Viete, čo znamená Bunahabhain? To raz kdesi v Škótsku ochutnávali prvú várku novej uisky a starý Duncan MacGregor sa z nej ožral ako prasa. Už sa mu zdvíhal dekel, tak zakričal na Angusa MacDonalda „hej, ty kokot, ukáž mi, kde tu máš hajzel, ak nechceš, aby som sa ti vyšablil do sudu s tou hnusnou whisky“. Teda to chcel zakričať, ale zamotal sa mu jazyk a dostal zo seba len „Bun .. nah...!“ a potom sa do toho sudu naozaj vygrcal a znelo to ako „hab-hain“. Angusovi to pripadalo ako skvelý názov a odvtedy sa pod ním predáva whisky s prímesou zvratkov. Dobrú chuť.

 

Ono celkovo je história whisky strašne zaujímavá. V idylickom prostredí, kde je príroda drsná ako škótski muži a krásna krajšia než škótske ženy, si miestni highlanderi a lowrideri popíjaním alkoholických nápojov krátili chvíle medzi prznením oviec a bojovaním s Angličanmi. Lenže z čoho vypálite chlast v krajine, kde vám vyrastie maximálne tak obilie? Nuž z obilia. Takto vám fermentuje to obilie v sude, občas vám doňho naprší, občas vám tam drbne rašelina, občas zdvihnete kilt a umyjete si v sude spotené gule, ale keď to vypálite, tak sa aspoň máte z čoho ožrať.

 

Potiaľto je to fajn a Slovákom by to zaiste stačilo. Nie však Škótom. Tí sú totiž strašne materialistickí a zo všetkého chcú vytĺcť prachy. Ilustruje to anekdota, keď sa dvaja Škóti takto rozprávajú:

 

„Pekné hodinky, odkiaľ ich máš?“

„Predal mi ich otec na smrteľnej posteli.“

 

Kedysi však nemali ropu a ani nemohli vydierať Angličanov referendami, takže museli pohnúť rozumom a spraviť zo svojej mydlovej brečky vyhlásený nápoj, za ktorým sa všetci pôjdu zabiť. A podarilo sa im to veľmi dobre. Oni vlastne nepredávajú chlast. Predávajú pózu.

 

Predstavte si úspešného, sofistikovaného a mužného fešáka, ako sedí za barom. Objedná si dvojitú škótsku s ľadom, prehodí pár slov s barmanom a ďalej v tichosti dumá nad svojou sofistikovanosťou a mužnosťou a tým, ako ho robia úspešným. Ženské v podniku od neho nemôžu odtrhnúť oči, ledva vládzu predýchať vzrušenie, reflexívne sa im rozťahujú nohy a rosia nohavičky. Zrazu sa jedna solídna desiatka osmelí a s hanblivosťou pubertiačky a červeňou v tvári ho osloví.

 

„D-dobrý d-eň, pane. M-môžem si s vami zajebať?“

Nato k nim beží druhá desiatka a kričí:

„Vypadni, ty šlapka! Ja si s ním zajebem!“

Už-už si idú slečny skočiť do vlasov, no náš alfa samec lakonicky a s rozvahou sebe vlastnou prehodí:

„Nepobite sa mi tu, obe si so mnou zajebete.“

Spoločne odchádzajú, klapka, strih, titulky.

 

***

 

Krása, nie? Nie, jasné, že je to pičovina. Lenže o to práve ide. Tá poloha je fejková jak nohy Oscara Pistoriusa a práve také veci sa predávajú najlepšie. Whisky je len médium na jej prenášanie. Drahá whisky je potom status symbol, ktorý si ľudia kľudne doprajú aj sami doma, aby sa cítili lepšie a ani kebyže im držíš nabitú zbraň pri hlave, tak nepriznajú, že im to nechutí a že je to len chlast, ktorého jediná reálna hodnota spočíva v tom, že sa z neho dá najebať a dajú sa ním dezinfikovať poranenia. Slivovica im také pocity nedá. Počuli ste už niekoho, ako si v podniku objednáva bororo s tonikom? Aj tatranský čaj sa predáva vo flašiach ako na prenos skvapalnených prdov jednorožca a double cross je vraj filtrovaná cez diamantový papier, cha!

 

Keď sa nad tým zamyslím, whisky je ideálny nápoj do našich končín. Každý malomestský dement v zaprdenej krčme sa môže cítiť ako britský gentleman v snemovni lordov, stačí si objednať tulamorku. Každý provinčný stredostavovec, čo dokočoval do Bratislavy, môže v guledrtiacom posede á la Steven Mushroom nevedomky riediť svoj vzácny mok studenou vodou a jeho prudko intelektuálne úvahy budú mať zrazu o čosi väčšiu váhu. A v neposlednom rade, každá tupá štetina to môže pred chlapom hrať na luxusnú a hlavne drahú (!) dámu. Každý z nich si pritom môže doma z poličky z drevotriesky zhodiť keramických sloníkov a postaviť tam flaše Laphrokokota, Glenočuráka alebo Pizdowooda.

