Sme rozhorčení! Áno, bratislavská kaviareň opätovne zneuctila pamiatku našich predkov a kruto zosmiešnila našich nádejných historikov z ĽSNS Bardejov. Nijako inak sa nedajú nazvať reakcie slovenských internetov na dôležitú historickú štúdiu, ktorú mladí vedci z východu hrdo a svojstojne zverejnili, aby mejnstrímové médiá platené Sorošom a Rotschilldom nemohli tieto závažné fakty ututlať.

Výskum to bol krátky, ale o to bohatší. Pre objektivitu nášho článku ho zverejňujeme celý:

Už na prvý pohľad ide o seriózny vedecký traktát, keďže na miestne pomery obsahuje prekvapivo málo gramatických chýb, i to len také, ktoré vzdorujú diktátu EÚ (napríklad tvrdé „i“ v množnom čísle, čo je vec, na ktorú dokázateľne upozorňovali už Cyril a Metod, alebo zámerné zosmiešňovanie čiarok, čo je asi najzbytočnejšia vec v slovenskom jazyku, všakže). Ale nie o tom sme chceli. Ide o to, že ovce si robia srandu z vlka, pričom nerozumejú faktom, myslia si, že keď vyštudujú také slniečkarske odbory ako sú materiálové inžinierstvo alebo kvantová fyzika, tak sa môžu vyjadrovať ku všetkému. My sme sa však rozhodli, že vám priamo na príkladoch z praxe porozprávame, ako to naozaj v tej histórii bolo.

Začneme Indmi. Toto je tak trochu chyták, ale určite nie ste takí blbí, aby ste nepochopili, že táto časť hovorí v inotajoch. Veď aj svätý Peter zvykol používať prirovnania, a keď pri písaní biblie spomenul,  že Boh stvoril zem za 7 dní, myslel tým len dlhý čas, pripomínajúci týždeň pred výplatou. Indovia sú vlastne Rómovia, to vieme dobre, to sú fakty, však sa aj podobajú. A starí Árijci sú vlastne poštári, veď pozrite si vekovú štruktúru poštových doručovateľov. A čo nosí poštár do rómskych osád? No invalidné dôchodky a sociálne prídavky! Všimnime si teda krásne podobenstvo, že védy ako studnica poznania predstavujú skutočnú hodnotu, teda že vedieť znamená žiť. Plus je to aj zapísané, lebo evidencia nie je na srandu a poštárky majú hmotnú zodpovednosť.

Presuňme sa k čiernym národom. Za čierny národ spoza mora môžeme považovať niektorých černochov. Tí bývajú za morom, takže teória je už z polovice verifikovaná. My však ideme viac do hĺbky. Za nimi prišli bieli bohovia, aby im ukázali, ako žiť. Uveďme si niektoré príklady. Móric Beňovský sa stal kráľom Madagaskaru. Ibrahim Maiga (dokonca niekoľkokrát) vycestoval do Mali. Ja som bol raz v Egypte a raz v Tunisku. A zakaždým, čo som v Afrike bol, tam bola nejaká párty a parádne som sa dochniapal, lebo nie som socka a zaplatil som si plnú penziu. Aj ja som im ukázal, ako sa žije, raz som im dokonca ukázal aj obsah žalúdka, ale nie o tom som chcel. Naši obrancovia pevnosti sami uvádzajú príklad Tutanchamóna, diplomaticky sa však nezmieňujú, že umrel ako osemnásťročný kradmou rukou atentátnika. Sympatického modrookého blondiaka totiž zavraždili imigranti, lebo odmietol nosiť samovražednú vestu. Lebo v Egypte je horúco. To sú všetko fakty! Uvádzame úryvok z výskumov, na ktoré sa naši sokolíci odvolávajú:

p. Carter: Ali, vstávaj, však ty si už ako ja za mladých čias – ráno sa zobudíš a zapneš Pozor zákrutu! (pozn. autora pre mladších – Alexander Štefuca zvykol vysielať túto reláciu každý deň o 13:05)

Ali: Hergot, čo som to včera piu? Áaaa, biela pes, ale som sa zľakou!

p. Carter: Čos´ to včera vykopal v tom hrobe?

Ali: Dajakého kostlivca, zemplínsky kroj na sebe mau.

p. Carter: A poklady, poklady boli?

Ali: Nuž boli, bisťu Bohu. Slušná hrudka masla i bryndze, opasok vybíjaný, valaška ostrá, však Achmadovi som s ňou hneď jednu kydou a ciferník mu rozbiv, i fujara fajne dlhá, zíde sa na plťkovanie po Níle.

p. Carter: Kurnik Ali, však to bol asi nejaký Slovák, to smrdí prúserom. Rýchlo niečím prestriekaj ten nápis nad vchodom do hrobky. Čo sa to tam píše? Nevieš, čo to znamená „Neopirejce šebe bicigľe o scenu, bo oľeci brizoľit“?

Poďme k tým Číňanom. Paradoxne toto sa dá najjednoduchšie vysvetliť. Ste dépéháčkar, dole v pivnici máte tri mŕtve biele kone zo svojho karuselu. Kam s mŕtvolami? Vtom vám právnik vnukne spásonosné riešenie: v Inchebe je výstava Body Exhibition! Vymeníte telá. O mesiac v New Yorku niekto  počas výskumu zistí, že Číňania mali 45-ku nohu, stopy po žinčici v žalúdku a cirhózu pečene. Výsledok výskumu: veď oni pochádzajú zo Slovenska! Jednoduché ako facka. Poďme k tým gatiam:

Bez debát, presne takýto otrhaný kúsok som včera videl v predajni G-star v Auparku, ešte aj tie vagínkové vzory na sebe mali.  Dobré, čo?  Ešte stále sa smejete, slniečkari?

