Opera Richarda Wagnera v nemčine a v troch dejstvách, trvanie: 4 hodiny s 2 prestávkami (real feel: 10 hodín, 42 minút, 59 sekúnd).
Plný názov: Tannhäuser und der Sängerkrieg auf Wartburg, čo dokazuje, že revolučná spevácka show Simona Cowella nie je až taká originálna, keďže Riško Wagnerovie napísal Tannhäusera pred takmer 170 rokmi.
Dejová línia – obsahuje viac ako spoilery
Víno sme si dali, začíname!
Tannhäuser uprednostnil Venušu pred cnostnou devou a užíva si s ňou na Venušinom pahorku (Venusberg). Podmaz vhodný aj na Valentína nájdete tu. (Je to fakt dobré, kvôli tomu sme na tú operu vlastne išli, ak by ste sa čudovali. A popravde sme tiež nevedeli, aké dlhé to bude.) Späť k deju. Hlavný hrdina už nevládze „užívať si slasti lásky" a rozhodne sa zdrhnúť. Venuša má zjavne božský chtíč, kiežby sa to isté adjektívum dalo použiť pri opise jej mezzosopránu. Na ospravedlnenie svojho chabého libida použije smrteľník dosť chatrné, aj keď pomerne originálne výhovorky, napríklad: chýba mi žiarivé slnko, jasné nebo, zelené lúky, atď. Po dvadsaťminútovom naťahovaní hodnom ocenenia latinskoamerickej akadémie telenovelových vied v štýle: "Idem!" "Nechoď!" "Musím!" "Nesmieš!" (kedy sa vám chce kričať: "veď už vypadni!"), ho konečne osvieti. Zvolá: "My salvation rests in Mary, the mother of God!" (akurát po nemecky), vypadne z pahorku a tento bolestný výjav končí, rovnako ako prvé dejstvo.
Prestávka – ďalšie víno
Tannhäuser leží na lúke. Pastierka spieva o jari, +15 zbytočných minút k dĺžke predstavenia. Tam ho objavia kamoši - speváci z boybandu a ukecajú, aby s nimi šiel späť na hrad, kde ho očakáva verná groupie, cnostná deva (CD) Elisabeth. CD Elisabeth je z jeho návratu celá šťastná a spieva o tom, ako jej život má opäť zmysel, odkedy sa Tannhäuser vrátil (+15min). Jej strýko/otec ako správny:
- týpek
- pimp
chce poskytnúť hanblivému mladému páru príležitosť dať sa dokopy. Vyhlási spevácku súťaž, víťazovi splní cnostná panna akékoľvek želanie. Áno, B) je správne.
Prvé a posledné kolo wagnerovskej Superstar je na tému: Bestestest lovesong of all time. Ako sa tak šuhaji naťahujú, Tannhäuser sa preriekne a účastníkom speváckeho klání vyjaví, že kým bol stratený, vlastne sa oddával potešeniam na Venušinom pahorku. To zjavne podľa vtedajších štandardov nebolo celkom OK, označia ho teda za hriešnika a chcú ho čo? No zabiť. Veď čo iné s takým hovädom. Elisabeth však dostojí svojej základnej charakteristike (CD) a uprosí ostatných superstaristov a porotu, nech ho predsa len nepopravia. Namiesto toho ma Tannhäuser putovať do Ríma, aby prosil pápeža o odpustenie. You know the drill.
Prestávka – opäť víno. Čítam na wikipedii, ako sa to, dopekla, skončí
Orchestrálna hudba s trochou predstavivosti (ďakujem, wikipedia!) dokonale vystihuje putovanie Tannhäusera do Ríma. Elisabeth sa modlí, pričom okolo nej poskakuje Tannhäuserov BFF z kapely, Wolfram, ktorý zhodou okolností CD platonicky miluje a ešte si strihne jednu áriu. (+1 umelá zápletka a +15 minút).
