Začali mi ísť na nervy reči o tom, aká je Čiara úžasná. Až sa mi veriť nechcelo, tak reku idem. Tak som si jednu Čiaru dal a veru, bolo to fajn.

Ja neznášam prehrávanie v slovenských filmoch a seriáloch. A tú slušnosť. Tú príšernú slušnosť, keď ide Koleník skorozastreliť mafiána a povie mu “že ty si len hlupák, najradšej by som ťa nakopal”. Všetci sa tvária ako na školskom kole Hviezdoslavovho Kubína a ja si pripadám, že sledujem žiakov v materskej škole. Kto by bol povedal, že tí ľudia majú vysoké školy? Úroveň našich hercov je fakt len materskoškôlkarska. Verím im asi ako keď trojročné decko povie, že vázu rozbil bubák. Kedysi dávno som videl Červeného kapitána, čo bol fajn film, ale to prehrávanie, to tam bolo. Občas aj preto, lebo to hrali herci aj z Poľska a Czechie. A v Čiare takmer totálne absentuje! V nejakej recenzii som čítal, že ktosi (najskôr Lasica) lakonicky poznamenal, že toto bol Maštalírov debut pred kamerou. A mne neostáva než súhlasiť.

Herci normálne hrajú. Síce Maštalírovi vyoperovali mimické svalstvo, ale inak normálne hrajú a neprednášajú. A párkrát sa ozve veta, ktorá sa bude ozývať sídliskami, ak film uvidia aj mladšie ročníky: “Si kokot?” To je prelom v tej našej skromnej kinematografii väčší, než keby sme natočili 3D scifi trhák.

Inak, ten film nie je ani komédia, ani detektívka, ani nič podobné, aj keď občas sa kino zasmialo. Je to obyčajná dráma, ale dráma, ktorá stojí za to. Nie je to tá klasická slovenská dráma, kde sa premýšľa v trojminútovom zábere - tu sa premýšľa len pol minúty. Zachovali dedičstvo, ale nie je to ťahané do extrémov.

Príbeh sa točí okolo pašerákov cigariet a ľudí na Slovensko. Maštalír je tvrdý šéf gangu, ktorý preváža cez hranice, Andy Hryc je policajt, ktorý na akcie dohliada a nejaký Ukrajinec je boss na druhej strane hranice. A Fialová (tiež debut pred kamerou) je Maštalírova manželka a ukázala aj kozy. Maštalír je zásadový chlap, nechce prevážať tvrdé drogy, chce si len zapáliť a pomôcť utečencom k lepšej budúcnosti na západe. No a Ukrajinec chce, aby drogy prevážal, vznikne konflikt, ktorý sa rieši, okrem iného, aj mŕtvolami.

Scénar je dobrý, občas to pripomína Kusturicove filmy, ale len mierne. Viem, že niektorým divákom to vadilo, že ten východ predsa nie je ako Rumunsko, ale v dobe, v ktorej sa film odohráva, som sedel s kamarátom v Bardejovských kúpeľoch v krčme. Mala gumené obrusy, televízor, polievku priniesli v mise, na gumených obrusoch boli také tie kovové vietečo. Čo som videl vo východnom Mordore, si nechcem ani pamätať.

Niektoré, teda dve dejové línie z tých tristo, mi nedávajú zmysel a logiku (cigáni a Ukrajincov syn). Inak má príbeh naozaj hlavu a pätu, je zasadený do dobových kulís, čo nie je taký problém, keďže sa odohráva 9 rokov dozadu. Čiže niekedy v čase, kedy sa začalo hovoriť o obchvate Prešova, ktorý práve začínajú stavať.

Inak, tak trošku ambivalentne ma potešila rola Filipa Kaňkovského, ktorý ako dement vyzerá, hrá a aj jeho druhá rola, ktorú som videl, mu sadla. Ten hrá tak, že ma rozčuľuje, lebo ako môže po svete chodiť takýto idiot s IQ 35, na druhej strane je s ním v kine sranda. Inak naozaj po hereckej stránke v poriadku, ozaj, som na to prehrávanie pes a tu hrali normálne. Občas im scenárista vymyslel nejaký podivnejší dialóg, ale dali to so cťou. Podľa mňa im režisér sypal klince do topánok, bil ich remeňom a ak urobili chybu, tak ich oblieval vriacou vodou, inak si neviem predstaviť, ako mohol Maštelír s Fialovou vyzerať, akoby boli naozaj manželia. Ale ich bolesť - naša radosť.

