Réžia: Jason Winer
Hrajú: Russell Brand, Helen Mirren, Greta Gerwig, Nick Nolte, Jennifer Garner
slovenská premiéra: 16.6.2011

 

"Remake filmu z roku 1981" mi znie ako blbý nápad na prvé počutie. Producentom filmu Arthur s Russellom Brandom v hlavnej úlohe to asi nemal kto povedať a tak natočili túto mizernú céčkovú romantickú komédiu s infantilnou zápletkou a karikatúrami namiesto skutočných postáv. A hereckým obsadením, ktoré popri kvalitách samotného filmu stelesňuje rúhanie, za ktoré by mali byť tvorcovia vyšľahaní koženkovým korbáčom.

 

Pretože hviezdami sa to tu len tak hemží: legendy Helen Mirren a Nick Nolte, Jennifer Garner (ak nie talentovaná, tak aspoň brutálne sexy), a zatiaľ pomerne neznáma, ale zato fantastická Greta Gerwig, ktorej výkon až do konca priťahuje oko a príjemne ho hladí. Predpovedám jej veľkú budúcnosť, a to aj napriek tomu, že o tom viem trt makový a radšej ma neberte za slovo. 

 

K samotnej story - Arthur je rozmaznaný bohatý synáčik, ktorý trávi dni nasávaním drahých mokov a rozmarnými troječkami s intoxikovanými idiotkami. Zároveň je starostlivo sledovaný a usmerňovaný premúdrelou pestúnkou a prihlúplym indickým šoférom. Keď sa Arthurova matka (biznismenka, studený čumák) rozhodne oženiť ho so svojou podriadenou, aby si tak zabezpečila priazeň investorov, chlapec najprv pokorne poslúchne, potom sa však začne pätiť, lebo o čom by inak bolo zvyšných deväťdesiat minút filmu.

 

Komédiám sa dá odpustiť nedostatok koherentnosti, keď sú vtipné. Ak sa nesmejem, drobné nezrovnalosti a prachsprosté krávoviny sa mi nanucujú do vedomia z nebývalou urgenciou. A v Arthurovi ich je požehnane. 

 

Témy, dialógy a obrazy film nápadne predurčujú k tomu, aby bol označený "pre diváka od 6 do 11 rokov", tomu však zároveň odporuje množstvo chľastu a narážok na pohlavné choroby, ktoré prešpikuvávajú polovicu scén. Ale možno sú dnešné detiská extrémne vyspelé, tak neviem.

 

Nikdy mi nebola jasná príťažlivosť filmových hrdinov - sociopatov. Prečo by mi malo záležať na týpkovi, ktorý sa (dávno po puberte) vozí mestom na batmobile a servíruje ženám na večeru cukríky? 

 

Pozitívne vystupuje jediná scéna, v ktorej Arthur profesionálne balí svoju vyvolenú pri žrádle z plechovky - za použitia techník, ktoré si môžete rovno podrobne spoznámkovať a zataviť do laminátu. Neexistuje totiž na tom svete ženská, ktorá by odolala takýmto trikom.

 

Príbeh sa predvídateľne, kostrbato plíži vpred, zanechávajúc zmäteného diváka čoraz zmätenejšieho, nelogickými vývojmi v deji a čajovými fórikmi sme násilne tlačení k totálne očakávanému finále. Niektoré zo zvratov natoľko podceňujú inteligenciu priemerného pozerača, že mi neostalo iné ako rezignovať do polohy poctivého recenzenta: dopozerám, lebo to je môj údel. Podobne ako pri stroskotancoch zaoceánskych lodí, ktorí narazia na utajené skaly, česť mojej úlohe dodáva vznešený cieľ: prežijem, aby sa správa o hroziacom nebezpečenstve dostala aj k iným.

 

Cieľová rovinka romantickej komédie - aj tej dobrej - je vždycky citlivou záležitosťou. Už samotný žáner zaručuje, že posledná scéna bude otravne sacharínová. Arthur dovádza apriórnu demenciu finále romkomu do dokonalosti. Našťastie nás však predošlé dve hoďky dostatočne vypreparovali, takže keď sa na plátne objaví obligátna silueta šťastného páriku so západom slnka na pozadí, sme na to úplne ready. 

 

Pozerateľnosť na škále od 1 - 5:  **