Nuž ale presuňme sa do Grécka. Priamo v Grécku som ešte nebol, ale raz sme išli na dovolenku na Krétu s CK Firo. Predstavte si plné lietadlo Slovákov, ten chaos na letisku v Heraklione, kedy sa česká delegátka, už od pohľadu absolútne neschopná, snaží porozdeľovať všetkých rekreantov do piatich autobusov, ktoré pamätajú ešte dobu, keď sa v nich Minotaurus vozieval každé ráno do práce. Neubehne odvtedy ani šesť hodín a už ležíme so zvyškom lietadla na malej, cca 25 metrov dlhej  pláži a počujeme z pravej strany:

  • Hergot Máňo, já zapomněl na cimře to pívo.
  • Cožeeeee?
  • To pívo, povídám, že jsem nechal pívo v baťohu. Doprdele, to je pech.
  • Vždyť máme olinkluziv.
  • No jóoo, já zapomněl. Hele, tohle je těžká křížofka. Jak se řekne dobytek na pět?
  • Kráva, vole.
  • „Vole“ sa mi tam nehodí, to je jen na štyři.

Z ľavej strany počuť brechot nabrúsenej zmaľovanej mamičky s dvoma utešenými deťmi:

Anna Chloe, prestaň okamžite biť Marca Juana tou skapatou chobotnicou po hlave, lebo vstanem a takú ti tresnem, že budeš koktať až do smrti! Marco Juan, a ty ju okamžite prestaň kopať do nohy! Fero, dozri na tie decká, ja idem do baru na ešte jedno mochitko! Ten čašník na mňa mrkal, možno mi dá balíček Slovakia Chips zadarmo!

Za nami:

  • Starý, teraz si rozopnem podprsenku a namažeš mi chrbát.
  • Dávaj pozor, aby sa ti cecky neroztekali a neušiel každý na iný koniec pláže.
  • Aký si starý, taký si sprostý. A prestaň pokukovať po tej mladej pred nami! To je zaujímavé, ako sa ti vždy na pláži ten sivý zákal vylieči a zrazu už nepotrebuješ ani okuliare!

„Možno nie celé Grécko, ale minimálne aspoň Kréta bola to leto celá Slovanská“ (čítajte to hlasom Borisa Filana).

A teraz si vysvetlíme, ako vznikol názov Sparta.

Je rok 480 pred Kristom, 11. august, intenzívny dážď bičuje termopylský priesmyk. Skupina asi 300 zúbožených murárov z írečitej slovenskej obce Oravská Lesná stojí oproti 300-tisícovej armáde pod vedením Xerxesa Prvého. Chlapi pozorujú, ako sa pred nimi formujú šíky elitnej bojovnej jednotky, zvanej Nesmrteľní, brúsia si pri tom kelne a pripravujú fangle. Od Xersesovej armády pricvála na koni emisár, chvíľu s murármi vyjednáva a potom sa tryskom vracia k vládcovi. Tu je záznam rozhovoru perzského panovníka so svojím emisárom.

  • Hovor pes, čo chcú?
  • Óooo, vaša najjasnejšia milosť, vraj sa vracajú z muračky, je ich síce len 300, ale sú poriadne nasratí. Vraj im agentúra nepreplatila ubytovanie a stravu. Jasnosť, oni sú schopní všetkého! Jeden priamo predo mnou vypil fľašu teplej borovičky a ani to s ním nestriaslo!
  • Och, to sú vskutku impozantní súperi. Môže nás to stáť veľa životov! Hmmm, čo mi radíš?
  • Som len naničhodný posol, ale navrhujem, aby sme sa radšej stiahli do úzadia a nechali ich prejsť.
  • A požadujú niečo?
  • Len cigaretle. Vraj im došlo fajčivô. Tam, kde boli murovať, všetci len cvičili crossfit, pili vodu a jedli avokádové šaláty. Títo chlapi tam vybudovali nové mesto a nazvali ho podľa ich cigariet – Sparta! 

Aby sme však boli aj kritickí, našli sme v traktáte aj jednu historickú chybu. Slovo Irán nie je totiž skomoleninou slova Árian, ale slova „rína“ (čítaj tvrdo po záhorácky). Naši drotári totiž chodili opravovať  odkvapové ríny po celom svete. I stala sa takáto príhoda:

Slovenský murár stojí v Teheráne na 10-metrovom rebríku, jednou rukou drží mobil a píše svojej žene esemesku, druhou rukou sekerou pribíja novučičkú medenú rínu k domu váženého islamského učenca. Okolo neho ide po ulici Alexander Veľký a náš murár naňho kričí:

Servus, Šano. Kam ideš?“
„Do šenku.“
„Éeeej Šano, ty ale víš jak človjeka premlúvit!“

 

A to je pre dnešok všetko. Nabudúce si povieme niektoré klebety zo životov Abrahama Lincolna, Winstona Churchilla, Kataríny Veľkej, Mao Ce-Tunga a Napoleona Bonaparteho, všetko významných a vážených Slovanov.