Pre pochopenie odporúčam čítať časti predtým.
Nakoľko mi je často vytýkané, že používam vulgarizmy, v tejto časti sa kurva budem snažiť mierniť.
"Počúvaj, Murko. Tak na to ja osobne serem. Ja sa síce neštítim kradnúť, ale ujebať kanálový poklop a následne ho predať do zberu, na to já zrovna nie som." (Tu som chcel pôvodne napísať vetu: Čo som kokot?)
Takto pekne začal jedného ešte letného večera Haki svoju výchovnú reč ku košickému šrácovi a kamošovi Murkovi, ktorý sa nejako chytil myšlienky, že kradnúť kanály je momentálne najlepší spôsob, ako prísť k nejakým prachom.
Ta kurva navrhni niečo ty, odsekol mu Murko.
Vlastne nie, už stačilo. Po tvojom poslednom gréckom nápade mi doma foter nepovie inak ako Onasis a matke visím 5 litrov.
Áno, treba povedať, že po našom fantastickom gréckom výlete sme svojim rodinám ostali čo-to dlžní a boli sme na mizine. Keď sa neborák Piťo ožral, tak vážne rozmýšľal nad tým, že predá svoju milovanú motorku Jawu 350, ktorú neviem prečo volal šesť-tri-štyra.
Piťo.
Napadla mi príhoda. Ako každý správny motorkár tej doby bol Piťo odkojený filmom Mad Max. Jedna z akčnejších scén filmu je, ako sa vedľa seba postavia dvaja motorkári a rozbehnú sa proti stene alebo priepasti. Ten, ktorý zastane bližšie od bodu zlomu, je víťaz a môže šukať, piť a byť vedúcim skupiny v ten deň. Piťo nosil okuliare. Nespomínal som? Na jednom očku mal naložené 4 dioptrie a na druhom 5,5. Na hrádzi košického Bukovca sa v jeden letný deň partia motorkárov hrala na Mad Max a Piťo si povedal, že ten deň musí byť vedúci. Výsledkom bolo Piťovo zjebanie sa aj s mašinou do vodnej nádržie Bukovec. V tej časti bol dosť strmý breh a nešťastnú motorku nevedeli vybrať, tak ju pod vodou ťahali na neďalekú pláž. Tam už to išlo ako po masle. Pohľad, ako Piťo v čiernej kombinéze s integrálou na hlave tlačí motorku z vody medzi opaľujúcich sa turistov, vo mne ostane navždy. Navždy.
Môj otec sa po mojom rýchlom návrate z Grécka rehotal dobrý týžden, a keď som večer doma povinne jedol jednu z konzerv, ktoré som doniesol nazad, tak sa ma opakovane a škodoradostne pýtal, ako mi chutia grécke šmakocinky.
Píše sa skorá jeseň roku 1991. Priatelia sedia v krčme u Ďurka a riešia zapeklitý problém. Ako žiť, keď chľastať treba a prachy nie sú.
Haki po poslednej blamáži v Grécku už nemal odvahu navrhnúť nejaký plán, takže sa iniciatívy chopil Murko. Svoj finančný a ozdravný scenár ako skúsený krížový menežer navrhol hneď v dvoch rovinách, a to:
- v technologickej rovine
- v prírodovednej rovine
Technologická rovina spočívala v kradnutí liatinových poklopov z kanálov a ich následný predaj vo vznikajúcich výkupných surovinách. Tu je potrebné si uvedomiť, že v roku 1991 o tomto biznis pláne ešte Rómovia nemali ani poňatia a sídlisko Luník IX. bolo ešte ako tak slušné.
Prírodovedná rovina spočívala v predaji húb, konkrétne šampiňónov. Kdesi sa dočítal, či dopočul, že je to jednoduché na pestovanie a hocijaký zelovoc alebo potraviny to ochotne kúpia a nie je to kurva lacné.
Na pestovanie by pokojne mohla slúžiť aj jeho plesnivá garáž, ale sám uznal, že najlepšie urobíme, keď si skúsime otestovať odbyt. V praxi to znamenalo, že pôjde na miesto, ktoré on pozná a "...more doňešem teľo hafo, že budzeš pleštiť glaza jak mačka, keď sere do sečky”.
No, a potom uvidíme. More.
Je potrebné spomenúť, že po posledných blamážach sa nikto z nás troch k jeho plánom nemal. Tak naveľa naveľa, prehovoril aspoň Piťa, že skusmo ujebú jeden poklop, a následne ho predajú do zberných. Čo sa týka šampiňónov, na to sme sa mu podmienečne vysrali všetci až do doby, kým Murko neotestuje odbyt.
Večer okolo desiatej sa Murko zdvihol a spolu aj s Piťom sa stratili medzi blokmi. Haki a ja sme si dali ešte pivo s borkou, po ktorej má človek krásny svieži dych a ponorili sme sa do vlastných smutných myšlienok.
Neprešlo ani 10 minút, keď sa do krčmy dojebal zadychčaný Piťo. Behať som ho v živote nevidel, a to rátam aj telesnú v piatej triede. Teraz behal. Je síce pravda, že pri tom stihol aj fajčiť, ale behal. Keď sa pristavil pri stole, ledva chytal dych. Zahodil špak a snažil sa niečo povedať.
Z jeho dychčavého vzdychania som akurát vyrozumel slová:
Murko, kokot, kanál
potom zase kokot
potom zase dychčal
a ešte chuj.
