Kapitola 10. El Nido, presun cez Manilu do Tagaytay.

07.02.2015 - 10.02.2015

Pohoda na plážach, kšefty s perlami, dochádza cash, kohútie zápasy, vápencové ostrovy, bláznivý rumunský párik, let vrtulákom do Manily, cesta do Tagaytay.

 

Anton nás v El Nido vyložil na autobusovej stanici. Skontroloval som svoju polohu a vybral som sa po hlavnej ceste Rizal Street smerom k pláži, kde sa dala tušiť vysoká koncentrácia všakovakých ubytovní. Teplo bolo extrémne. Opäť ma prekvapila hustota premávky. Hlavná cesta bola prepchatá tricyklami a motorkami a smrad z výfukov teplu iba pridával. Dovliekol som sa k pláži, zapadol do prvého baru, objednal fish and chips a ľadovo vychladenú litrovú fľašu piva.

 

Kým mi doniesli jedlo, spravil som si rámcový plán na najbližšie dni. El Nido jasné, flákanie na plážach, výlet po ostrovoch, kohútie zápasy. Len čo potom. Zavrhol som pôvodne plánovanú 8 hodinovú cestu bangkou do Coronu. Taká plavba mohla byť síce dobrodružná, ale zároveň by sa mohla stať aj mojim posledným životným dobrodružstvom. Zvolil som rýchlejší presun smerom do hôr, a teda let z El Nido do Manily, z Manily na jednodňovku na Taal Volcano a odtiaľ do hôr na ryžové terasy v okolí Banaue. Let som si bookol mailom cez El Nido Boutique Artcafe, oficiálneho predajcu leteniek spoločnosti ITI (jedinej, ktorá tieto lety prevádzkuje). Ako som zistil, v El Nido sa všetko podstatné vybavuje cez Artcafe. Majú síce vyššie ceny, ale na filipínske pomery profesionálny servis a dá sa platiť kartou. Potvrdenie letu na 10.02. o 09:00 mi prišlo obratom. Vydal som sa obrážať vytypované ubytká. Po nekonečných dvoch hodinách hľadania som zobral izbu s ventilátorom a samostatným WC + kúpeľňou za 800 PHP/noc (dokopy 3 noci) v Jammers Pension v jednej z bočných a najmä tichých uličiek.

 

Po sprche a krátkom spánku som sa vybral na prieskum okolia. Ako prvé človeku udrú do očí vysoké vápencové útesy, ktoré voľne padajú do mora. V zátoke kotví množstvo lodí. Na pláži je to jeden bar za druhým. Každá druhá chatrč v hlavnej časti dediny slúži ako turistická kancelária, ponúkajúca výlety po ostrovoch, po rovnakých trasách A, B, C alebo D, za rovnakú cenu (1400 PHP). Priznám sa, takému podnikaniu nerozumiem. Na uliciach sa uprostred spleti rôznych vehiklov a ľudí griluje, nikto nič nerieši, panuje všeobecná spokojnosť.

 

 

El Nido, výhľad z krčmy(El Nido, výhľad z krčmy)

 

 

najlepší a jediný v meste(najlepší a jediný v meste)

 

 

grilovačka na ulici(grilovačka na ulici)

 

 

Dal som si pár bôčikových špízov, sadol do baru na pláži a objednal rum s colou a sledoval dianie na pláži, až kým sa nezotmelo. Cestou do penziónu som sa zastavil v Artcafe vyplatiť letenku (5500 PHP). Kúpil som si sedmičku rumu, colu a malé limetky, usadil som sa na dvore penziónu a namiešal si drink. Pripojila sa ku mne recepčná, ktorá sa priznala, že ju vyslal majiteľ penziónu, nech mi robí spoločnosť. Prekecali sme celý večer. Klasická story – pochádza z mnohopočetnej rodiny, študuje nejakú pedagogiku, dúfa, že sa z tých sračiek nejako dostane, Slovensko je atraktívna krajina a jej poslaním je rodiť deti. Kto si chce nájsť manželku, odporúčam Filipíny. Ja som sa mohol ženiť minimálne päťkrát.

 

Ráno som sa zobudil s miernou opicou. Vybral som sa dospať to na pláž. Z rozjímania ma vytrhol plážový predavač perál. Začal mi ponúkať kilometrové šnúry perál za kamarátske ceny, náramky, náhrdelníky, prívesky. Bol mi celkom sympatický, tak som s ním vykšeftil prívesok s jednou veľkou perlou za 500 PHP (počiatočná cena 1800). Jeho tvrdenia, že Rusovi by ho predal za 2500, boli sprevádzané mojim rehotom. Dosmial som sa, keď som si uvedomil, že mám pred sebou ešte 3 dni a vo vrecku 1500 pesos, ktoré mi musia vydržať až do Manily.

Vyjednávanie ma celkom prebralo, vydal som sa preto na potulky okolím. Došiel som až k polorozpadnutým chatrčiam za prístavom pod bralom, kde som zmerčil hlučný hlúčik ľudí. Domorodec mi vysvetlil, že je nedeľa a v nedeľu sú kohútie zápasy. Tak som si jeden pozrel. V podstate ide o to, že proti sebe postavia dvoch kohútov, ktorým dajú na nohu britvu. Prebehnú stávky, kohúty za všeobecného nadšenia po sebe vyštartujú, dvihne sa prach, polieta trochu peria, prach a perie padne na zem a jeden kohút stojí na nohách a druhý leží, neschopný pokračovať v boji. Našinec nepochopí toľký vzruch.

