Film sa pôvodne nazýva The Hundred-Foot Journey, ale mne neskutočne vadia tieto merné jednotky, preto som sa rozhodol pre takúto úpravu, ktorá je zrozumiteľná aj laikovi. Slovenskí distribútori zašli trochu ďalej a túto francúzsko-indicko-anglickú romantickú komédiu pomenovali Láska na kari. Ostatné krajiny si tiež neboli úplne isté pri výbere názvu filmu vo svojom rodnom jazyku, a tak sa teda nikdy nedozvieme, aká dlhá tá cesta vlastne bola.

 

Príklady:

Švédsko:

100 krokov z Bombaya do Paríža

Argentína:

Cesta o desiatich metroch

Brazília:

100 krokov ku snu

 

V konečnom dôsledku vlastne ale nie je vôbec dôležité, či tá cesta bola v krokoch, metroch, stopách alebo palcoch, alebo či bola na kari, paprike alebo cesnaku. Jednu vec to má spoločnú vo všetkých jazykoch – ten film bol des. Počas môjho krátkeho pobytu v UK sme sa rozhodli zájsť do miestneho art kina, kde som namiesto filmovej a hlavne cenovej klasiky mohol vidieť tento skvost. Pred premietaním som bol absolútne neinformovaný o aký film ide, nevidel som plagát a ani trailer, preto som neváhal. Teraz už viem, že trailer by mi stačil. Možno aj plagát.

 

Storyline

Základná premisa sa točí okolo indickej rodiny a hlavne jedného jej člena Hassana, ktorý je niečo ako indický Jamie Olivier. Rodine sa v Indii darí až do chvíle, kedy im bezdôvodne vypália podnik a Muhamadova mamka zhorí s ním (spoiler alert), a tak sa rodina vydáva na cestu s plánom nájsť krajinu, v ktorej by mohli slobodne bez strachu variť a využívať sociálny systém. Anglicko touto krajinou nie je, pretože podľa Rakima anglické jedlo nemá dušu. Pri tomto sa obecenstvo kina zasmialo, aj keď v kútiku duše vedeli, že má vlastne pravdu. Nakoniec celá rodina, ktorú tvorí starý Hassan, starého Hassana syn a nejakí ďalší komparzisti, ktorých mená som si nevedel počas celého filmu zapamätať, sa zhodou scenáristických okolností ocitá v akomsi malom francúzskom mestečku. Starý Hassan sa rozhodne, aj napriek negatívnym postojom ostatných členov rodiny, kúpiť starú chalupu, ktorá sa, verte-neverte, nachádza rovno oproti luxusnej reštaurácii, ktorú vedie tak trochu despotická Helen Mirren. To odkiaľ na to vzali prachy alebo odkiaľ objednali všetky indické prvky potrebné na otvorenie tradičného indického fastfoodu neviem, nechajme to na audítorov. Do tohto momentu bolo všetko stráviteľné a necítil som sa nejako enormne urazený a očakával som úsmevnú komédiu o rivalite dvoch reštaurácií. Toho som sa však nedočkal.

 

Zlom

Hassan, ktorého som na plátne videl dovtedy urobiť len dve porcie kuracích pŕs na kari, začne variť ako malý boh. Od kuchárky z opozičnej reštiky dostane knihy o gastre a vývarovniach a pridá sa na temnú stranu kulinárstva, keď začne dávať ku kuraťu francúzske víno a podobné kraviny. Všetko zrazu začne ísť podľa absolútnej šablóny a náhody a komédia sa zmení na rozprávku. Helen Mirren sa s otrasným francúzskym prízvukom snaží vyštvať počer(t)nú rodinu z mestečka, jej herecké kvality sú však úplne niekde inde. Toto robí asi len kvôli výplatnej páske ale pri dlhšom pohľade na ňu mi tá osoba prišla ako dobre oholený chlap, takže je otázne, či tam vôbec ona hrá. Hassan sa postupne (zhruba za 2 dni) zamiluje do vyššie spomenutej kuchárky, ktorá nosí na hlave šatku, skoro ako keby ušla z Rytmusovho posledného videoklipu. Samozrejme im láska nepraje, pretože z Hassana sa stáva mega úspešný kuchár, skoro niečo ako u susedov Peter Novotný, a odchádza do Paríža, kde kuchyňa vyzerá ako vedecký labák a všetci nosia na hlavách zváračské helmy. Okrem toho, že je film neskutočne a zbytočne dlhý (122 min), obsahuje toľko sladkých scén, že by z nich diabetici skolabovali. Narátal som niekoľko záberov, kedy sa zamilovaná dvojica pozerala na ohňostroj (takých záberov je tam približne 5), dedinku alebo západ slnka. Vrcholom filmu je scéna, kedy sa Hassanovi podarí spáliť si pri požiari ruky a následne ho vidieť ošetreného, kedy mu miesto dvoch rúk narastú dve brankárske lapačky. Všetok vtip, aj keď ho bolo málo, sa stratil a jediné, čo vás bude zaujímať, je moment kedy to končí, pretože záver filmu je neskutočne predvídateľný. Všetci sa totiž stanú kamarátmi, priateľmi alebo milencami a Hassan vybúcha kuchárku na hajzli a bez toho, aby si aspoň umyli ruky, uvaria večeru.

 

Hodnotenie

Viem, že ČSFD ako hodnotiaci portál nemusí byť vždy smerodatným, ale že tento film si tam vybojoval 75%, som nečakal. Natočil ho istý Lasse Halstrom, ktorý má na konte tituly ako Pravidlá muštárne alebo Čokoláda, ktoré majú oveľa väčší koeficient pozeranosti. Najdôležitejšie je však to, že pod filmom sú podpísané oveľa onakvejšie kapacity a to Steven Špilberg a Oprah Winfrey, čo môže postačiť ako odstrašujúca kombinácia. Keďže je film vhodný pre pacientov po lobotómii a milovníkov francúzsko-indickej kuchyne, udeľujem mu 1 porciu kuracích pŕs s broskyňou a šunkou z 10.