 

To sú, prosím, škótske whisky a to je svätý grál whisky. Ostatné sú podradné. Pravý milovník whisky vám s obľubou bude vysvetlovať, že Jack Daniels, Jim Beam, Mr. Bean a James Davidson je bourbon a bourbon nie je whisky, aj keď vlastne je. Kto sa v tom vyzná, má u mňa jedného Danielsa, no musí si ho zaplatiť sám. Jamesa Davidsona som si práve vymyslel, ale znie to dobre, asi začnem páliť uisky s takým názvom.

 

Ešte existujú írske a tie sa vraj dajú. Potom napríklad japonské. Tie vraj stáli za kokot, ale potom si tam zavolali nejakého (pi)Škóta, ktorý ich to naučil a teraz sú vraj super. Najznámejšie sú Yamazaki, Sudoku a Bukkake, pričom tú poslednú predávajú na stránke pornhub.com. Vážne, neojebávam. Najväčším klenotom je však slovenská whisky. Volá sa tuším Smallville alebo tak nejak a výrobca priam podčiarkol jej výnimočný pôvod úplne generickým redneck americkým názvom. Keby tú whisky nazval Ol’ Harry – Slovak Whisky, tak by to doviedol do dokonalosti. Dnes už teda aj slovenskí milovníci whisky starostlivo debužírujú tento výdobytok slovenského liehovarníctva a hľadajú v ňom vôňu stuchnutých ponožiek (takých tých, čo prepotíte po troch dňoch v prírode bez možnosti prezlečenia a keď konečne prídete do suchého, tak sa vám na nich vytvorí taká krusta zo zmesi potu a dažďovej vody), použitých nohavičiek zneuctených z oboch strán alebo pavilónu opíc v bojnickej zoo po dvojtýždňovom štrajku ošetrovateľov. Chuť popisovať nebudem, lebo najnechutnejšie, čo som jedol bolo asi žrádlo pre žiakov na strednej škole a pochybujem, že nejaká whisky chutí ako polievka „prehľad týždňa“.

 

Samozrejme očakávam kritiku na svoju hlavu, že tomu nerozumiem a že som barbar a korheľ, čo pije tuzemský um, alpský rizling a okenu filtrovanú cez chleba. V poriadku. Očakávam aj kritiku v štýle „čo si urobil pre slovenský alkoholový priemysel?“ a také už tolerovať nebudem. Preto priložím ruku k dielu genocídy mozgových buniek a spravím pre slovenskú etanolovú scénu niečo hneď teraz! Vymyslel som primitívny generátor názvov whisky, ktoré môžu použiť budúci priekopníci tohoto odvetvia:

 

Krajina pôvodu:

  • USA, Slovensko: nejaký generický anglický názov, najlepšie meno, pri ktorom si zákazník predstaví amerického kombajnistu v montérkach a slamenom klobúku, s tromi zubmi, pätnástimi vlasmi a južanským prízvukom. Ďalšia možnosť je geografický názov, ktorý bude pre zmenu evokovať nejakú zadrbanú dieru na americkom vidieku, obklopenú kukuričnými poliami v okruhu najbližších 50 kilometrov, kde ešte všetci veria na radikálnu verziu kreacionizmu. Vhodné je doplniť, že sa jedná o bourbon (ne)whiskey. Nezabúdame pritom na ďalšie „e“, lebo šak whisk(e)y je tak sofistikovaný chlast, že sa nemôže písať všade rovnako.

 

  • Japonská whisky: toto je skutočne jednoduché, stačí ľubovolné slovo z manga, anime, alebo japonského porna. Napríklad hentai whisky s tematickými obrázkami na etikete flaše.

 

  • Škótska whisky: tých je plná riť, ale polka z nich sa začína na Glen, takže tu sa určite nezmýlite. Z fleku mi napadá napríklad Glenrochnyak, Glenleg alebo Glenglen. Druhá polovica má za názov náhodný zhluk písmen, ako napríklad spomínaný Bunnahabhain. Takýto názov vytvoríme v primitívnom generátore náhodných slov alebo jednoducho otvoríme textový editor a z celej sily päť- až sedemkrát jebneme hlavou do klávesnice a výsledok použijeme ako názov. Dám pár príkladov:

 

jghbmhk,hbjk

ujdk

ýijôjh

au kurva, toto celkom bolelo

dlkyh

dobre, to stačilo

 

Single malt:

  • Single malt neznamená, že vám do suda padlo presne za jednu kelňu malty, ale že je vraj jednodruhová a teda viac cenená. Neviem, čo presne znamená, že je jednodruhová, ale to ani konzument, takže vždy s kľudným svedomím napíšte single malt. Ľudia do toho aj tak hovno vidia.

Rye:

  • Je to vyrobené z raže? Alebo aspoň zo zvyškov Joža Ráža, keď sa najbližšie rozseká na motorke tak, že už to nerozchodí? Tak na konci nadrb prívlastok Rye.

 

Dobrú chuť a keď ma budete chcieť zbaliť, tak mi kupujte vo35ku alebo tuzemák. Bez ľadu, s olivou na špáratku. Pretrepať, nemiešať.