od manažéra známej medellinskej punkrockovej skupiny Los Suziox. On je zároveň aj hlavným organizátorom veľkého benefičného festivalu „Rock Communa“ a pracuje pre jednu nadáciu a sociálny program podporovaný mestom Medellin a ich ministerstvom kultúry. Bolo to naozaj neuveriteľné! Už na letisku v Medelline nás čakalo asi 40 najfanatickejších fanúšikov s kamerami, fotoaparátmi, s kolumbijskými a vlastnoručne vyrobenými zástavami Konfliktu a samozrejme s tequilou a aguardiente. Od zástupcu primátora mesta sme dostali darčeky. Mali sme tri koncerty. Prvý pre najchudobnejšie deti v rámci sociálneho programu. Na tento koncert bol vstup voľný a každá skupina zahrala po šesť skladieb. Bolo tam asi 500 ľudí. Druhý koncert bol 6. ročník veľkého benefičného festivalu „Rock Communa“, kde sme boli hviezdou večera. Vôbec ako prvá európska skupina na tomto festivale. Bol to neskutočný zážitok, keď v daždi spievalo 2500 Kolumbijčanov naše skladby. Všetky naše hity poznali vďaka internetu, ale nie len Konflikt, tí starší poznali aj ostatné staré československé punkové skupiny. Na tento festival bola vstupné jedna detská hračka. Tieto vyzbierané hračky sa potom rozdali medzi deti z chudobných štvrtí. Toto naše vystúpenie natočila medellinská televízia, ktorá neskôr tento koncert odvysielala. Počas nášho vystúpenia jeden fotoreportér z Reuters púšťal na obrazovkách, ktoré viseli po oboch stranách pódia, nastrihané čiernobiele fotky z ťažkého života Medellinčanov. O vojne gangov, drogových karteloch, policajných záťahoch a biede v chudobných štvrtiach. Počas koncertu sme si uctili pamiatku všetkých nevinných obetí, ich boja a všetci zúčastnení muzikanti spolu zapálili sviečku. Tretí rozlúčkový koncert bol v klube pre asi 80 najvernejších fanúšikov, spolu s kapelou Los Suziox, kde táto kapela zahrala aj našu skladbu Rebel a my sme ju zaspievali spolu s nimi.
Cass: To je pre našinca takmer neuveriteľné. Odohrali sa tam aj nejaké iné zaujímavé veci? Predsa len človek nehrá každý deň v Južnej Amerike. Čo vás na Kolumbii zaujalo?
Jury: Mali sme jeden deň dvojhodinovú besedu, kde sa nás novinári aj fanúšikovia pýtali na rôzne veci. Pýtali sa aj na obsah našich textov. A čo nás zaujalo? V prvom rade určite ľudia. To, akí k nám boli milí, dobrosrdeční, priateľskí. Majú málo, ale dali by nám aj to posledné. Je to úplne iný svet a iná mentalita, človek úplne vypne, ukľudní sa, zabudne na ten zhon a stres, ktorý nás obklopuje tu v Európe. Dúfame, že sa tam čoskoro vrátime.
Cass: Dobre. Poďme k tomu inkriminovanému klipu. Viem, že si mal nejaké názorové nezhody s Rytmusom v rámci jedného festivalu, kedy ste si nepadli moc do oka. O čo tam teda vlastne šlo?
