DailyKvalitka: After The Dark (2013)

Réžia: John Huddles
Scenár: John Huddles
Hrají: James D'Arcy, Sophie Lowe, Rhys Wakefield, Daryl Sabara, Bonnie Wright, Katie Findlay...

Veľmi zaujímavá americká snímka, ktorú napísal a režíroval (pre mňa) v podstate neznámy pánko John Huddles. Napriek tomu, že názov filmu bol zvolený pomerne nešťastne, všetko ostatné a podstatné sa mi páčilo. Na ČSFD sa na film zniesla vlna kritiky a jeho hodnotenie je podpriemerné, ale podľa mňa si tento film zaslúži oveľa viac uznania. Odsúdiť film za to, že v ňom hrajú pekní herci alebo padnú zvláštne repliky, je nanajvýš detinské.

Ako zvyčajne, ani tentoraz som si nepozrel žiadny trailer a stavil som na intuíciu. Okrem úvodného plagátu, ktorý mi prezradil, že vo filme budú figurovať aj atómové hríby, som o ňom nič iné nevedel. Od prvých „ranných“ záberov filmu som bol očarený farebnosťou a svetelnosťou, hĺbkou ostrosti a kompozíciou. Počas filmu som mal pocit, že ak kedykoľvek stlačím pauzu, frame na obrazovke bude vynikajúcou fotografiou a nie len jedným z tisícov okienok filmu. Pre lepšiu predstavivosť, veľmi podobne som sa cítil aj pri pozeraní klipu od Woodkid – Iron

Hlavný príbeh sa odohráva v školských laviciach v Jakarte. Dvadsať študentov filozofie dostane na poslednej hodine od profesora úlohu. Majú si predstaviť situáciu, že ľudstvu hrozí zánik a oni stoja pred zložitým rozhodnutím, koho zachránia a koho nechajú zomrieť. Iba desať z dvadsaťjeden ľudí sa môže ukryť v bunkri. Aby bola úloha zaujímavejšia na premýšľanie, každý študent dostane náhodný papierik so svojim fiktívnym vzdelaním. Do súboja o miestečko v bunkri už teda nevstupujú ako filozofi, ale ako farmár, operná speváčka, astronautka, chemik alebo elektrikár.

Od tohto momentu sa začínajú otvárať dve paralelné línie. Jedna sa odohráva v škole v reálnom svete, druhá vo svete filozofie, dedukcie a premýšľania. Áno, logicky, ak v triede vedľa vás sedí postava, ktorú vo „filozofickom svete“ podvediete, okradnete alebo inak oklamete, všimne si to okamžite, ale tieto dva svety musí divák striktne oddeliť. Ide o filozofiu a príbeh, nie o to, ako by to v triede reálne vyzeralo a kto by čo vedel dopredu.

Nakoniec, filozofia sa nikdy veľmi nekamarátila s reálnym svetom. Výroky ako pohyb neexistuje alebo že Achilles tú korytnačku nikdy nedobehne sú nádherné, ak sa s nimi človek pohráva v predstavách. Rovnako ako tento film.

Klady:

filozofia – netreba v nej hľadať dokonalosť, skôr jej spôsob, dopad a zmysel
zápletka – jadrová katastrofa a záchrana vlastného života je dostatočne motivujúca
herci – prototypy pekných ľudí, vôbec filmu neuškodili
zvraty – záleží len na divákovi, koľko ich očakáva a koľko z nich ho naozaj prekvapí
Sophie Lowe (Petra) – pre mňa obrovský bonus filmu

Zápory:

rozhodnutia – postavy vo filme občas konali veľmi zvláštne
nadnesenosť – hlavne záver uletel niekam, kam nemal
postava učiteľa – je vykreslený veľmi zvláštne a dosť záporne, aj keď ide len o „hru“