 

Po tomto zážitku som sa presunul pešo na Corong Corong, kde som strávil zvyšok dňa ničnerobením. Večer som sa stavil v Artcafe, aby som si kúpil výlet po ostrovoch (označený ako C) na ďalší deň a deň bol ukončený pozeraním boxu s majiteľom penziónu a rozoberaním šancí Pacmana s Mayweatherom.

 

 

decká a pes, Corong Corong(decká a pes, Corong Corong)

 

 

Na bangke sme sa zišli pestrá zmeska. Dostal som opäť prominentné miesto vpredu, oproti mne sedeli Izraelci (otec so synom) a vedľa mňa 60 ročný David z Colorada. Zvyšok posádky tvoril rumunský párik a niekoľko mŕtvolne bielych Nemcov. Do 5 minút od štartu som bol zase raz celý mokrý od vĺn, more bolo mimoriadne rozbúrené. V duchu som si gratuloval k rozhodnutiu neísť do Coronu. David ocenil moju igelitku, do ktorej som si po predošlých skúsenostiach s plavbami pobalil všetky veci, slovami „the best idea so far“. Vysoké vlny nám zabránili v prístupe do dvoch uzavretých lagún, napriek tomu bol výlet super. Šnorchlovanie nestálo za veľa, ale nahradili ho krásne scenérie vápencových ostrovov a perfektné čisté pláže. Počas výletu som sa bavil najmä s Davidom. Neskrýval nadšenie z toho, že v Colorade povolili pestovanie 6 rastlín marihuany na osobu ročne.

„Vieš, ja som starý hipík. Ale už nefajčím trávu, mám prehulené pľúca“, povzdychol si nakoniec.

 

 

ostrovy okolo El Nida(ostrovy okolo El Nida)

 

 

pláž na Helicopter Island(pláž na Helicopter Island)

 

 

Vrátili sme sa tesne pred súmrakom. Dal som sprchu a išiel na večeru. Ako som prechádzal okolo barov, stretol som v jednom z nich rumunský párik z výletu. Roxi a Alex (ako sa volali) sa ukázali byť správni šialenci, s ktorými sa dalo baviť o čomkoľvek. Uprostred klábosenia Roxi spozorovala malého chlapca s kabelou.

„Počuj“, hovorí smerom ku mne, “čo to kričí?“

„Ale, predáva balut, tie varené kačacie embryá.“

„Ja to musím okoštovať...hej hej....HEJ, chlapče, daj mi jedno...koľko? 10 pesos? Tu máš 15“.

Po krátkej inštrukcii, ako to má jesť, sa do toho pustila. Najskôr odlúpila vrchnú škrupinu a vypila tekutinu vo vnútri vajca.

„Mhmm...ako kuracia polievka...“, spokojne prehodila. „Nechce niekto?“

Alex si dal, ja som si radšej usrkol z piva. Spolu s Alexom si poradili aj so zvyškom. Vraj to chutí ako varené vajce, len to trocha chrúme.

Lúčili sme sa neskoro večer v dobrej nálade.

 

 

predavačka balutu(predavačka balutu)

 

 

Ráno som vstával o šiestej, aby som v pohode stihol let do Manily. Pobalil som sa, dal si raňajky a zobudil tricyklistu, spiaceho vo svojom prostriedku obživy. Za 200 PHP ma odviezol na letisko.

Letisko, to je v El Nido jedna dráha a dve slamené búdy označené ako odlety a prílety.

 

Po kontrole nás usadili vo foajé. Naveľa prišiel shuttle bus (staré obité jeepney) a odviezol nás k lietadlu, 40 miestnemu pofidérne vyzerajúcemu vrtuláku. Nakoniec to bol asi najhladší let, ktorý som kedy absolvoval, aj s ukážkovým pristátím.

 

 

odletová hala El Nido(odletová hala El Nido)

 

 

boarding pass(boarding pass)

 

 

V Manile som najskôr odpáral pár dobiedzajúcich taxikárov, potom som si na blízkej benzínke doprial chvíľu pokoja a pozrel si, odkiaľ sa dostanem do Tagaytay, základne pre trip na Taal Volcano. Odchytil som taxík a nakázal odviesť ma na South West Integrated Provincial Transport Terminal. Ostalo mi posledných 300 pesos. Taxikár zapol taxameter a po 15 minútach jazdy sa hodnota zastavila na 140. Opýtal som sa na bankomat, taxikár ma ubezpečil, že na stanici jeden je a rozlúčil sa s odporúčaním, aby som s nikým nenadväzoval žiaden kontakt a šiel rovno na autobus.

 

Bankomat tam bol, pofidéri rovnako, ale aj kopa policajtov. A čo bolo najpodstatnejšie, aj dostatok autobusov idúcich tam, kam som chcel ísť. Naskočil som na jeden z nich (cca 100 PHP) a o dve hodiny som vystupoval v meste Tagaytay, zastávka Rotonda.

 

Kapitola 11. Tagaytay, Taal Volcano, Banaue – Pula

10.02.2015 - 14.02.2015

Choroba, opäť Klára, najmenší aktívny vulkán na svete, cesta mrazákom, sme na treku.