Toto je asi úplne zbytočný článok a strata vášho času, ktorý by ste pokojne mohli stráviť užitočnejšie, napríklad pozeraním smotánky alebo rozmýšľaním nad tým, či sa Napoleon ešte stále obracia v urne po tom, čo zistil, na aký nekresťanský účel bolo jeho priezvisko zneužité. Bol vôbec Napoleon spopolnený? Alebo ho len tak mrdli kdesi do separovaného zberu? Z dejepisu som mal štvorky.

Srať na históriu, dnes je dnes a dnes sa dejú len také veci, ktoré nás v pravidelných dávkach udržujú v permanentnom pocite, že najväčšia istota je zájsť do najbližšej predajne PentagramRhei a kúpiť si knihu od toho zanedbaného uja, ktorý sa chce podobať spasitelovi alebo si to rovno hodiť. V podstate v tom nie je žiadny rozdiel.

Ale stále som sa nedostal k tomu, o čom chcem písať. Reason je to, že už chvíľu žijem v krajine (škaredej, hnusnej, satanistickej a chazarskej) pani Merkelovej a na svoju domovinu sa pozerám úplne iným pohľadom (to znamená nie ožraný z vodky s redbulom z Channels o pol šiestej nad ránom, ale fajnovým bavorským pivom).

Rozdiely sú. A sú obrovské. Asi také ako medzi kulturistom a kultorológom. Týmto nechcem nijako urážať ani vyzdvihovať kulturologistické rozdiely medzi nami. Každý je tak starý, ako ho cítiť. Make no sense....

Našťastie som zakotvil v malom, ale veľmi populárnom (hlavne pre holohlavé a holomozgé etniká) meste zvanom Berchtesgaden. Kto nevie ----- google. Starý ujo s debilnými fúzmi tu strávil 3/4 svojho funkčného obdobia. A potom sa v zaprdenom bunkri odjebal. Aké prekvapivé a dramatické... Stephen King by z toho napísal 2445 kníh.

Ale ide o to, ako sa tu ľudia aj napriek pohnutej histórii k sebe chovajú. Idem ráno do marketu a KAŽDÝ z pracovníkov pozdraví, usmeje sa a ak je čas, aj prehodí slovo. Nikdy v živote som nevidel nikoho urazeného, nadutého, nasratého, znechuteného z (Fica) podmienok, aké tu vládnu. Lebo, a tu je veľké LEBO: let´s face the truth - tu sú istoty trochu väčšie. Ale tu tie istoty aj vidieť. Nové školy, nové nemocnice, nové cesty a minule tu postavili nový bordel... ups... ok... Samozrejme, je tu aj tá druhá strana, ktorú slovač nevidí. Lebo všetci, čo žijú v Nemecku, sú podľa slovenského vnímania starí hajzli, čo si z dôchodku kúpia Porsche a idú sa čvachtať do blata v Piešťanoch alebo v Brezovských Hámroch.

RIŤ.

Pokladníčka/recepčný/maliar/montér/montérky/inseminátor holandských kaprov tu zarába 1000 v čistom. Na prvý pohľad vôbec nie zlé. Ale skúste z toho vyžiť v takom regióne, ako je Bavorsko. Kde aj posledný pajzel si účtuje za pivo minimálne 4 éčka. (ak ste alkoholici ako ja, tak to vyjde draho). POZOR: v Bavorsku neexistuje treska a ani rožky!!!! Ak by to tak bolo, môj existenčný problém by bol vyriešený a ušetril by som státisíce mesačne. Je ešte asi 35424,31 vecí, ktoré sú na Slovensku lacnejšie.

Žranica

Keby tu predávali tresku a rožky, na Porsche by som jazdil už aj ja. Ale trt! Ak chceš rýchle raňajky, priprav si aspoň 5 eurokorún. Bez kávy. To sú ďalšie 3 dukáty. Okej, bez raňajok sa vydržať dá. Tak si idem kúpiť niečo do Lidlu. Kto čaká Lidl, ako je u nás, je na veľkom omyle. Reason: veď predsa nebudeme vlastým predávať sračky. Tu by sa tomu postavilo asi 487x viac ľudí, ako sa stretlo pred tou bytovkou, kde rozdávali párky. Jednoducho za kvalitu sa tu trochu pripláca. Ale aspoň mám istotu, že ma nezabije to, že sa dotknem hračky z číny, ktorá má viac rádioaktivity ako štvrtý reaktor v čiernom byle.

 

Zdravotníctvo

 

Toto je veľmi páľ-čákivá téma. Preto sa s tým nebudem srať a rovno poviem (napíšem), že to je neporovnateľné. Od momentu, keď postihnutý/chorý/vadný/ficovolič vstúpi do nemocnice, je mu poskytnutá taká starosť..... vlastne taká, aká by mala byť. Dane sa tu platia sakra veľké. Ale aspoň vieme, za čo. Uvítanie na recepcii, ponúknu kávu, spýtajú sa, aký je problém a SLUŠNE povedia, aby ste sa posadili do čakárne s telkou a wifinou. Nie s lavicami, na ktorých sedel ešte strýco Karafiát. A samozrejme so zaseknutými preklápacími hodinami (iste viete, aké myslím). Doktor sa predstaví a komunikuje. Normálne, že sa rozpráva. A nielen o tom, že máte zaseknutú šupku z rajčiny v kokotnej dierke po búrlivej noci so ženou zo Salzburgu, o ktorej po prebudení začnete rozmýšľať, či vôbec bola žena (true story - stalo sa to kolegovi). Nevadí. Germánia je mega hyper multikuli, takže vám to nikto nebude zazlievať.

 

Práca

 

Práca je taká istá ako na Slovensku, akurát je tu vyššia minimálka. Proste sa tu drie. Ako všade na svete. Nemajte skreslené predstavy. Akurát za tú drinu si vedia (nevedia) človeka trochu viac ohodnotiť. To znamená, že keď si chcem kúpiť napr. nový telefón, lebo ten starý s Windowsom som už tretíkrát šľahol o stenu a furt tá mahagárska kurva nevie skapať, môžem ísť a kúpiť si telefón/mikrovlnku/dvojplatničku bez toho, aby som predtým oslovil Quatro, Cetelem alebo Home Credit. (Nič proti týmto spoločnostiam. Veď dennodenne prinášajú radosť stovkám domácností, ktoré sú na pokraji biedy).

Práce je tu veľa. Trúfam si tvrdiť, že aj každý absolvent vysokej školy života by tu našiel uplatnenie. Síce len v uránových baniach, ale stále je to lepšie ako písať články pre ZjemAjŠpek.

Ešte je toho samozrejme veľa, čo stojí za porovnanie.

Next time.