Neviem, či sa to zdá len mne, alebo je to všeobecne uznávaný fakt, ale jedlo teraz frčí. A nie hocijaké. Dobré jedlo. Žiadne sračky z Lidlu, posypané technickou soľou, nie nie, kvalitné bio organické fair trade homemade suroviny, z ktorých si pripravíte niečo chutné, zdravé a hlavne dobre vyzerajúce. Hlavne. Veď ako by to potom vyzeralo na vašom food blogu?

 

 

Foodie

 

Všade, kam sa pozriete, je jedlo. Nehovorím len o receptoch v dámskych magazínoch, alebo o Instagramových fotečkách (so 2012). Dnes nie ste správny "foodie", ak nemáte vlastný blog, kde popisujete z akých surovín a za aký čas ukuchtiť váš fotograficky zdokumentovaný výtvor. Organizujú sa gurmán festy, ktoré legalizujú činnosť zaoberania sa jedlom ako plnohodnotný celodenný program. Ľudia si vymieňajú recepty všade, doslova, aj tam, kde by ste to naozaj nečakali (napríklad v bazéne, v električke, na námestí SNP). Rozmohli sa kaviarne ponúkajúce okrem kávy a iných bohumilých nápojov aj sendviče s pastrami, pestom a prosciuttom. Šaláty so cherry paradajkami, šalotkou a mangoldom. Koláčiky s acai, aloe vera a anízom. Posypané nastrúhanou madagaskarskou vanilkou. Do domáceho prostredia sa presunula výroba jedál predtým nevídaných - napríklad chleba.

 

 

Čo a kde fičí?

 

Teraz je hrozne cool piecť si vlastný chlieb a pripravovať si kvások. Ak nemáte kvások, čo ste to za poriadnu domácnosť? Ak ste leniví, kúpte si kvások na Dobrom trhu. Dôležité je, aby ste ten kvások mali. Pizza takisto jedine z čerstvých surovín, upečená vo vlastnej peci. O polotovaroch sa zdvorilostne mlčí. Foodies vedia o ich existencii, ale netolerujú ich. Klasické jedlá našej mladosti ako rybie prsty kapitána Iglu, špagety s kečupom a syrom a pizza z mrazáku, vymizli z akceptovateľného povedomia spoločnosti. Pretože vôbec nie sú homemade a už určite nie sú fair trade a je v nich toľko škodlivín a éčiek, že po ich konzumácií dostanete rakovinu minimálne do troch orgánov naraz. Nakupovať sa chodí na trh - len tam dostať suroviny, po ktorých nezomriete.

 

Stará dobrá Miletička zažíva renesanciu a babky v kvetovaných zásterách si mädlia ruky. Dobré jedlo fičí. Dôkazom sú aj všetky weby o jedle, ktoré tu vyrástli v poslednej dobe ako huby po daždi (ktoré môžete pozbierať a spraviť si na masle, zmiešať s rukolou a posypať parmezánom, samozrejme). Všetky Jeminé, Bratislavské regály a Bratiliciousy sa postarajú o to, aby ste vedeli, čo kde kúpiť a čo si kde dať, prípadne určite nedať. Doslova zachraňujú životy, každý deň. Priznať sa, že ste sa včera navečerali v McDonalde, rovná sa spoločenskej samovražde. To už nenapraví ani päť domácich kváskov a desať Zdravasov.

 

 

Jedlo je nový sex

 

Varí sa všade a s kadekým - s Talianom, s Jamiem Oliverom, s Nigellou, s Justinom Topoľským, so pseudocelebritami, s neznámymi ľuďmi, ktorí variť nevedia. Existujú televízne programy, kde sa celý deň varí. Existuje nespočetné množstvo internetových stránok len a len o jedle. Dokonca moja bývalá spolužiačka zo strednej, ktorej jediným problémom počas vyučovania bolo, či má rovnakú vrstvu mejkapu na pravom aj ľavom líci, si založila food blog a je pomerne úspešný (usudzujem podľa počtu lajkov na Facebooku).

 

Po zhrnutí všetkých dôkazov môžeme prehlásiť- áno, je to tak, jedlo JE nový sex. Je všade okolo nás a každý ho chce mať čo najkvalitnejší. Teda ten stravovací režim. O jedle sa rozpráva priam rozkošnícky a zaviedli sa pojmy ako "gastroorgazmus" a "mňamózne".

 

Musím sa priznať - táto silná multimediálna hyperkampaň dostala aj mňa. Na jar som prvýkrát vo svojom živote napiekla muffiny. Čokoládové s citrónovou polevou. Odvtedy nič, trénujem silu svojej osobnosti a odolávam.

 

 

Druhá strana

 

Ľudia sú však rôzni - niekto si môže myslieť, že za všetky životné problémy môže nadmerná konzumácia Coca coly v ranom detstve, iný nedá dopustiť na jačmenné klíčky s melasou a niekto proste miluje vlašák s rožkom. Jedinci typu - je mi jedno čo zjem, len nech je toho veľa, majú na svedomí úroveň množstva slovenských reštaurácií. Ak ste foodie, zmierte sa s tým, že k vám existuje aj protipól, teda typ človeka, ktorý jedlo nerieši. Fašistov nikto nemá rád. Ak ste spomínaný protipól, zmierte sa s tým, že pre niektorých ľudí je jedlo na prvom mieste životných priorít. Nie sú pre to o nič horší (ani lepší) ako vy. Tak či tak, najdôležitejšie zo všetkého je nenechať sa zožrať. A to za žiadnych okolností.