Bytom osoby podozrivej z vraždy sa šírila lákavá vôňa pečeného mäsa, mladého vína a byliniek. Michel Fremebach, vyšetrovateľ oddelenia vrážd, vošiel do kuchyne a pohľadom prešpikoval trojicu napchávajúcich sa policajtov.

 

„Chutí?“ opýtal sa.
„Šéf, to pečené musíte ochutnať!“ povedal jeden z policajtov núkajúc šťavnatý kúsok mäsa detektívovi. Fremebach rázne odmietol.

 

„To je to najlepšie jedlo, aké som kedy jedol,“ povedal druhý z uniformovanej trojice.

 

Fremebach sa pri pohľade naňho zatváril rozpačito. Vertikálny strabizmus, tak znela definícia termínu, ktorý mu pri pohľade do tváre policajta prebehla mysľou. Ľavé oko policajta sa utiekalo k vrchnej mihalnici, kým šošovka pravého oka sa uberala nadol.

 

„Uvedomujete si, že sa nachádzate v byte podozrivého?“ rozkričal sa a pozoroval, ako sa trojica policajtov proti svojej vôli lúči s pokrmom. „Čo ste zistili?“ opýtal sa, keď sa konečne zodvihli od stola.

 

„Pečené mäso je pravdepodobne bravčové plece, kým dusené v tom druhom hrnci je takmer určite hovädzia sviečková,“ odpovedal tretí policajt.
„Pozoruhodné,“ poznamenal Fremebach.



„V omáčke je cítiť fenikel,“ prehovoril ten s neurčitým pohľadom. Fremebach mal opäť zvláštny pocit. Zdalo sa mu, že policajt si ho dokáže premerať bez toho, aby pohol očnými buľvami.
„Zvláštne,“ povedal detektív. Poznámka smerovala viac na ojedinelý zrakový defekt policajta, než na jeho schopnosti degustátora.

 

„Mäso bolo pečené s kosťou,“ referoval tretí, aby nevzbudil dojem, že pre vývoj prípadu nepohol prstom. „S kosťou preto, aby sa mäso prepieklo rovnomerne skrz-naskrz. Raz mi o tom rozprávala starká,“ ozrejmil zdroj svojich vedomostí a zatváril sa erudovane. „Kosť v mäse je v procese pečenia jednoduchý, no efektný vodič tepla,“ dodal.

 

„Blahoželám,“ zamrmlal Michel Fremebach. „Váš prínos pre políciu je neoceniteľný. Snáď porozmýšľam nad návrhom na vaše povýšenie.“
„Vážne?“ ozval sa ten s globálnym pohľadom.
„?!“ reagoval Fremebach.

 

Fremebach nemohol uveriť nespútanej koncentrovanej hlúposti trojice. Ten s prazvláštnym pohľadom ho nútil myslieť na evolučnú teóriu a vzhľadom na jeho prenikavý pohľad sa presviedčal, že policajt sa vyvinul z chameleóna. Donútil sa nereagovať. Nahol sa k odpadkovému košu a vylovil z neho zviazané plastové vrecko.

 

Ozval sa vyzváňací tón mobilného telefónu.

 

„Fremebach,“ povedal do mikrofónu. „Aha,“ sucho odpovedal. „Rozumiem. Áno, už sme dospeli k teoretickým záverom. Ste si stopercentne istý? Áno. Áno! Čože? Ďakujem,“ povedal do mikrofónu a ukončil telefonát. Medzitým sa policajt s uhrančivým pohľadom pokúšal prehltnúť asi štvrťkilovú pečienku.

 

„Volali z patológie,“ povedal detektív a vrecúško s odpadom položil na stôl. „Obeťou je štyridsaťročná obézna žena. Identifikovali ju na základe bedrového kĺbu,“ povedal zreteľnejšie bledší než bol pred chvíľou. Našla sa iba jej kostra, zbavená všetkých mäkkých tkanív. Koža, svaly a vnútornosti boli preč,“ pokračoval Fremebach a bojoval s dáviacim reflexom. „Nežer to!“ okríkol prvého policajta, ktorý si akoby ukradomky odtrhol z duseného mäsa z hrnca na sporáku.

 

„Čo je šéf? Čo ste taký? Chcete snáď, aby všetko toto lahodné mäsko vyšlo nazmar?“ vyjednával tretí z policajtov. Považoval svoj argument za jeden z najchytrejších, ktoré ho v jeho na intelekt pustom živote napadli.

 

Fremebach nereagoval. Servírovacím nožom rozrezal vrecúško s odpadom a vidličkou sa v ňom začal prehrabovať.
„Pri vypočúvaní zistili, že páchateľ trpí nejakou zvrátenou úchylkou. V byte by sa mala, podľa klinického psychológa nachádzať dokumentácia jeho plánov,“ povedal a ústa si prikryl dlaňou.

 

„Akou úchylkou?“ ozval sa policajt s osobitým pohľadom na vec a veľmi neúspešne sa pokúsil pozrieť detektívovi priamo do očí.

 

„Vzácna forma sprostredkovaného kanibalizmu,“ povedal Fremebach a z vrecúška vytiahol skrčený kus papiera.

 

„Takže páchateľ je akože niekto, kto donúti niekoho iného jesť niekoho iného?“ opýtal sa ten najchytrejší z trojice.

 

Fremebacha táto jednoduchá no pravdivá úvaha prekvapila. „Áno,“ odpovedal.
„Ako?“
„Netuším,“ odpovedal. „To jedlo tu bolo takto pripravené, keď ste sem prišli?“ opýtal sa.
„Áno,“ zaznel trojhlas.
„Hm,“ zamyslel sa detektív. Na stole rozprestrel skrčený list papiera, na ktorom sa nachádzal detailne zaznamenaný recept na prípravu duseného mäsa na víne.
„Štyri cibule, čierne korenie, soľ, mäso, víno ...“ čítal. Nič nezvyčajné.
Potom papier otočil

 

 

a povracal sa.