Po dlhšom čase – ale už zase. Týmto sympatickým rýmom otváram ďalšiu časť stále obľúbenej poradne. Som rád, že čitatelia už svoje išjus píšu priamo do tunajšej diskusie, je to bezprostrednejšie, aj keď sa v tom trochu horšie orientuje.
Prvý problém nám predostrel cicinbrus:
„...neviem či som zase za každú cenu unikát, ale pozorujem fenomén, že keď som zadaný a iné ma nezaujímajú (čestné skautské) tak sa mi dobre že nehádžu pod nohy. A keď mám šabat jak teraz, tak kde nič - tu nič, začína to vyzerať tak, že sa budem musieť začať snažiť ja a to ma serie.“
Hneď v úvode Ťa môžem upokojiť – unikát nie si, s týmto javom sa stretávam u mužov pomerne často. A jeho vysvetlenie je tiež jednoduchšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, avšak závisí od dvoch faktorov, a to jednak, či ženy vedia o tvojom non-single statuse, alebo nie.
V prvom prípade dôvodom toho, že máš dojem, že sa ti hádžu pod nohy, je jednoducho to, že sa v tvojej prítomnosti cítia uvoľnenejšie. A to preto, lebo im od teba, ako zadaného samca, nič nehrozí. To znamená, že môžu vypnúť svoje prirodzené obranné mechanizmy a opatrnosť, a tým pádom sa stávajú milšími a bezprostrednejšími. Osobne som sa stretol so zástupkyňou nežnejšieho pohlavia, ktorá sa v priebehu niekoľkých chvíľ premenila z veľmi prítulnej a zábavnej osoby na ľadovú sochu, keď sa dozvedela, že jej spoločník na večer sa so svojou vážnou známosťou nedávno rozišiel. Ale to je naozaj extrémny prípad a okrem toho, Teba zjavne zaujíma skôr situácia, kedy o tvojom rodinnom statuse ženy nevedia.
Ak by si sa ich priamo opýtal, prečo si pre ne ťažko viditeľný, keď si single and ready to mingle, dostaneš typické ženské odpovede typu: vyžarovanie, reč tela, prípadne „to vycítime“, ženská intuícia a podobné nezmysly, ktoré ženy používajú na vysvetlenie toho, prečo sa im niekto páči. Ony tomu ale veria, takže s tým nič nespravíš. Je to ale samozrejme inak, a čiastočne si si na to odpovedal aj sám už v tvojej otázke, a síce, že keď máš partnerku, iné ženy ťa nezaujímajú. A sme doma. Mnohé atraktívne a žiaduce ženy priťahuje máločo tak veľmi, ako ľahostajnosť a nezáujem, a to z jednoduchého dôvodu, že sa im štandardne nestáva, že ich niekto ignoruje. Ženy sú totiž rady prekvapované, a to nielen v objektívne pozitívnom zmysle. V rámci typického ženského overthinkingu sa im potom v hlave roja myšlienky od pochybovania o tom, či sú dostatočne príťažlivé, inteligentné, zábavné až po „prečo sa kurvafix na mňa ani nepozrie?“. No a jednoducho, keď neprejavíš záujem ty, musí prejaviť ona – musíš byť predsa niekto výnimočný, keď si dovolíš na ňu takto zvysoka kašľať a navyše aj tajomný, keď ona nevie prečo. A teda reakcia na to, či sa máš začať viac snažiť – určite NIE.
Čím by som premostil k ďalšiemu dôležitému issue, ktorí popísali v rovnakej diskusii viacerí prispievatelia, a síce problém prvého kontaktu za účelom zbalenia ženy v baroch a podobných priestoroch.
V prvom rade si musíme povedať, či sú bary, puby a kluby ideálnym priestorom na zoznamovanie. Vo všeobecnosti áno – dá sa tam úspešne komunikovať (keď už o ničom originálnejšom, tak „čo piješ?“ a „chodíš sem často?“), je tam uvoľnená atmosféra a navyše sa to tam tak nejako očakáva. Čo je zároveň ale aj najväčšie negatívum – ženy očakávajú, že ich tam bude niekto baliť a muži im tieto očakávania často plnia, to znamená, že jednak toto miesto veľmi pokrivkáva, čo sa týka originality a najmä si ženy sem obliekajú tú najsilnejšiu anti-pickup vestu.
Preto chodiť von s tým, že „dnes určite niekoho zbalím“ je pseudotaktika, vopred odsúdená na neúspech, a treba poznamenať, že zaslúžený. Celý proces zoznamovacej konverzácie by mal byť spontánny a prirodzený, napriek tomu, že rád, čo povedať, kedy a ako, je plný internet a literatúra. Ale to platí aj o diétach a pozrite sa, koľko je okolo vás tlstých ľudí. Nikdy nezabúdame na to, že balenie je najmä zábava, pri ktorej sa máme cítiť príjemne a nie šablónovitá a kŕčovitá snaha o dodržiavanie aj tak nefunkčných pravidiel. Keď k tomu budeme pristupovať takto a nie ako k demontáži rozbušky nevybuchnutej termobarickej pumy, ani nás nebude mrzieť nejaké to odmietnutie. A najmä nikdy nezabúdajme na to, že sme chlapi, a ako takí máme svoju hrdosť a žiadna žena, ktorú poznáme 5 minút nestojí za to, aby sme sa pre ňu ponižovali. Got it?
Ale aby ste nemali dojem, že som priveľmi všeobecný a nič konkrétne ste sa nedozvedeli, tak predsa len jeden osvedčený protip: Kontakt na slečnu nášho záujmu si nikdy nežiadame otázkou typu „Dáš mi na seba telefónne číslo?“, ale zásadne otázkou, na ktorú sa nedá odpovedať „áno“ alebo „nie“, napríklad „Čo mám spraviť, aby si mi dala na seba telefón?“.
