Na začiatok si spravíme také malé cvičenie – Dokážete si predstaviť svoj život bez smartfónu? Ak ste namiesto okamžitého ÁNO dostali náhly závrat, žalúdočné kŕče, stŕpla vám ľavá ruka a oči vám rýchlosťou Dary Rolins v pravotočivej zákrute behajú po miestnosti, hľadajúc svojho milášika, máte dve možnosti: Buďto ste sa stali ďalšou z radu obetí modernej doby, alebo je to infarkt. Ak je to infarkt a umreli ste, tak sa ospravedlňujem a ďalej už nečítajte. Ak to prvé, už si to môžete prestať predstavovať, vyskúšal som si to, nechtiac, za vás. Based on true story – sort of.

 

Deň 1. 

Budím sa a premýšľam, kedy mi bolo naposledy takto zle. Lebku mi zvnútra masíruje Thorove kladivo, takže mi chvíľu trvá, kým si uvedomím, že v stane nie som sám. Žeby sa predsa zadarilo s tou krásnou zrzkou zo včera? Pokiaľ ma moja značne zdeformovaná pamäť neklame, veľmi nádejne to nevyzeralo. Hľadám telefón, aby som chlapcom porobil nejaké ilustračné zábery. Počas toho, ako po ňom najprv opatrne, neskôr už absolútne neohľaduplne pátram zisťujem, že vedľa mňa neleží zrzka, ale Marek. A telefón nikde. Dobre sa tento výlet začína...

 

Deň 2.

Telefón je definitívne v prdeli. Alebo skôr vo vačku nejakého Pepana, možno aj v jeho prdeli, vibroval celkom silno... to je už teraz jedno. Stretol som zrzku zo včera a ďakujem Bohu, Allahovi, Aladinovi, Columbovej žene a všetkým ostatným rozprávkovým postavám, že som sa zobudil vedľa Mareka. Zatiaľ mi telefón nechýba, po whatsappe už totiž lieta fotodokumentácia môjho kontaktu piateho druhu s hrdzavou katastrofou.

 

Deň 3. 

Konečne doma. Vybavil som novú SIMku a dostal som do ruky nejakú starú Nokiu na používanie. Jednu z tých z dávnych čias, z čias mýtov a legiend, keď boli starí bohovia malicherní a krutí, zoslali na ľudstvo osud utrpenia a kalkulačka s kalendárom sa uvádzali ako výhody mobilného aparátu. Pri snahe o komunikáciu pravidelne odosielam prázdne smsky. Nemali byť staré telefóny jednoduchšie? Ako sa toto kurva používa?

 

Deň 4. 

V práci. Čo robia ľudia na záchode, keď nemajú normálny telefón v ruke? Čo robil pri sraní pračlovek? Sral vonku alebo v jaskyni? Býval vôbec pračlovek v jaskyni, alebo tam chodil robiť len bombing na steny, aby nás zmiatol? Je vôbec možné nejako spoľahlivo zistiť, čo sa pravdivo udialo pred milión rokmi? Čo je pravda, keď nie názor väčšiny? Znamená to že pravda je závislá od času? Čo je čas... Aha, je čas ísť von, už som na tom hajzli pol hodinu.

 

Deň 5. 

V robote. Čo robia ľudia na záchode, keď sa im minú filozofické podnety? Potrebujem nejaké rozptýlenie. Pozrime sa, aké má táto pekelná mašina hry. Snake 3D – určite nie. Highroller Casino? Dajme tomu. Aha, iba Limit Holdem, tak nič. Backgammon? Skúšam jednu hru, nedarí sa mi pochopiť na akom princípe to funguje a aj tak som vyhral, takže nuda. Rally 3D, Sudoku, Golf Tour? Ježiši-Maria.

 

Deň 6 .

Na panskom. Golf Tour je top, na prvých 9 jamkách Forest Falls Country Clubu som už len 1 úder nad par. Druhé ihrisko mi robí problémy, priveľa vodných prekážok a piesku. Ešte musím prísť na to, ako sa zobrazuje mapa celého ihriska a budem konečne aj vedieť, kam odpaľujem. Svet je opäť v rovnováhe.

 

Deň 8 .

Bol som v meste na káve. Behačky, vybavovačky, jedno s druhým, veď to poznáte. Nemal som ako zistiť, kedy mi ide autobus domov, tak som sa rozhodol ísť naslepo, ako za starých dobrých čias, kedy sa takéto veci neriešili. Život bol vtedy nejaký pomalší, ľudia sa tak neponáhľali. Príde kedy príde, ako keby človek nemohol chvíľku počkať na čerstvom vzduchu. Autobus mi zdrhol pred nosom, ďalší ide za 20 minút. Neznášam staré dobré časy.  

 

Deň 10.

Vedeli ste o tom, že deti v bruchu matky pravidelne pijú vlastné chcanky? No ja, keďže mi príroda nenadelila tú superhrdinskú schopnosť týždeň krvácať a neumrieť, som to nevedel. Prišlo mi to ako úplná judínyovina, human selfcentipede je veľa snáď aj na srbskú filmovú produkciu. No a keďže som nemal poruke google, aby som si to pre istotu overil, tak som sa stavil. A prehral som. Damn nature, you scary.

