DISKLEJMER: Tento článok obsahuje vulgarizmy, poneváč autor je nedonosený troglodyt.
„Raz príde doba, keď sa vynoríme z tohto šialenstva, ktoré nám teraz vzbĺklo v hlavách. A budeme sa za seba nesmierne hanbiť, budeme sa prepadávať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali. Ako sme dovolili, aby nás pár šikovných zvrhlíkov dostalo k novinám, časopisom a televíziám, ktoré sú žumpou plnou zvratkov a výkalov. Nebudeme chápať, ako bolo možné profitovať na chorobách a nešťastí našich blížnych. Nebudeme schopní vysvetliť našim deťom a vnukom, ako sme to dopustili. Budeme sa snažiť nemyslieť na to, akých blbcov a hlupane sme považovali za celebrity. Budeme sa hanbiť za dobu, keď boli denne na prvých stránkach našich magazínov nagélovaní pajáci a usmievavé opice, ktoré neznášali väčšie série orgazmov s tým istým partnerom, ale menili partnerov. A o tom číta náš národ. Budeme hovoriť, že na vine vtedy boli oni. Akísi neurčití oni a tí budú medzi nami. A tí budú ukazovať prstom na niekoho neexistujúceho. Ale my sme spolupáchatelia toho hnusu. Nie iba tí, čo to píšu, vydávajú a vysielajú. My s nimi ochotne kolaborujeme tým, že to pozeráme, počúvame, čítame a kupujeme. Iba toľko vám chcem povedať. Respektíve nechcem, ale musel som, lebo už mi praskne hlava od toho mlčania.“
Ľuďom jebe, všadeprítomná nekultúrna kultúra ti každý deň nadrbe a poskáče po hlave, či chceš a či nechceš, si v piči, vystavený na milosť a nemilosť idiotov, pseudocelebrít, žiješ vo svete, kde reklama je považovaná za umenie, Elvis je novým Leninom a Lenin je novým Elvisom, je tak živý a predsa mŕtvy, svet vyjebaný z pántov zaplavený lavínou pseudoumenia a pseudokultúry, nie dekadencie, lebo dekadencia má úroveň, a tie hovná, šťanky, grc a hnis ti strekne priamo do žíl, to ti robí dobre, je to lepšie ako herák, veď drogy sú fajn - hovorí Poliačik, počúvaš na kokot pesničky, pozeráš na kokot filmy a čítaš na kokot noviny, nech ti rozjebe modzog, full brainwash, celá spoločnosť je v riti, ale netrápi ťa to, lebo prežívaš vo svojej imaginárnej ulite, myslíš si, že si zo systému von, ale ideš sa do mesta prejsť, či len ideš na hlavnú stanicu a všade útočí reklama, nevieš či si v Albánsku alebo kde v piči si, reklama na záložne a hracie automaty ti ojebe o mozog realitu dneška, kde nič nemá hodnotu, ale všetko má cenu, a čo si nemôžeš kúpiť, to nie je dope, lebo byť kokotom je dnes cool'n'in a normálnosť je dnes nedostatkový podpulťák ako komunistické pomaranče, jediné, čo cítiš, je pachuť márnosti, že všetko o čo sa snažíš aj tak nemá zmysel, lebo ťa vždy prevalcuje gopnik, s ktorým si vyrastal na sídlisku, kto sme a kam kráčame nevie nik a ty už vôbec nie, úpadok nad úpadok, kde krajina je len odrazom ľudí, ktorí v nej žijú, či sa nám to páči a či nie, či napíše zajtra Havran o jeden hejterský status naviac alebo nie, aj tak bude táto krajina jeden veľký bazmekistan s kultúrou neobalkánského typu, kde Bratislava je novou Bukurešťou, kde zajtrajšok bol už včera, no žije sa pomaly, ale zároveň rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, kde ti už nič nedáva zmysel, kde biela je čierna a čierna je ružová, lebo prečo, no lebo kokot, aj tak ide o hovno, sme to my, sami si za to môžeme, takto sa nám žije dobre, prežili si to naši rodičia a ich rodičia, garda a či partizáni, všetci sme jedno, nejako bolo a nejako bude, vy kokoti, odkazujú nám naši predkovia a smejú sa nám, že my sme ešte tu a oni sú už tam, a jediné, čo ľutujú je, že nestihli vlaky zadarmo a vianočný príspevok .
Ľudom jebalo, jebe a bude jebať. A pozrite si film. Dobré to je.