Ale to už odchádzal od stola a znova sa snažil trošku behať. HaKi hvizdol na zberačku, že
"Eľeňko, napiš na borg bo daco nedobre s Murku."
a utekal za nami. Nakoľko sme fajčili denne minimálne 20 / pri pive 100, takže vlaste denne 100 / konverzovať sa veľmi nedalo. Ale miesto činu nebolo ďaleko. Pri vchode do Murkovej garáže v strede cesty chýbal kanálový poklop a z poklopu trčala Murkova hromotĺcka postava. Nešťastný ujebaný poklop ležal vedľa. Murko bol po plecia zarazený do diery a šťavnato nadával. Dobehli sme k nemu. Priznám sa, nie som zvyknutý behať a to, čo som absolvoval, bol rozhodne beh. Hoci šmatľavý a pomalý, ale predsa len beh. Môj bohatiersky organizmus zareagoval tak, ako mal. Vypudil z tela všetko, čo ho momentálne ťažilo, takže som sa kvalitne dobľuval hneď po dobehnutí do cieľa vedľa kanálu. Vedľa kanálu. Akurát som nerátal s tým, že minulý rok robili nový asfalt a cesta bola pekne spádovaná do kanálu. No nič. Keďže moje stravovacie návyky boli viac tekuté, ako hutné, všetko to fajne začalo tiecť do kanálu, teda... skrátim to.
Poblil sa aj Murko.
Tí dvaja chuji HaKi a Piťo namiesto toho, aby ratovali kamaráta, dychčali vedľa, a popritom sa prerušovane rehotali. Čo sa vlastne stalo?
Piťo s Murkom išli ujebať kanálový poklop, čo sa im ako-tak podarilo. V momente, keď bol poklop vonku a Murko sa točil kolo neho, nevšimol si otvor, čo vznikol a zjebal sa doň tak nešťastne, že si škaredo pošramotil ruku a odrel bok. Nakoľko triezvy rozhodne nebol a vážil cez metrák, sám sa nevedel dostať von a neborák Piťo ho tiež nevládal vytiahnuť. Tak išiel po nás. Nakoniec sme zdevastovaného Murka vyprostili. Okrem škaredo oškretej ruky a boku mu nič nebolo. Teda ak nerátam, že bol dobľutý z viacerých svetových strán. Vždy, keď som v Bubline a vidím Čumila, napadne mi Murko v kanáli. Akurát bubliňácky Čumil nevie povedať vetu -
More
Matka ma zabije.
Kanál sme spratali do garáže a dali si rozchod. Zajtra, keď sa dá Murko dohromady, skúsi ten drahokam predať do zberu. Piťo má fušku, ja musím pomôcť doma, takže sa stretneme až v piatok poobede u Ďurka.
Vo štvrtok ráno som sa zobudil kusavý. Moja dobrá mamka ma vyhnala po zemiaky, na poštu a vysypať smeti. Rád spomínam na príhodu, ktorá sa stala Piťovi. Tiež ho jeho dobrá matka poslala vyniesť smeti. Keď sa dlho nevracal, nazrela k smetiakom z druhého poschodia mysliac si, že sa jej syn s niekým zafajčil. Nezafajčil. Na ceste ostala jedna Piťova šľapka a o kúsok ďalej bol pohodený ich kôš. Jediné, čo jej z tejto schémy vychádzalo, bolo, že Piťa niekto zrazil a asi je v nemocnici. Zbuntošila muža, ktorý utiekol z roboty a začali obvolávať nemocnice. Vo chvíli, keď bola pevná linka na chvíľu zavesená, zazvonil telefón.
Ahoj, mami - prídem zajtra, som na Šírave.
Keď chudák Piťo išiel vyniesť kôš, kamárati ho zbalili do auta a uniesli na Šíravu - je pravda, že sa ani veľmi nebránil. No.
Celý štvrtok som sekal dobrotu a odrábal si grécky dlh v podobe robenia poriadkov v pivnici a doma.
V piatok som vyfasoval 50 Sk a triasol sa na poobedie. Okolo druhej som načechral perie a vyrazil na základňu. HaKi a Piťo sedeli za stolom, a aj napriek zložitej situácii sa na mňa škerili ako chuji. Murko chýbal. Objednal som si len pivo, nakoľko na stole boli už tri decové bororá. Sadol som si k priateľom, keď mi Haki podstrčil aktuálny Korzár a riekol.
Čitaj tu kokoce.
Kuriózny policajný prípad.
Dňa 12.9. boli policajti z mestskej časti Košice-Západ zavolaní do zberne druhotných surovín k prípadu, keď sa podozrivý 23-ročný muž P.M. snažil predať kanálový poklop, o ktorom tvrdil, že ho našiel priamo pred zberňou. Policajti s podozrivým P.M. spísali zápisnicu, a následne ho prepustili. O tri hodiny neskôr boli policajti mestskej časti Košice-Západ volaní na letisko Košice k prípadu, keď letisková ostraha zaistila na pristávacej dráhe 23-ročného narušiteľa P.M., ktorý sa potuloval vedľa dráhy v čase, keď tam mala práve pristáť linka z Prahy. Ako nám potvrdil vyšetrovateľ policajného zboru, išlo o tú istú osobu, ktorú zadržali ráno v zberni. Podľa všetkého dotyčný preliezol plot a snažil sa zbierať šampiňóny vedľa letiskovej dráhy. Nakoľko menovaný javil znaky ťažkej opitosti, bol umiestnený do policajnej cely až do jeho aspoň čiastočného vytriezvenia, aby mohol vyšetrovateľ vykonať ďalšie úkony súvisiace s výsluchom.
Po prečítaní som sa zhlboka nadýchol, dvihol decovú čašu a predniesol zdravicu na Murkove odhodlanie. Moji priatelia vážne chytili decáky a na ex ich bez problémov vyprázdnili.
Žeby pokračovanie?
A do riti, keď to tak čítam, zisťujem, že s tými vulgarizmami mi to znova nevyšlo.
No nič, možno nabudúce.
