Hipsteri sú svetu všeobecne známi. Mlaď, ktorá sa vyrojila na svetlo sveta v posledných rokoch, zaberá čoraz viac populácie. Všetko, čo pripadá obyčajným smrteľníkom cool a pokrokové, je pre hipsterov už dávno dobou kamennou. Avšak vzorka toho, čím sa môže hipster zaoberať a živiť, je pomerne úzka. Najčastejšie je hipsterom:

 

  • Maliar
  • Hudobník
  • Svetom nepochopený režisér filmov určených nikomu
  • Pracovník reklamnej agentúry
  • Krajčírka


Ale mohol by byť hipsterom, povedzme, sústružník? Dokáže z platu na úrovni priemernej slovenskej mzdy tento nákladný životný štýl utiahnuť? Ak áno, ako vyzerá jeho deň?


Odpoveď znie: Mohol, mohol, čože by nemohol.
A ako by teda vyzeral jeho deň?


V prvom rade by sa musel hipster - sústružník, volajme ho Ján, vrátiť ku koreňom. Zanechať sústruh sústruhom a sústružiť ručne. Do práce by Ján jazdil zásadne eko, na jednostopom premiestňovadle na ľudský pohon, zvanom bicykel. Ján by mal od práce v dielni zaprášené pľúca, ťažko by sa mu na starodávnom bicykli ťahalo. Avšak ako sústružník - hipster by si bol vedomý, že nesmie jazdiť na bicykli s prehadzovačkou. Hipsterské pravidlá sú totiž neúprosné.


Pri práci by mal Ján vždy na očiach slnečné okuliare značky Ray Ban. Po prvé by si tak chránil zrak pred poškodením, po druhé človek nikdy nevie, kedy mu do dielne nabehne partia mladých hipsterov so starodávnymi fotoaparátmi so žiadosťou, či si môžu Jána vyfotiť pre svoj bio / eko / fashion / food blog.


Popri práci by pil tzv. sajder, čo je v podstate predražené bublinkové čúčo z krabice, len sa to medzi hipstermi nahlas nehovorí. Viac im chutí, keď si predstavujú, že ten sajrajt za 3 eurá / 2 deci je čosi honosné zo Škandinávie.


Hustá brada by Jánovi visela dole a zamotávala sa do sústruhu na šľapací pohon. Sústružník – hipster by aj bohoval – kristoval, avšak vie, že by mu to nič nepomohlo. Brada musí byť, hipsterské pravidlá sú, podobne ako pri bicykloch bez prehadzovačky, neúprosné.


Miesto pracovnej koženej obuvi by Ján nosil tenisky značky New Ballance. Riskoval by síce pomliaždeniny od spadnutého bremena, čo sa v dielni môže stať raz-dva, ale opäť, podobne ako pri bicykli a brade, pravidlá nepustia. Nikto netvrdil, že byť hipsterom je ľahké. To by ním potom mohol byť každý.


Popritom by fajčil cigarety. Nie preto, že by mu chutili, naopak, cigarety sa mu bridia. Ale dym vychádzajúci z ús, vyzerá skvele na čiernobielych fotkách. Ján by si predstavoval sám seba ako v spomalenom videoklipe, kedy mu dym vychádza pomaly z úst a plazí sa hore po zarastenej tvári.
Z času na čas by sa Ján vytiahol zo svojej dielne, sídliacej v starej špinavej budove s vysokými stropmi, napríklad v Cvernovke alebo tak, a vybral by sa na trh. Kým by alternatívna kapela na pódiu trieskala lyžičkou o miešačku a tvárila sa, že ide o veľké umenie, Ján by pracne rozkladal svoj sortiment na vyšívanú dečku v drevenom stánku. Jeho sortiment by bol jasný: bioskrutky. Kus po sto eur.


Jánovi by vôbec neprekážalo, že počas jarmoku predal presne nula týchto skrutiek, robí to predsa preto, lebo ho to baví a to by malo každého hipstera v prvom rade. Po polroku by si kvôli zaprášeným pľúcam založil chránenú dielňu a fičal by ďalej.


Ján by sa niekedy zamýšľal aj nad tým, čo by ešte mohol urobiť pre svoju komunitu. Nejakú záslužnú činnosť. Chcel by počas svojho voľného času nadplánovo vyrobiť tisíc bioskrutiek a rozdať ich bezdomovcom. Len tak, bez nároku na honorár. Bezdomovci by boli šťastní a mali by svoje bioskrutky. Tie sa zídu, dobrá skrutka sa môže kedykoľvek hodiť.


Žiaľ, čo je veľmi smutné, žiadny sústružník – hipster zatiaľ neexistuje. Čiže ľudia bez domova budú musieť zatiaľ prežiť aj bez bioskrutiek.


A preto hľadáme sústružníka – hipstera.