Možno niektorí poznáte ten pocit. Niečo vás strašne štve, priam vnútorne rozožiera. Jediný problém je, že neviete prísť na to, čo to je. Máte po ťažkom období v práci, vrátite sa z následnej dovolenky, do ktorej ste vkladali nádeje, že vás dostane späť do tempa. Hneď na druhý deň po návrate však pri rannej káve skonštatujete, že tých skromných pár dní akurát nasypalo novú soľ do rán vašej pracovnej morálky.
Štvú vás požiadavky kolegov, úlohy, ktoré ste predtým riešili takmer s radosťou, vám pripadajú nezmyselné. Štátnické úvahy o neriešiteľných problémoch ľudstva a civilizácie ako takej, ktoré ste doteraz pragmaticky odkladali na neurčito (rozumej na druhý liter vína), vás zrazu trápia tak, že kvôli nim zvažujete okamžitú civilizačnú kapituláciu (rozumej nákup pozemku niekde v horách, postavenie dreveného zrubu a rozbehnutie farmárskej kariéry). Pracovať začnete zásadne až vtedy, keď máte kompletne prelúskané diskusie na dailymale a ani tretí refresh nepriniesol nové príspevky. Čo býva v priemere tak o 12:34. Keďže však chodíte do práce na 6:30, zdržanie je z dlhodobého hľadiska mierne a nanajvýš zanedbateľné. Každý deadline stanovený vaším šéfom interne vyhodnocujete ako pokus o kyberšikanu, na čo reagujete pojednávaním o tom, kam sa tento svet rúti a že takéto pracovné tempo by zabilo aj ťažnú kobylu z chovu Mikuláša Varehu. Pri každom probléme, ktorý vyvstane, vám ako prvé riešenie napadne položiť šéfovi papier na stôl (tým nemyslím výsledok analýzy minulomesačných predajov, ale výpoveď). Slovom, na diaľnici vašej kariéry ste už vyhodili smerovku a v diaľke sa už črtá exit, na ktorom je napísané Vyhorenie (pre nadšených cestovateľov, za exitom treba odbočiť doľava. Prvá dedina sa volá explicitne Vyhorenie, hneď za ňou Horná Maríková s kopou voľných pozemkov na farmárčenie)
Tak. Status quo máme a môžeme sa elegantne vnoriť do hľadania možných riešení tohto vskutku vypuklého problému dnešnej doby, aby nikto nemohol proklamovať, že dailymale nemá aj edukatívno-experimentálnu funkciu. Pôvodne som plánoval na tomto mieste uviesť aj vzletnú definíciu vyhorenia, ale predsa nie sme v škole. Koho už len zaujímajú poučky. Zvezme sa teda chvíľku na vlne empírie a poďme sa pozrieť na riešenia, ktorých sa mi podarilo identifikovať niekoľko. V podstate sa dajú rozdeliť do dvoch skupín – vzopretie sa a kapitulácia. Dovoľte mi v ďalších riadkoch zanalyzovať obe.
- Vzopretie sa
Slovíčko vzoprieť mi evokuje spomienky na moje internátne časy strávené na Átriových domkoch v Mlynskej doline, keď veľmi častou vetou našich osamelých maskulínnych večerov bolo: „Vzoprieme dotu?“ Ale nie o tom som chcel. Vzoprieť sa vyhoreniu znamená zdvihnúť hlavu a aktívne podniknúť kroky na zvrátenie tohto trendu s cieľom udržať sa na kariérnej diaľnici, keďže cítime, že vo Vyhorení nič poriadne okrem krčmy a konzumu nenájdeme (aj keď v konzume majú tie parádne plastové kelímky s borovičkou, zvané aj jogurtíky). Aby ste nepovedali, pregooglil som tie naše internety a na múdrych portáloch som našiel niekoľko rád, ktoré (vraj) pomôžu.
- Začnite hrať na flautu a založte so susedom flautovo-husľové duo (prípadne zoberte aj suseda hrajúceho na rumbagule). Svoje vyhorenie ľahko prenesiete na celý zvyšok paneláku. Čo vám ale môže byť u prdele, keďže vy sa ho zbavíte.
- pridajte sa k miestnym hipsterom v spolku „Za krajšiu .... „ (doplňte vaše mesto, napr. Trebišov). Budete po večeroch čistiť kvetináče od špakov a sadiť v nich žeruchu. Po najbližšom piatku v nich bude nagrcané a budete môcť začať odznova.
