„Po úmornom 15-ročnom výskume sme konečne zistili, čo priemerná žena chce. Práve sme výsledky výskumu posielali do odborných časopisov a zrazu sa stalo niečo strašné. Ona si to medzitým rozmyslela.“

                                     Úryvok z denníka britského vedca Stephena Hawkinga

 

Dajme si krátky test. Odpovedzte prosím na nasledovné 3 otázky:

  1. Čo je to micelárna voda?
  2. Aké sú charakteristické znaky boho štýlu?
  3. Kam na stupnici sRGB by ste zaradili lososovú farbu?

Ha-há, ste v riti, však? Je to preto, že nečítate ženské časopisy. Ako povedal náš pán premiér, vždy budú existovať všelijakí kritici. Je teda oprávnené domnievať sa, že všetky tieto magazíny sú mrhaním času a prostriedkov na 100 strán kriedového papiera, z ktorého sa nič nedozvieme a kvôli ktorým umrelo 132 stromov v Demänovskej doline. Ale jedno sa im nedá uprieť. Je ich veľa, a to znamená, že sa jedná o úspešný ekonomický model a nám teda nič nebráni ho skopírovať. A keďže sú všetky ženské magazíny v zásade rovnaké, v dnešnom článku si vysvetlíme základné premisy, ktoré by mal potenciálny budúci vydavateľ ovládať.

Ako sa časopis bude volať?

V prípade ženského časopisu je to hneď po peknej obálke najdôležitejšia vec. Zaužívaným pravidlom v miestnych končinách je použitie nejakého mena v názve časopisu. Ale pozor, s časopisom, ktorý ma na sebe hrdú titulku FERO alebo BENDEGÚZ by ste veľké čísla v predajnosti neurobili! Bystrejším čitateľom už určite napadlo, že kľúčom je použitie nejakého ženského, najlepšie medzinárodne znejúceho a nekonfliktného mena. Takže sa zdržíme mena ILDIKÓ (problematický predaj na Kysuciach a Orave) alebo RYBANA (ocení maximálne tak apačská menšina žijúca na Spiši).

Vizuál

Otvorte si ľubovoľný ženský časopis a razom sa ocitnete na výstave obrazov Jacksona Pollocka. Čím viac farebných obrázkov, fotiek a farieb nasekaných na seba bez ladu a skladu, tým lepšie. Text je skôr len takým nevyhnutným vyplnením priestoru medzi obrázkami. Paradoxom je, že tieto časopisy s obľubou nabádajú svoje čitateľky, aby boli farebne zladené (à la diabolská trojkombinácia múka-vajco-strúhanka topánky, kabelka a rúž).

Obsah

Opäť niečo, čo by sa mohlo zdať kľúčové, a pritom ide len o zaužívaný koncept, ktorý sa mení na mesačnej báze len tým, aké je poradie článkov. Obsah je jednotný pre všetky verzie a čísla, a tvoria ho :

  • Hlavný rozhovor - spravidla s nejakou bývalou herečkou, speváčkou alebo modelkou, ktorej došiel cash, a tak sa rada podelí s čitateľkami o svoj pohnutý osud (long story short – ako 15-ročnú ju už nebavilo ukazovať pipinu za cukríky, tak zdrhla do zahraničia, tam ju nabúchal nejaký 40-ročný el producento, s ktorým sa rok po pôrode rozviedla, vrátila sa domov a teraz je s faganom doma, spáva vedľa nejakého 50-ročného podnikateľa a je vraj šťastná). Ženská je spravidla v ultra prirodzenej póze na titulke.
  • Mudrlantský článok – tu treba uviesť čo najmenej faktov a čo najviac svojich pocitov. Nesmie chýbať ani veselá „príhoda z natáčania“ na začiatku a zaprdené moralizovanie na konci. Mudrlantský článok môže byť v podstate na ľubovoľnú tému (napr. šúpanie zemiakov, strata dokladov, prečo si nechať urobiť umelé cecky, atď.).
  • Reklamy na krémiky – funguje to tak, že firmy, ktoré si potrebujú zvýšiť predajnosť, si zaplatia reklamné miesto v časopise. Častokrát sa jedná o mix priamej reklamy (t. j. cena a miesto, kde sa to dá kúpiť) a autorskej reklamy (redaktorka akože napíše článok o tom, aký je ten nový ajfón vynikajúci).
  • Reklamy na handry – rovnako u krémikov.
  • Reklamy na ostatné ženské veci – rozumej okuláre, vložky, kabelky, veci, ktoré nedokážete pomenovať a veci, ktoré sú akože dizajnové. Nasekané jedno vedľa druhého. Zameňte za bravčové pliecko zadné alebo za Savo proti plesniam a máte pred sebou leták z Lidlu.
  • Párové články – tie si rozpitveme v ďalšej kapitole.

 

Párové články

A tu sa dostávame k meritu veci. Ako tvrdia rozvodoví právnici, keď nevieš čo máš žene dať, daj jej všetko. Ona si už z toho niečo vyberie. Logika párových článkov spočíva v tom, že ženy sú drbnuté rôzne, a tak im ponúkneme rôzne názory. V praxi to znamená v jednom časopise minimálne dva články na určitú tému, ale každý z nich s iným nábojom, pointou alebo mesidžom. Napríklad: takmer každý ženský časopis v sebe obsahuje článok 7 zaručených spôsobov ako schudnúť, ale v rubrike Varíme s Ivanou Christovou nájdete recept na dvojitý hamburger z kačacieho mäsa s hranolkami a na linecké piškóty s tvarohovou čokoládou. Párové články sa obvykle dotýkajú nasledovných tém :

  • Vzťah s matkou – t. j. jeden článok o tom, aké je skvelé mať mamu ako najlepšiu kamarátku a jeden článok o tom, ako sa treba od rodičov konečne odtrhnúť.
  • Diéta – opísali sme si vyššie.
  • Vzťahy s mužmi – jeden článok o tom, že žena bez muža je ako ryba bez protónového urýchľovača a jeden článok o 10 spôsoboch, ako zviesť muža.
  • Sex – jeden článok o prekonaní strachu z experimentovania (spolu s vsunutou reklamou na nový análny vibrátor Fat Mike Mk.2, dostaniu v Sex City, Polus, dop. cena od 241,60€) a druhý článok o tom, že misionár je z ergonomického hľadiska jediná optimálna voľba.
  • Peniaze a šetrenie – jeden článok na tému  Optimalizácia rodinného rozpočtu využitím redukcie cash flow-u metódou riadených výdavkových kapitol verzus ďalší článok o tom, že aj keď ste socka ze Svidníka, tak si tie hriešne drahé Ray Bany kúpte, možno sa niekto chytí a koniec koncov aj každý druhá celebrita ich má.

Čo dodať na záver? Vydávanie ženského časopisu naozaj nie je žiadna astrofyzika. V podstate potrebujete pár supercool – supertrendy moderátoriek, ktoré si dokážu vymyslieť dostatok príbehov na témy, ktoré trápia tricinky (plus mínus). Je dôležité zameriavať sa na pocity a poznať majiteľov obchodov. Zvyšok už príde sám.

Disclaimer: článok obsahuje umiestnené produkty. Všetky poznatky boli získané na záchode.