Keby sa poctivosť
na poli rodila,
nejedna panenka, poctivá študentka,
s kosou by chodila.
Ako sa prichádzalo o vienok zelený vo feudalizme, sme si nedávno prečítali vo famóznom rozbore ľudovej piesne od kataruny. Mám tiché podozrenie, že skúšali panenstvo vrátiť nejakou bylinou (podľa mňa to bol skorocel, len sa im to nerýmovalo), ono známe: Porezala som sa, jaj bolí, citrónový lístok zahoji, citrónový lístok, zahojže a môj najmilejší, bozkajže nevzniklo len tak. Vývoj evidentne pokročil, dnešné sčítané nepanny prikladajú lopúch! Ale možno je to inak a my máme časom len väčšie. Oči.
Príjmite moje úprimné ospravedlnenie, že vám nemôžem sprostredkovať zvyky a tradície spojené so stratou panenstva v socializme. Nestihla som to, raz to síce skúšal jeden chalan pri stene v pasáži po jednej z novembrových demonštrácií, ale k ničomu vážnejšiemu nedošlo, lebo sa k nám dotackal taký nakvákaný chlap a furt chcel dialóg. Potom na tento akt ašpiroval jeden čašník z kaviarne, kde som si privyrábala, ale vyzeral presne ako Prince, aj s tou výškou. No sorry, ale už na rajóne popri mne skackal ako mopslík, moje predstavy o „tenkrát poprvé“ s ním ruinovali všetky vášne. Paradox života: po revolúcii si založil fashion agentúru a fotil modelky. Nehehe.
Tak som musela počkať, ale keďže legendy, mýty a konšpirácie sa vtedy šírili zväčša ústnym podaním, baby na intráku povedali, že čím si staršia, tým je panenská blana hrubšia a je ťažšie ju preboriť. Rozmýšľala som, že je čas si zohnať buď nejaké vreckové baranidlo (zbohom pomenovanie štetec lásky) alebo postačí petarda? Biologické hodiny sú proti tomuto holý džonson.
Demonštrácie ukončili starý režim a päť z nás sa rozhodlo vymeniť intrák za privát. Našli sme si po odchádzajúcich štvrtáčkach dom, v ktorom sme mali celé poschodie a domáci bývali na prízemí, bolo to tam slušné a čisté a úžasným bonusom tej doby bol satelit v záhrade. Aby ste rozumeli, v tej dobe mať satelit znamenalo veľkú vec, nemal to každý a bolo to obrovské, drahé a ohavné ako Patrikovo Bentley čokoľvek. Preto stál v záhrade na trojnožke, lebo taký Chuck Norris, čo by ho vytrepal na strechu, sa v okrese nevyskytoval. Lenže na druhej strane - nebyť satelitu, bola by som ešte panna. Domáci totiž mali syna, ktorý sa týmto veciam venoval a niekedy sa s tým babral na dvore, chodili za ním kamoši a spolu potom ďubali do takej doštičky a mrmlali čosi o dekodéri. Nuž, páni, začiatky porna for free boli ťažké, vážte si každý jeden kozatý gif.
Jeden z tých kamošov bol syn našej profky ekonomiky. Mluvka od prírody, jeho vety boli vzácnejšie ako Ficove nevykrúcavé odpovede na novinárske otázky. Tie vety obsahovali podmet, prísudok, sem-tam prívlastok, niekedy aj príslovkové určenie miesta, prípadne spôsobu v najnevyhnutnejšej miere. V jeseni sme dosť často sedeli poobede vonku, domáci zbierali úrodu v záhrade, my sme sa „učili“ a synovia majstrovali a machrovali. Prišla zima, obdobie stužkových a s nimi aj časť našej praktickej maturity, ktorá pozostávala z francúzskeho spôsobu obsluhy pri večeri našich kolegov z vedľajšej triedy. Zostala som v piatok na priváte sama, ostatné baby sa rozhodli, že prídu až v sobotu poobede.
Poobede mi klope na dvere kto? No klope mi na dvere Mluvka. Že či nie je u mňa Ďuro. Ja, že nie je. On, že či neviem, kde je. Ja, že neviem. On, že hm. Ja, že hm. A takto sme sa prehmkali k samotnej operácii Petarda. Neviem, prečo niekto chce onú blanu vrátiť späť, veľmi nepraktická vec. Verte mi, termín „dorážačka“ v metlobale vznikol z podobného zážitku. Ledva sa vám v hlave rozhostí myšlienka – odteraz to bude už len lepšie – počujete, ako sa vracajú domov domáci. Milý Mluvka zbledol ako hruškové hovno, lebo všetky únikové východy boli blokované monitorovacím zariadením pani domácej, mala na oknách pripevnené všakovaké zrkadlá, aby videla aj za roh kompostéra v záhrade a mala prehľad, ktorý kocúr ošťal ich vzácny satelit.
No nič, čas pokročil, stmievalo sa a vylučovacou metódou sme prišli na to, že špajzové okienko bude to pravé. Síce je úzke, ale zato vysoké, dám Mluvkovi rabaka a pôjde to. Mluvka mal za úlohu z podrepu skočiť dolu, viac do rohu záhrady, kde by sa mohol vyskytovať slepý bod.
Vyskytoval, ale v jeho hlave, skočil rovno do paraboly, celé to znelo ako keď originál Berousek jebne z hrazdy rovno do orchestriska. Rozsvietilo sa hádam aj svetlo vo vežičke Oravského hradu, čo malo v dome nohy, to vybehlo a ratovalo parabolu. Mluvku s krvavým nosom, mrmlajúcim si príslovkové určenie príčiny a doudieranými rebrami si nik nevšímal, len Ďurov pohľad behal zo strechy k špajzovému okienku, Mluvkovi a späť a bolo na ňom vidieť, že synapsy sa spojili.
Dielo skazy bolo dokonané, za jeden večer Mluvka zlikvidoval panenstvo, parabolu, povesť (svoju, aj moju), priateľstvo s Ďurom. No porn today, it wasn't always so. A keďže sa v tom meste všetci poznali, Mluvkova mama mi to dala vyžrať tak, že som odpočítateľné a neodpočítateľné zložky mzdy vedela recitovať ako tú o hruške zelenej. Takže je snáď jasné, že Mluvku som více nespatřila, dudlájdá.
Pamätám sa, ajajáj,
december sa začínau,
V deväťdesiatom roku raz,
moje panenstvo zobrau fras.
https://www.youtube.com/watch?v=X12Qb12KSgE
