Réžia: James Gunn
Scenár: James Gunn
Hrajú: Rainn Wilson, Ellen Page, Liv Tyler
Frank je bežný štyridsaťročný trtko, ktorého od ostatných bežných štyridsaťročných trtkov odlišuje len to, že má celkom peknú ženu (Liv Tyler). Keď mu táto zdrhne s drogovým dílerom (Kevin Bacon), tak sa Frank, ako bežný štyridsaťročný trtko chce zasamovraždiť, čo by sa mu možno aj podarilo, keby nebol taký trtko. A keby nemal videnie, v ktorom mu vyššia moc naznačí, že by mal so svojím pohnojeným životom už kua niečo robiť a nebyť už taký trtko. A Frank spraví to, že sa rozhodne stať superhrdinom. Ušije si červený trikot, nazve sa nie Trtkom, ale Červeným bleskom a s pokrikom „Shut up, crime!“ sa vyberie rozsievať dobro a kynožiť zlo. Ale Frank zistí, že to nie je taká sranda, ako to vyzerá vo filmoch.
Ak vám toto celé pripomenulo napríklad Kickass, tak sa vám nečudujem, námet je v podstate rovnaký. Ale zatiaľ čo Kickass sa nevie rozhodnúť, či chce byť komiksovým akčňákom, alebo strašne srandovnou paródiou, preto sa mu nedarí byť ani jedným, Super na to ide inak. Je veľmi civilný, realistický a uveriteľný (okrem preexponovaného konca, ale ten tam má tiež svoj zmysel), a preto je veľmi zábavný. Viac ako komiksový film to pripomína Falling Down s Douglasom, akurát je to menší depres – koniec koncov, každý máme niekedy pocit, že ešte kúsok a uletí nám dekel a jediným vykúpením a riešením je páchanie nejakého toho ultranásilia. Pochopiteľne, Frank nemá žiadne superschopnosti, iba nekritické odhodlanie a veľký kovový hasák ako zbraň. Čo je dôvod, prečo sa s ním nedá nesympatizovať, a to aj vďaka úžasnému hereckému výkonu hlavného predstaviteľa – taká číra vydestilovaná tragikomika, to sa len tak nevidí. Udeľujem osem hasákom rozrazených lebiek z desiatich (s čím súvisí aj top scéna filmu – nechcem príliš konkretizovať, aby som vám nepokazil radosť, ale je to scéna, na ktorú si spomeniete vždy, keď vás niekto predbehne v rade).