Kamera je výborná, aj postproces je zvládnutý veľmi dobre, farebné filtre a úprava kontrastu filmu rozhodne pridávajú. A nie je to prehnané filtrovanie cez Instagram, ale naozaj poctivá robota, ktorú si ten chudák za počítačom musel odsedieť. Ale odviedol dobrú prácu. Veľmi dobre je nakrútená smrť jedného z hrdinov, keď utečencov nájde polícia a pohraničníci ich začnú naháňať. Dosť mi to pripomenulo Saulovho syna, kamera spoza pleca, hustý les, beží sa a nevie sa kam, chaos, smrť... Jedna z vrcholných scén filmu.

Ale jedna bola lepšia. SPOILER: Maštalíra Ukrajinec hodí do vody. A v tej vode sú predošlé mŕtvoly, jedna mu dokonca zakýva. Mŕtvoly zaťažené kameňmi, vo vode, svetlo fenomenálne, vizuálny vrchol filmu. END OF SPOILER. Už sa vidím, ako si to kúpim z torrentu a tam si to pauznem a budem na to čučať desať minút.

Hudobne ani veľmi neviem posúdiť, mám hudobý hluch, viem len, že tam odznejú nejaké ukrajinské aj slovenské ľudovky ako podmaz. Ale Hej, sokoly! Odvtedy som asi žiadnu inú pieseň ani nepočul (okrem mňa prenasledujúceho Michaela Jacksona, čau Lučiak). Tá pieseň mi pred filmom prišla taká ako nové IMT Smile, také nijaké. Ale, dámy a páni, do filmu je zasadená tak dobre a vhodne, že ju počúvam aj práve teraz, keď toto píšem. Ono v scéne, v ktorej to spieva Maštalír, Hryc a Ukrajinec, vyznieva fenomenálne. Dvaja mafiáni a fízel si spievajú o rodnom kraji. Na hraniciach.

Keď na trh prišla Markíza, bol som asi jediný v triede, ktorý vravel, že je to sprostosť. Keď prišla JOJ, úplne mi to zmarilo akékoľvek ilúzie o slovenskej “kinematrografii”. Ako pubiš som každý pondelok pozeral slovenské inscenácie, bavilo ma to, aj dokumentárne filmy o srnkách. Okrem tých antických, tie kulisy mi liezly na nervy už vtedy. Po nástupe komerčných televízií znesiem akurát na pol ucha Súdnu sieň a vedomostné súťaže (nie, nemyslím tým Moje Slovensko, či ako sa to volá, to keď vidím, tak ma televízor uprosuje, aby som ho nevyhodil). Plus Jakubiskovo Nomen omen a podobná superdepresívna superdebilná tvorba, v ktorej štyridsiatnici riešia existenciálne otázky, aké som riešil na konci gymnázia, tomu nepridali. Akurát Jánošík bol fajn, ale to režírovala Poľka. Inak nič. Porevolučné hľadanie sa ukazálo aj vo filme a v televízii jakbysmet.

Ale pred rokom Červený kapitán a pred týždňom Čiara, no, povedzme, že mi vracajú vieru, že aj u nás máme scenáristov a režisérov, ktorí sú schopní napísať normálny príbeh s normálnymi dialógmi, natočiť to s dobrým kameramanom a že slovenská televízna a filmová tvorba nerovná sa dementný peter marcin (s malými písmenami, áno) a že, tak ako raz dostavajú prešovský obchvat, tak aj filmy budú o niečo lepšie.

Čiara je dobrý film, ak pochybujete, ale máte kdesi v malom modzgu myšlienku, že možno, tak to zmeňte na určite. Občas trošku dlhšie zábery na fajčiacu postavu (ale zasa ja pozerám Twin Peaks, tak to zvládam) a chýba Maštalírova mimika, ale inak je to veľmi dobré. Konečne.

Udeľujem osem utopencov v krásnej prírode (ktorá bola ozaj nádherná) z desiatich.