O prozopagnózii toho už bolo popísaného veľa. Teda, aspoň my postihnutí sme už čo-to počítali. Aktuálny článok Glenna Alperina na Psychology Today však vnáša do dobre preskúmanej problematiky trochu nového, zaujímavého svetla.

Aby ste boli v obraze: prozopagnózia je porucha, vďaka ktorej máte problém rozoznávať ľudské tváre. V miernej podobe sa vám to stane trebárs s niekým, koho ste včera stretli na žúre, prehodili zopár slov, a na druhý deň netušíte o koho ide. V extrémnom prípade máte problém zaradiť aj človeka, s ktorým robíte tri roky v jednej kancelárii, alebo dokonca vlastnú ženu.
 
Keďže prozopagnóziu hrdo vlastním, viem aké je pre ľudí nášho druhu traumatické napríklad dohodnuté stretnutie na verejnom priestranstve. Vždy dúfam, že dotyční ma zbadajú a podídu ku mne prví, inak si zasa vypočujem poznámky o stave môjho zraku. Tri minúty na mňa čumíš, a ešte ti aj kývam! Že drzo nezdravím mi povedalo už pol mesta.
 
Horšie ako prozopagnóziou trpieť, je nevedieť o tom, že nie ste na svete sám. Mne priniesla informácia o poruche obrovskú úľavu. A môžem sa spoznávať v príbehoch, v ktorých vystupujú urazené frajerky a veľmi prekvapení najlepší kamaráti.
 
Stav je zvyčajne lepší v známom prostredí - napríklad v práci kolegov dokážem spoznať ľahšie ako na ulici, svojho partnera ľahšie zaradím doma a v oblečení, ktoré bežne nosí, ale keď ho stretnem na letisku, kľudne okolo neho prejdem bez povšimnutia. Keby ma polícia požiadala o popis zločinca, asi by mali smolu.
 
Glenn Alperin, sám prozopagnostik, vo svojom osvietenom článku vysvetľuje, ako si myslel, že "normálni" ľudia rozoznávajú tváre vždy fantasticky, a iba my postihnutí tápeme. Zopár skúseností ho však presvedčilo, že rozoznávanie tvárí funguje skôr v rámci spektra, kde prozopagnostici dosiahnu 2 - 3 body z 10, a normoši možno 7 - 8. Desinová pamäť na tváre sa objaví len výnimočne, nám poruchovým zasa zvyčajne nerobí problém rozlíšiť v dave vlastnú mamu - takže nula na škále patrí len mizivému percentu ľudí. Zaujímavé tiež je, že bežní ľudia často nadhodnocujú svoju schopnosť zapamätať si tvár. 
Zdanlivo naničhodná informácia má v skutočnosti dosť veľký význam - len si predstavte, že vás krivo obvinia a obeť vás "zaručene rozozná" medzi ďalšími ksichtami. Tomuto problému sa v Štátoch venuje napríklad organizácia Innocence Project (innocenceproject.org) a tam si môžete aj prečítať viac o pomýlenej identifikácii tvárí falošne obvinených. 

Glenn Alperin a jeho fascinujúci ponor do sveta veľmi podobných ľudí:  https://www.psychologytoday.com/blog/face