- staňte sa domovým dôverníkom. Za cca 5 korún mesačne budete môcť po práci meniť žiarovky, umývať spoločné priestory, nastražovať/stražiť (stále sa neviem rozhodnúť) jed na patkaňov, poťažmo pochovávať susedovie psíkov, ktoré omylom tieto jedy zadegustovali, a podobne.
- nájdite si brigádu na miestnom bytovom družstve. Budete môcť po večeroch odpisovať vodomery. Toto je ideálna možnosť zoznámenia pre single vyhorencov. Modelová pick-up line: „Vy teda ale máte spotrebu teplej vody, slečna. To sa sama kúpete?“ Prípadne: „Aj vy máte tieto budíkové vodomery? Pekné, však?“
- pokiaľ bývate v rodinnom dome, máte to jednoduchšie. Rýľujte, plejte, presádzajte, pestujte muškáty. Je jedno kde, čo, odkiaľ, kam, hlavne veľa rašeliny a vody. Čím menšie bobule a viac lístia to bude mať, tým lepšie. Budete môcť o to efektívnejšie bojovať proti vyhoreniu celoročne. Much clever, so brain.
- nájdite si na dailymale články o fitness a hlboko namotivovaní začnite cvičiť. Je jedno, či crossfit, zumbu, čaču alebo men’s physique. Dôležité je vytrieskať zo seba znechutenie z práce. Modelová diskusia: „Bol som strašne zničený z roboty, ale potom som si v činkárni tak rozšľahal cecky, že zajtra spravím ešte menej ako dnes“. Toto funguje, fakt.
- nájdite si ženu/muža. (tí, ktorí už máte a napriek tomu ste vyhorení, prejdite na ďalší bod, niet vám pomoci). Tu si nie som istý, či to funguje, keďže sa mi to zatiaľ nepodarilo. Diskusia to vyrieši.
- zmeňte prácu. (just joking, toto určite nefunguje)
- Kapitulácia
Kapitulácia znamená definitívne zmierenie sa s faktom, že váš Trabant nie je stvorený pre diaľničné rýchlosti a oveľa viac mu svedčia decentné poľné cesty, prípadne krkaháje. Ako to teda urobiť? Vyserte sa na nebezpečné manévre na diaľnici, prosto odbočte. S miernym zdržaním sa dokážete na diaľnicu aj vrátiť, ak zistíte, že dojenie oviec a kôz nie je úplne váš šialok kávy. Pozor, nehavarovať. Trabant sa vám zíde na vozenie sena a podobne. V malebnej obci Vyhorenie sa stavte v konzume a dajte si niekoľko jogurtíkov. (Autor nenesie absolútne žiadnu zodpovednosť za ranný bolehlav, prípadne otravu alkoholom, ak sa vôbec dá ten patok tak vznešene nazývať). Pokračujte do Hornej Maríkovej, kde máte niekoľko možností uplatnenia:
- nájdite si pokojnú prácu, povedzme na obecnom úrade ako operátor obecného rozhlasu (možno dostanete aj nejaké všimné od súkromných podnikateľov ponúkajúcich zemiaky z Liptova, spodné prádlo z Poľska a cukrovinky z Veľkého Lapášu vo foyer miestneho kultúrneho domu)
- kúpte si pozemok na kopci, postavte tam drevenicu alebo Faradayovu klietku a rozbehnite pokojný život farmára. Ak to chcete fakt dohnať do krajnosti, skúste žiť bez mobilov, elektriny, vody, splachovacích záchodov a plynu. Chovajte vlastnú zeleninu, pestujte vlastné zvírence, vyrábajte hand-made papuče, ktoré môžete následne predávať na sashe.sk prostredníctvom erárnych počítačov v miestnom kultúrnom dome alebo knižnici, ak tam je.
- zhrabnite podporu v nezamestnanosti (áno, celú, zasa až tak veľa peňazí to nebude), choďte do Karibiku, otvorte si bar na pláži a mixujte nápoje. Vybartrujte s miestnymi rybármi dohodu „za každú rybičku po poháričku“ a budete mať zaistený prísun čerstvého mäska. Nájdite si domorodú ženu, ktorá vám bude opekať vaše rybičky a budete šťastní do konca života.
- Ožeňte sa so ženou, ktorá je ako plodonosný vinič, naškrečkujte desať detí a žite z rodinných prídavkov. Možno budete musieť páliť vlastnú pálenku z obecných jabĺk od cintorína, ale what the hell. Ak vám to má pomôcť nevyhorieť, vypijete aj vypálený zhnitý kečup.
Tak, to boli moje skromné rady, ako bojovať s vyhorením. Prosím, hlavne sa nimi pre vaše dobro neriaďte. Do Vianoc už nejako dožite, a potom sa uvidí.