Jury: Ten klip nemá nič spoločného s Dunafestom, aj keď si myslím, že Rytmusov neprofesionálny prístup a moja zlá skúsenosť tomu tiež napomohla. Len v krátkosti, ak to niekoho zaujíma. Dunafest je dvojdňovým festivalom tolerancie, ktorý sa uskutočnil v Dunajskej Strede a vystupovali na ňom poprední umelci a skupiny rôznych hudobných žánrov zo Slovenska a Maďarska. Keďže to organizovalo naše vydavateľstvo Agentúra Duna, mal som na starosti slovenské skupiny. Už pred akciou bolo ťažké skontaktovať sa s ním. Iba na porovnanie, päťdesiatročná svetoznáma maďarská legenda - skupina Omega dodala všetky materiály už mesiace pred festivalom a keď som sa mu dovolal a poprosil som ho o playlist do SOZY, tak mi povedal, nech si skladby opíšem z albumu Král! No do prdele, a ja som sa nepripravil z jeho diskografie. Inak ja mám doma všetky jeho albumy aj demáče. :) To však ešte človek nejak prehltne, ale keď má vystupovať od 14:00 do 14:50 a on príde o 14:40, tak to už človeka naserie. Museli sme zobrať nasledujúcej skupine minimálne desať minút z času, aby mohol aspoň dvadsať minút recitovať z CD. Napriek jeho neprofesionalite, sme sa zachovali korektne, aj keď ja som bol proti, ale šéf na tom trval a za 17 minút dostal celý svoj tučný honorár. Ešte mi začal vysvetľovať, že vieš, povedal som babám v agentúre, že ja chcem hrať prvý, lebo mám ešte jeden koncert. To sa mi už ani nechcelo mu vysvetľovať, že program som robil ja a nie baby z Duny a ja hrám s Konfliktom cez dvadsať rokov a mám za sebou vyše tisícdvesto koncertov a nie je nič výnimočné, že niekedy hráme, ešte raz - HRÁME aj tri koncerty denne.
Cass: Mladšia generácia však ten klip pochopila ako vojnu medzi hiphopermi a punkáčmi. Stačí si pozrieť komenty pod videom a je jasné, že obom táborom si dal do rúk nabitú zbraň. Bolo to úmyslom?
Jury: Nemysleli sme si, že z našej srandy vypukne tretia svetová medzi rockermi. Tentokrát stáli bok po boku punkáči, metalisti, skinheadi aj fanúšikovia Ska proti megašiltovkárom. Nebolo to nič osobné, my v tejto skladbe spievame, že nás nebavia štýly ako disko, hip-hop, techno a trip-hop, my si hráme len svoj punkrock. No a keďže s chalanmi si radi zahráme šípky, tak nás napadlo, že počas tejto pasáže, by sme mohli triafať do lepších terčov. No a tak sme narýchlo vytlačili zopár kráľov. Elán sú kráľmi československého komunistického pop-rocku, Michal David povedal sám, že ak bol Michael Jackson kráľom svetového disca, on je kráľom toho československého. No a všetci vieme, že najväčším kráľom u nás je Rytmus. Takže terče sme mali, ale bolo to treba ešte trošku vytuningovať, tak sme sa rozhodli, že samotného „najväčšieho“ spálime. Prečo z tej trojice práve on? Lebo on už dourážal kompletne celú slovenskú hudobnú scénu a možno tam je aj to jeho maličké mínus z Dunafestu. Takže od dnes žiadne: „Si zabil!“, ale: „Si zhorel!“ :)
Cass: Čo robia starí punx, keď práve nekoncertujú?
Jury: Sedia v krčme a keď nie, tak idú pre kamoša, aby na to pivo šiel s nimi. :) Ale vážne, my máme skoro každý víkend koncert, vlani to bolo až stopäť koncertov, takže víkendy sme preč a keď nie, tak sme doma s rodinou. Ale, keď tak nad tým rozmýšľam, to sa týka iba mňa, lebo Lojzo čapuje v Randal Clube, čiže je v krčme, Viktor sedí v Tuláku, čiže tiež je v krčme a Pali ten pracuje doma, ale keď ho čírou náhodou „zriedkavo“ nejaký kamoš zavolá na jedno pivo, tak sedí s Viktorom v Tuláku aj tri dni, čiže zase platí moja prvá odpoveď.
Cass: Skvelé. A aké sú teda vaše ďalšie plány do budúcna? Čo by si rád odkázal veľaváženej čitateľskej obci?
Jury: V novembri natáčame nový videoklip spoločne s Ottom Herešom z Alkeholu na skladbu „Na zdravie!“, pripravujeme nové skladby, ktoré budú zase trošku kritickejšie a nasratejšie, ako boli aj staršie albumy a okrem toho neplánujeme asi nič, len hráme a hráme, kým nedostaneme infarkt! Ďakujem, že ste vydržali čítať moje hovadinky a prajem vám veľa dobrej rockovej muziky, buďte šťastní a žite v tolerancii. Sľubujeme, že aj my sa posnažíme. Stay Punk!
Dík za rozhovor. Keep the Faith a nech sa vám darí.
