Prebúdza sa do hebkých perín a ako sa pomaly prevráti, aby sa zdvihla z postele, periny skĺznu po jej nahom tele. Oblečie si spodnú bielizeň, ktorá bude ladiť s jej letnými bielymi bodkovanými šatôčkami, a obuje si nový model Converse tenisiek, ktoré sú tým posledným, čo zakryje jej dlhé nohy. Ako pomaly prechádza k zrkadlu, zoberie zo stolíka Iphone a izbou sa ozve hlasité “cvak“. Fotka na Dnes Nosím je urobená, už len dopísať, ako jej chýba leto a treba sa prezliecť do teplého oblečenia a z chodby vybrať zimný kabát, lebo vonku je –20.

Je feministka a neznáša, keď sa ženy oddeľujú od mužov. Od sekcie literatúry až po hračky v Dráčiku by nič nemalo byť rozdeľované na mužské a ženské. Prihlasuje sa na internet a vidí reklamu na nové vrúbkované čipsy, ktoré nie sú určené pre dámičky. Čo je na tom najhoršie, na obale sú preškrtnuté lodičky. To je neskutočne patriarchálne, aby obuv, ktorá je len ženská, bola preškrtnutá, a tak urobí screen a odošle ho na Sexistický kix. Potom sa ešte posťažuje, že vyobrazenie vŕtačiek v reklame by nemalo patriť len do mužských rúk, pretože to posilňuje rodový stereotyp.

Prichádza unavený z celodennej zmeny a po výdatnom domácom kurčati s ryžou si skočí s Janom na poldeci. Za dve eurá mu v miestnom pohostinstve vydajú akurát štyri frťany, chvalabohu, že ich nedal na ulici pre dobrovoľníčku, ktorá ich chcela pre deti na onkológii. Dostal by za to pripínací kvietok, ktorý je akurát tak pre debilov. Keď si už s Janom usadne za stôl, v správach vidí potetovanú mladú ženu, ako sa dáva napiť vychudnutému malému chlapcovi, ktorí sa práve vytackal z člna. Piča, nech si ho aj vezme k sebe domov, ak niekto potrebuje pomoc, tak sú to naše slovenské deti, však Kotleba s ňou narobí poriadok.

Na komunizmus si pamätá iba matne. Na čo si pamätá dobre, je, že im nikdy nič nechýbalo. Ak aj bolo treba ísť kúpiť pomaranče, vždy mu rodičia povedali, že všetci vedia, čí je syn a môže sa predbehnúť. V škole vždy exceloval, nie ako ten lúzer, ktorý mal síce otca vedca, ale obliekal sa ako nejaký kriminálnik a počúval zakázanú hudbu zo zahraničia. Tak to aj dopadlo, on sa teší vysokej pozícii a toho chudáka nezobrali ani na gymnázium. Zlatý komunizmus, kde bola rovnosť pre všetkých, treba bojovať, aby sa tieto časy vrátili.

Je piatok a konečne sa mohol ísť so svojimi kamarátmi zabaviť. V tomto meste je relatívny pokoj, paraziti sú hlavne na východe. Je dobré, že aspoň tu môžu pokojne spávať a nemusia sa báť, že ich nejaký čierny kriminálnik napadne alebo okradne. Čo je horšie, že pred nimi sa zjavil dlhovlasý feťák a má dokonca ženskú, ktorej očividne nevadia jeho ideály. Toto sú presne tie typy, ktoré bránia tomu, aby bol v tejto krajine poriadok. Pár pästí a kopancov pre neho a jedna-dve facky pre ňu a je isté, že sa prebudí do lepšieho zajtrajška.

Na účet mu konečne prišli peniaze. To však nie je až také dôležité. Jeho hlas je umlčaný. Kričí na námestí, kričí na internete, ale jeho hlas sa stráca v tisícoch jemu podobných. Ak tu nevládne cenzúra, tak čo potom? Ako je možné, že aj obyčajný pekár vie, že tie nosníky neroztaví horiaci letecký benzín a takzvaní študovaní chemici a fyzici tvrdia opak? Ak tu nevládne cenzúra, tak čo potom?

Sedí a je opojený alkoholom po návšteve rodiny, ktorú po celý rok úspešne ignoruje. Má milión iných povinností, ale namiesto toho svoje myšlienky ťuká do klávesnice. Snáď to niekoho zaujme, ale priznajme si, má svoje chyby a tiež mu jebe.

Ďakujem.