Je to už nejaký ten piatok, čo som dostal od svojho známeho tip na film, s dôvetkom, že si ho určite nesmiem nechať ujsť.

 

Už fakt, že ten známy je úchylné zhrbené prasa, v kombinácii so samotným názvom diela napovedal, že pôjde zrejme o ďalší z radu klenotov kinematografie, a teda, že si snímka vyžiada vyzretého a sústredeného diváka.

 

Keďže som mal vtedy turbulentné obdobie, rozhodol som sa počkať na správnu chvíľu, kedy film vytiahnem z tmy a hmly hard disku na svetlo sveta, priamo pred svoje očné gule. Ten čas nadišiel prednedávnom, keď som dokázal bez ujmy na zdraví absorbovať približne dvadsať minút trendy relácie Superstár. V tej sekunde bolo nad slnko jasnejšie, že prišiel čas na vzhliadnutie gurmánskej Ľudskej stonožky.

 

 

Hlavná dejová linka snímky je psychologickou sondou do hlavy približne 40-ročného starého mládenca, s oválnou prasacou tvárou a dioptrickými sklami o hrúbke poctivej sklobetónovej kocky. Muž sa živí ako strážnik podzemného parkoviska a presne ako by sme nečakali, má chlípne myšlienky a predstavy, ktoré mu nedoprajú pokojného spánku. Jediné riešenie vidí v ich pretavení do skutočnosti.

 

Vzhľadom nato, že jeho obľúbeným domácim zvieratkom je stonožka, ktorú rád pozoruje a pohľad na ňu mu spôsobuje vzrušenie a rozkoš, čuduj sa svete, rozhodne sa postaviť si svoju vlastnú, custom stonožku.

 

Keďže relácia PIMP MY STONOŽKA neexistuje, minimálne zatiaľ, je mladý bádateľ nútený pracovať v režime Urob si sám. Po vzore Gordona Freemana vezme do ruky pajser a v temných útrobách svojho pracoviska zháňa obete, z ktorých by skonštruoval svoju handmade stonožku. Keď nazbiera dostatočný počet dobrodruhov, začne mladý vývojár so spájaním jednotlivých osôb do ľudského reťazca. A to konkrétne tak, že ich navzájom, jedného za druhým, ako taký vláčik z Čierneho Balogu, poprišíva ústami k zadnici. Či sa mu podarí vytvoriť akési ľudské perpetuum mobile, živiace sa výhradne výlučkami predošlého článku, nebudem prezrádzať, nakoľko ide o dôležitý spoiler filmu.

 

Vedľa hlavnej dejovej linky, ktorou je už spomenutá stavba domácej ľudskej lego stavebnice, rieši hlavný hrdina ešte jeden závažný problém. Jeho matka si z nejakých neznámych príčin robí o svojho syna starosti, nepáčia sa jej synove stavebné plány. Na pomoc si preto zavolá muža, ktorý sa nápadne podobá na tvorcu periodickej tabuľky Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva a s jeho pomocou chce mladému dohovoriť. Mendelejev si však robí chute na matku. Opäť nebudem prezrádzať dôležitý spoiler, nechám vás v napätí, či sa jeho snahy skončia happy endom, alebo neukojený horko zaplače.

 

Filmu v podstate nie je čo vytknúť. Kvalitná kamera, vynikajúce herecké výkony a čiernobiely obraz dotvárajú nádherný perverzný vizuál, pri ktorom zaplesá duša nejedného filmového gurmána. Akurát názov filmu je čistý marketingový fejk, keďže sa mladý vynálezca pokúsil prepojiť len dvanásť šťastlivcov. Matematika nepustí, keďže 12 x 4 končatiny, uznať môžeme maximálne názov Ľudská 48-nožka. Zároveň to však môžeme brať ako signál do budúcnosti, že tvorcovia nechceli ísť na vec zhurta a skutočnej, veľkolepej stonožky sa ešte len dočkáme.

 

Zatiaľ čo sa puritánski užívatelia ČSFD zhodli na mizerných 47%, ja dávam filmu 8 z 10 prišitých a verím v ďalší progres. V kuloároch sa šepká, že ďalší, tretí diel (prvý bol taký slabý, že za zmienku ani nestojí), je na spadnutie.