Keď sa môj novorodenecký rev rozoznel ružomberskou pôrodnicou, ruskí vojaci zo susedných kasární si akurát pripaľovali špaka a čistili chodník pred bránou. Keď som chodila do škôlky, už sa po radiátorových rúrach spúšťali ako hasiči prvé šváby z bytov, kde bývali ruskí dôstojníci a ich rodiny. Ako školáčka som veľmi chcela také mašle vo vlasoch, ako mali rúskie dévočki (vtedy mali krycie meno geborku), ale otec povedal, že to nosia len zradkyne, a keďže oco bol vtedy najmúdrejší chlap v chotári, mašle sa nekonali. Keď sa narodil brat, v noci nám na šrot ožratý ruský dôstojník rozbil vchodové dvere, lebo si pomýlil číslo vchodu a dobýjal sa k Ludke prostitútke a tým zobudil dieťa, tak mu otec ponaprával parochňu a poupratoval zuby v hube. Boli z toho problémy, ale naša mama učiteľnica to nejak s Leninovou pomocou dala s tavárišmi do poriadku a v otcovi zostala  len trpkosť, že chuj si ešte mohol dovoliť aj vyskakovať.  Potom nasledovalo ešte veľa zážitkov s mužikmi i ženštinami, ale všetko odniesol milosrdný  čas. Ok, okrem istého večera, kedy vedúci obchodu zvaného ювелирный prišiel našu mamu na kolená s kyticou prosiť, aby si ho vzala za muža, lebo on sa do Ruska vrátiť nechce. Нет nebral ako odpoveď.

Nuž, čo sa týka ruskej duše, mám ju preštudovanú po osnove aj po útku.  Pamätáte si na autorku fenomén s názvom Pia Dušak? Tak toto je Duša Pijak.

Zdalo by sa, že ma už ničím nemôžu prekvapiť.  A hlavne, že už na to nebudú mať nikdy priestor. Ale ako by povedal Pacho – riť Paľovu!  Celé detstvo a mladosť som strávila počúvaním, čítaním a reprodukovaním revolučných a rozkvetsľubujúcich rečí, bojových a lkavých piesní a básní, kníh, časopisov a filmov oslavujúcich socializmus, ale ani jeden-jediný materiál ma nepripravil na morovú ranu pod názvom ruský dovolenkár, podtitul rodič.

Vasja sa ráno poškriabe na/v zadku, skočí do plaviek typu výsadkári mali výpredaj padákov a vydá sa hľadať výčapný automat. Nájde jeden, ktorý čapuje nealko, tak s povzdychom uch, bľjaď, prenesie svoje telo ďalej a pri pípe s pivom postojí prvú polhodinku dňa. Mozgové bunky zamestnané triedením mŕtvol si nevšimnú, že po schodoch za zvukov cinkátok prišitých na plavkách schádza Oksana, miestnosť potemnie od úľaku pred farebnou škálou jej očných tieňov a faraóni skladajú z hlavy svoje koruny (dočítala som sa, že sa to volá nemes, odmietam to použiť v texte) z úcty k výške vyčesaného vlasu. V tesnom závese za ňou dupotajú dva súdočky o hlavu a pol väčšie ako kýbel s tabletmi v rukách a so zvukovou produkciou, za akú by sa ani samotný krížnik  Avrora nemusel hanbiť.  Vasja len tak-tak zabráni skropeniu padáka telesnými tekutinami a začne výživný výsluch o príčine jeho lokalizácie, povahe a pôvode nápoja v jeho labách, nasleduje odovzdanie súdočkov do jeho opatery a odchod Oksany na ranný aquagym.

Vasja smutne načapuje pohár, prosí gospodina o to, aby sa pivo zmenilo na vodku a keď sa nič nedeje, poručí súdočkom, aby sa presunuli k bazénu, kde bude ich máma imitovať ochrnutého Polunina. Takže máma cvičí, pápa popíja, súdočky do toho dávajú také strašné beaty, že miestami sa cvičenci v bazéne pohybujú viac podľa ich pokynov, než podľa predcvičovateľky.  Dobrovoľne končíme s raňajkami skôr, ako sme zamýšľali a dúfame, že túto semju už nestretneme.

Ale keď vám raz Silvinka Šuvadová nenabije energiou váš voucher, ste v riti a toto zoskupenie matky kobyly, otca leňochoda a detí paviánčat posadí čašník na terasu, kde obedujete vy.

Leňochod sa svojimi rozvláčnenými pohybmi uspokojuje s all inclusive butylkou vína, ten je do večera vybavený. Kobyla uvažuje o prisunutí ďalšieho stola, aby mohla rozmiestniť všetky taniere, ktoré pokryla variáciami na tému Mama, naštop ma, rozhadzuje rukami so sedemnástimi náramkami a veje okolo seba motýlími rukávmi, čím spôsobuje únik šalátových listov z tanierov na zem a dupe po nich svojimi šlapkami na desaťcentimetrovom opätku, nápadne pripomínajúc Peggy Bundy zo sitcomu Ženatý so záväzkami. Vasju má u prdele a deti na to, aby ju mala z čoho bolieť hlava.

Súdočky na snáď jedinú chvíľu dňa pustia z rúk tablety a dajú si pauzu v pazvukoch napodobňujúcich výbuchy a vymenia ich za mľaskanie,  chlípanie, oblizovanie nožov, vykrikovanie otvorených otázok zisťujúcich pôvod potraviny a kradnutie si lepších kúskov navzájom. Nestačíš však povedať ani gasudárstvennyj univerzaľnyj magazin a už majú zas tablety späť v rukách a s výbuchmi na perách dolaďujú ziapanie cikád. Z čoho mi vyplýva, že v požutí jednotlivých súst sú stále v prvom leveli.  Človek toho Vasju začne chápať.

Večer stretneme osamelú Oksanu v amfiteátri na predstavení nazvanom Chicago, jej outfit kráľovnej noci len dotvára celú tú tragiku, ktorú v spojení s ruskou dušou vždy cítim.

Zo všetkých tých rodín, ktoré som spomenula, vo mne zostal pocit, že existuje aj niečo také, ako výchova rodiča dieťaťom. A poviem vám, nie som zvedavá na výsledok.