 

Deň 13.

Moji chlapci, moja crew, moji G’s, môj hood silnejší jak ranný prood, boli po práci na pive. Dohodli sa klasicky na whatsappe, takže ma to obišlo a ja som šiel domov. Keď som to zistil, na protest som si doma otvoril víno a začal písať tento článok, aby som si zapamätal, akého asociála z človeka dnes spraví obmedzený prístup na internet.

 

Deň 15.

Keď mi došlo, ako dlho som už nebol na sociopatálnych sieťach dizajnovaných pre mobilné zariadenia, premkla ma úzkosť. Čo ak Emma Watson konečne prijala moju tweetnutú ponuku na spoločný zväzok manželský? Čo ak Monika Bagárová pridala na Instagram fotku z dovolenky, kde jej vykukol zadoček©? Čo ak mi Veronika konečne poslala nahé fotky na Snapchate? Starosti a posledné zvyšky sebaúcty som hodil za hlavu a prihlásil sa na Twitter a IG cez počítač. Okrem toho, že som tým oficiálne klesol na úplné dno, som sa len vytočil, lebo Emma sa stále odmieta ku mne verejne priznávať a Instagram na počítači je rovnako užitočný ako korčule Mariky Gombitovej.

 

Deň 18.

Bol som v meste, trošku sa zabaviť. Ako večer pokročil, pri vedľajšom stole sa začali bozkávať dve Victoria’s Secret modelky. Keď videli, že sa pozerám, lebo jasné že som sa pozeral, prišli ku mne. Vraj idú k jednej domov, ak ich mám čím natočiť, môžem sa pridať. No a ja som nemal, tak s výrazom najhlbšieho sklamania odišli. Vravíte, že toto som si určite vymyslel? Ok. Ak klamem, nech mi hneď teraz hlavu odsekne lodný šrób. Vidíte? Nič sa nestalo.

 

Deň 22.

Dnes bola fakt pekná obloha. Farby od blankytnej až po cayenne, rozumej od modrej až po červenú, dvojitá dúha, chemtrails, stratené malajzijské lietadlo, oblak čo vyzeral ako Robin Williams, bolo tam všetko. Chvíľu ma aj mrzelo, že ju nemôžem odfotiť, kým som si neuvedomil, že drvivá väčšina ľudí, čo by tú fotku videli, je tiež z Bratislavy a pravdepodobne tú istú oblohu vidia tiež, len z iného uhlu. To je ako popisovať spolusediacemu na futbale práve prebiehajúcu akciu. Alebo písať na Facebook, že prší.

 

Deň 23.

Uvedomelý z predošlého dňa som sa zamyslel aj nad tým (keď človek nemá do čoho ťukať, ostane veľa času na zamýšľanie sa), aké ťažké to už musia mať instamodelky z agentúry Zuzky Plačkovej, keď stratia telefón. Ja som s tým mal chvíľu problém, a to som prevažne pasívny príjemca. Prišiel som na to, že by im to všetkým prospelo, keďže pri pohľade na všetky tie svojky si vždy spomeniem iba na tohto borca.

 

Deň 25.

Celý víkend som nemal telefón v ruke. Oslobodzujúci pocit, poviem Vám. Až kým mi nedošlo, že som vlastne celý víkend nemal telefón v ruke, takže ma asi nikto nezháňal. Nevadí, už som sa zmieril s tým, že som bez kamarátov. Dopozeral som filmy, ktoré som dlho odkladal, pretože skrz môj bohatý spoločenský život na ne nebol čas. Pustil som sa do zbierky Osamelý pútnik od Kerouaca, ktorá čakala pol roka na poličke, zaplatil som si kurz hry na didgeridoo a oprášil starú učebnicu japončiny. Dake ga shinda sakana wa, sutorīmu to issho ni oyogu.

 

Deň 27.

Prechádzam sebapremenou. Produktivita v práci ide zázračne hore, keď nemáte každých 5 minút novú notifikáciu. Z postele už nemám prístup k internetu, takže oveľa lepšie spím. To má za následok, že sa mi zlepšila pleť, zrak, zázračne zmizla moja polovičná hluchota, začali mi znova rásť vlasy aj tam, kde už bola iba púšť, celkovo sa cítim zdravšie. Obmedzil som počet fajčiarskych prestávok, prestal som piť kávu a v septembri idem na prvý Spartan race.

 

Deň 30.

Až keď odrazu nenabíjate telefón každých 15 hodín, ale tak raz za 4 dni, dôjde vám, aký dopad má jednotlivec na životné prostredie a ako jednoducho a výrazne ho môže zmierniť. Oslobodenie sa od technológií a návrat k prírode, doslova ku koreňom, je to jediné, čo môže odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Technologický rozvoj výrazne predbehol rozvoj ľudí ako druhu, pokoru a morálku nahradili mamon a nenávisť, evolúcia mozgu zabila evolúciu vedomia, pokrok sme zamerali iba na čoraz efektívnejšie spôsoby, ako sa sami vyhladiť.  

 

Deň 31.

JESUSFUCKINGCHRIST konečne výplata, okamžite si idem kúpiť normálny telefón, tieto hippie sračky sa už nedali vydržať...