Tak v prvom rade fšecko naj v novom roku, veľa všetkého, šak to poznáte.

 

Podobne ako minulý rok mám z toho nadchádzajúceho dobrý pocit a zároveň je tento historicky prvý, ktorý začínam na cestách. Som zvedavý ako vypáli, po tohtoročnom Cypre mám zopár plánov a projektov, vrátane jedného veľkého, ktorý by sa mal rozbehnúť naplno. No ale späť na cesty.

 

Po dni odpočinku sa môj obľúbený sedací sval ako-tak spamätal z blízkeho stretnutia najhoršieho druhu s nepohodlnou sedačkou požičaného bicykla a ja som sa rozhodol pokračovať ďalej smerom ku hranici s Kambodžou. Autobus šiel pomerne neskoro, až okolo druhej, preto som sa rozhodol cestovať len do Pakse, vzdialeného sedem hodín cesty, prespať tam a rozhodnúť sa ako ďalej. Dve noci v miestnosti bez okien a hlavne bez internetu, bol dôvod, prečo som v Pakse strávil noci dve, preleteli rýchlo a ja som sa ocitol na hraniciach s Kambodžou. Rozhodnutie bolo v podstate naslepo, Siem Reap a Phnom Penh som si nechal na neskôr, najprv som si vybral ýchod krajiny, hornaté okolie mesta Banlung.

 

Banlung je malé mestečko, no súčasne je vynikajúcou príležitosťou zažiť skutočnú Kambodžu, tak ako som si ju predstavoval. V okolí mesta v horách žijú pôvodné kmene Khmérov, je možné sa vydať na niekoľkodňovú túru do džungle spojenú s návštevou týchto osád. Ja som sa na to neodvážil, a treba si predsa niečo nechať aj na budúcu návštevu krajiny. Miesto toho mi mototaxikár, ktorý ma viezol do hostela pri jazere, ponúkol, že za 15 dolárov ma vezme na celodenný výlet k vodopádom a bude mi robiť sprievodcu. No nekúp to...

 

Vyrazili sme skoro ráno, vyfasoval som helmu, sadol na motorku a hajde. Prvá zastávka: Kaučuková plantáž. Môj sprievodca, pracovne ho nazvime trebárs Bob, pretože si vážne nepamätám, ako sa volal, mi popisuje spôsob, ako sa kaučuk získava. Všimol som si už predtým, pri ceste rastie kopa stromov, ktoré v asi metrovej výške mali pripevnenú misku s bielou tekutinou. Netušil som, čo to je, až kým mi Bob nevysvetlil, že práve takto sa získava kaučuk. Kôra sa nareže do asi metrovej výšky a kaučukovník vám krváca priamo do misky. Neďaleká továreň skupuje surový kaučuk zo širokého okolia a vyrába z neho gumu. Kilo bielej hmoty skupujú zhruba za dolár a pre domácich to často predstavuje jediný zdroj obživy. Bob mi na mieste ukazuje rôzne spôsoby narezania kôry a tiež miestnu inováciu, ktorá narezáva kôru po celej výške stromu a do zbernej misky alebo sáčku privádza kaučuk stekaním po priviazaných šnúrach.

 

Nasledujúcou zastávkou bol prvý z troch vodopádov, ktoré boli na dennom programe, nazvaný Ka Chang. Padá z výšky zhruba sedem metrov a v jazierku pod ním sa dá okúpať, hoci podľa Boba je to v tomto ročnom období nebezpečné. Myslím, že je to kvôli tomu, že je tesne po období dažďov a prúd vyzerá byť mimoriadne prudký. Miesto kúpania teda len sedíme na visutom moste, kocháme sa výhľadom a kecáme o všetkom a o ničom zároveň.

 

Na ceste k druhému vodopádu sa zastavujeme pri veľmi biedne vyzerajúcej chatrči, kde ma Bob presvedčil, aby som vyskúšal miestnu špecialitu, čerstvo lisovanú šťavu z cukrovej trstiny, ktorá vyzerá asi takto:

 

 

Je neskutočne sladká a v horúcom počasí, čo tu panuje veľmi osviežujúca. Zdvorilo odmietam jazdu na slonoch v džungli (15 dolárov, hodina a pol) a pokračujeme k vodopádu druhému, Ka Tieng. Tento je o niečo vyšší, takmer desať metrov a v jazere je opäť možné sa okúpať.

 

 

Tretia zastávka, vodopád Cha Ong, najvyšší z trojice, osemnásť metrov, a podľa mňa aj najkrajší, hlboko v džungli, romantika jak sviňa. Bob to zhrnul jedinou vetou: "Tourist come here to, you know, bum-bum in the water." Určite nemusím písať, že bum-bum znamená v tunajšom jazyku hrať domino. Ale vážne, však si pozrite fotky, vodopád parádny, okolie jak z dobrodružného filmu, naokolo nikde nikoho a zlatý klinec, voda rozvetrala skalu za vodopádom, takže sa môžete prejsť aj poza vodopád a pokochať sa nezvyčajným pohľadom.

 

 

Posledná zastávka, jazero vulkanického pôvodu, Yeak Lom, zvané aj Moon Lake pre svoj okrúhly tvar, výborné miesto na kúpanie, piknik, či túru po okolí. Miestne kmene ho považujú za posvätné a koluje aj legenda o obrovskom krokodílovi, ktorý žije v okolí a číha na vypasené nemecké turistky. Obehli sme s Bobom jazero dookola, pokecali s prítulnými švédskymi turistkami, pofotili nejakú tú faunu a vydali sa na cestu späť. Ešte než ma vysadil pred mojím hotelom na brehu jazera, zastavili sme sa v miestnej krčmičke na pravý kokosový shake, rozhodne ho musím odporučiť.

 

 

Ak budete tu alebo v okolí, rozhodne využite príležitosť na takýto výlet, pätnásť dolárov nie je veľa a nudiť sa určite nebudete, okrem miest, ktoré som videl ja môžete vidieť aj bane na drahokamy alebo stráviť deň či dva v džungli a navštíviť niektorý z miestnych kmeňov.

 

Ostatné fotky tu.