Pútnici sa vracajú z Ríma a o pár minút neskôr sa dotrmáca aj Tannhäuser, ktorému trvá ďalších 20 minút, kým zo seba dostane, kde sa vlastne zadrbával a prečo neprišiel naspäť s ostatnými pútnikmi. Chudáčisko, ako jedinému sa mu nedostalo odpustenia od pápeža. Hoci sa do Ríma plazil, pri modlení uplatňoval masochistické metódy a aby z toho tripu fakt nič nemal, dokonca išiel poslepiačky – bolo to všetko márne!
Oprávnene sa teda rozhorčí a čo spraví? Pozor, logická úvaha! Aj tak som už v prdeli, idem naspäť k pohanskej Venuši, šak tam bolo celkom fasa, srať na zelené lúky a blankytné nebo a prípadné spasenie!
Na Venusberg sa však už nedostane, lebo Eržebet zomiera, aj keď v divadelnom prevedení to potácanie vyzeralo skôr ako keby sa po týždni vracala z Oktoberfestu a cestou domov si dala ešte sedmičku Jägera. Čo by asi bolo aj rozumnejšie riešenie. Just sayin', Richard W. Predtým sa, samozrejme, výdatne pomodlila (+15minút) a keďže jej superpower je supercnosť, tak ide rovno do neba, kde sa (opäť!!! +15min) modlí za Tannhäusera. Ak chodievate do kostola, tak tento spektákl vydá približne na 50 nedieľ dopredu. A Tannhäuser je nakoniec čo? No spasený! Ale nie tak, ako Valašský hipík.
Haleluja, koniec.
Ak by ste sa niekedy chystali do opery, možno sa vám bude hodiť pár tipov a trikov. Tak si to zosumarizujme.
Priemerný vek návštevníkov: 50+.
Odporúčané analgetikum: 2dl vína/prestávku. Ideálne aj 4, avšak to si musíte švihnúť a opustiť auditórium ešte kým dôchodcovia ťapkajú, aby ste ten rad vystáli dvakrát. Lebo nie, do pollitrákov nenalievajú.
Odporúčané kratochvíle, inšpirované skutočnými návštevníkmi a udalosťami v pražskej Štátnej opere.
Zdriemnite si. Pokiaľ nezačnete chrápať, je v pohode, že vám trošku padá hlava (žena sediaca naľavo).
Preberte svoje manželské problémy (manželský pár napravo).
Dajte si obľúbený snack, ideálne cukríky balene jednotlivo, pointa je odbaliť ich počas tých menej hlučných častí tak, aby to (ne)bolo počuť (opäť manželia napravo).
Počas prestávky multitaskujte, aby ste si čo najviac užili 20 minút slobody. Odporúčaná aktivita: rozprávajte sa s matkou, popritom publikujte svoje FB video a jeden prst vám stále ostane na špáranie sa v nose (áno, tiež true story).
Dresscode
Ak by ste sa domnievali, že návšteva Štátnej opery si vyžaduje oblečenie slávnostnejšie ako bežný pracovný deň, prípadne výstup na Sněžku, ste na omyle. Turistické topánky sú univerzálna obuv - jeden pár vynosíte do práce, do hôr, na svadbu aj do opery.
Návštevníčky ženského pohlavia samozrejme zvolili sofistikovanejšie autfity (©Nákupné maniačky) - oranžová menčestrová sukňa, zelené pančuchy a ruksak patrili k tým elegantnejším kúskom. Záblesk nádeje, keď moje oko zahliadlo mladú dámu v prudko elegantných čiernych šatách pominul, keď si moje druhé oko všimlo ľanovú eko-nákupnú tašku prevesenú cez rameno (podľa mňa v nej mala turistické baganče). S potlačou obľúbeného reťazca. Bravo!
Autorka sa ospravedlňuje za málo investigatívny prístup - nabudúce budem autfity fotiť. To bude aj tak to najmenšie paux-fas večera.
