Minule sa mi snívalo, že sa mi chce strašne šťať a stále som z rôznych dôvodov nemohol. Potom som sa zobudil a fakt sa mi chcelo. Povedal som si teda, že sny si treba plniť a išiel som to s jedným otvoreným okom vypustiť. A potom som nemohol chvíľu zaspať, a tak som rozmýšľal, že či majú ľudia aj iné sny, ktoré si chcú splniť. Napríklad napísať krátky článok na DM, dlhý článok na DM, kliknúť na reklamu na DM alebo stať sa právnikom. Vy prví traja si ho hneď choďte splniť a vy poslední spomenutí si dajte dve facky a čítajte.

Keď si myslíte, že právnik vyzerá presne ako Harvey Specter zo Suits, ktorý celý deň hovno robí, len stojí v hodvábnom obleku s platinovými manžetovými gombíkmi vo svojom presklenom kancli na 83. poschodí a pozerá sa z okna na ten plebs, čo chodí dole po Manhattane, tak ste na omyle (a nie preto, že americký právny systém je úplne iný ako európsky). Sú síce na Slovensku aj takí, ale dajú sa spočítať na prstoch jednej zmrzačenej ruky obete kyselinárov. A navyše, často končia tak, že ich niekto vo vlastnej vile strelí rovno do ksichtu a to asi nechcete.

Ak nie ste profesionálny syn / dcéra advokáta / notára / exekútora (ďalej len ANE) a diplom aj koncipientské skúšky máte vybavené už keď sa vám vytvoria druhotné pohlavné znaky, tak vám rovno hovorím, že byť právnikom nie je žiadne terno. Tu by som mohol aj skončiť, ale rozhodol som sa byť veľkorysý a aj vám napíšem prečo. V prvom rade, viac nenávidené povolanie je už asi len policajt a politik (všetko na „p“... náhoda? no neviem... čo by na to povedal Tibi Rostas?). Predpoklad, že spolu s diplomom dostanete vlamačskú výbavičku a posudok o tom, že ste diagnostikovaný sociopat a chronický klamár, je na Slovensku stále veľmi rozšírený. Pre niektorých ľudí budete automaticky nedôveryhodný zmrd, paradoxne ale často tí istí ľudia vás potom oslovia vo výťahu s niečím takýmto „Sused, vy ste ten právnik, mne došlo minule niečo platiť, ja som to zahodila a teraz mám nejakú exekúciu, či čo a čo mám robiť?“. A vy nemáte šancu na toto nijako kvalifikovane odpovedať, no môžete sa na to pozrieť (samozrejme, že vo svojom voľnom čase a úplne zadarmo), aj keď sa živíte úplne iným typom práva. Takže budete už aj nedôveryhodný zmrd, čo hovno vie. „Ale veď ste právnik, ne?“. No hej, nabudúce sa spýtam zubárky, či by mi nevyšetrila prostatu, veď doktor ako doktor.

Anyway, toto vám môže byť tak nejako jedno. Čo vám asi nebude jedno, že právnikov je rádovo viac ako tých, ktorí by ich chceli zamestnať. A v súlade s postupným uplatňovaním pravidla „každé okresné mesto musí mať právnickú fakultu“ sa to veľmi nezlepšuje, takže sa vám asi nestane, že vám niekto zavolá a povie „Dobrý deň, v Stupave otvárame nový priemyselný právnický park a potrebujeme 4520 právnikov, nemáte záujem?“. To sa dá síce povedať aj o iných humanitných profesiách, no na rozdiel od ekonómie a rôznych magisterských pavied, máte menšie šance si nájsť džob. Jednak z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku a dvojak ste právnik, tak prečo nejdete radšej robiť niečo s právom?

Takže vaše možnosti sú asi takéto:

Štátna správa

K „nedôveryhodný zmrd“ sa pridá ešte „platený z mojich daní“. Navyše platený strašne zle, ale ak vyžijete zo 650 éčiek v hrubom (+ ďalších 75 osobné ohodnotenie, ak budete poslúchať), tak ste v pohode. Pravdepodobne sa veľmi nenarobíte (alebo si budete robotu nosiť aj domov, záleží na služobnom úrade), budete oprostený od hovadín korporátneho prostredia, no ak máte ešte nejaké ambície a menej ako 50 rokov, asi si veľmi na svoje neprídete.

ANE

Ak nie ste mladý Harabín, Fico alebo Straka, tak sa pripravte na najhoršie. Nie nadarmo sa hovorí, že právo je len pre bohatých. V prvom rade platí niečo, čo sa volá numerus clausus a dvojak v slovenských advokátskych kanceláriách budete 5 rokov otročiť prakticky zadarmo a robiť poštára, prekladateľa, sekretárku, stáť v radoch na katastri, obchodnom registri a sem-tam zažijete nejaký úplne zbytočný súdny spor.  Hovorí sa tomu zbieranie skúseností. Raz za pol roka sa strašne nadrbete na kocipientskom sympóziu v hoteli v Tatroch a po piatich rokoch, keď si budete trhať zvyšné tri vlasy pred ANE skúškami, sa budete preklínať, že ste tam mali radšej sedieť a počúvať. A potom robíte v podstate to isté, akurát výnimočne dostanete za úlohu nejakú prudko sofistikovanú právničinu, ako napríklad v mene istého slovenského speváka otravovať DM vo veci odstránenia recenzií na jeho pesničky. Mamina musí byť hrdá.

V zahraničných AK dostanete možno väčšie prachy a budete si pripadať aspoň trochu ako v spomínaných Suits, no stále nie ako Harvey Specter, ale ten mladý trtko, čo nemá Harvard a vždy všetko odmaká. Harvard nemáte ani vy a na rozdiel od mladého trtka nemáte ani IQ 200 bodov a fotografickú pamäť, takže si to odmakáte ešte oveľa viac. Síce sa vám možno podarí aj pretiahnuť tú peknú sekretárku, ale ani nie tak preto, že by sa vám nejako strašne páčila, ale jednoducho preto, že na interakciu s inými ľuďmi v súkromí vám už nezostane čas. A niekedy tak o druhej v noci po treťom redbulle a piatej káve, sa začnete pýtať, či vám to stojí za to a prečo robíte túto zmluvu na 30 strán, keď pokojne mohla mať aj dve a celý kredit za to si aj tak zoberie váš nadriadený „senior associate“. A že celé slovenské právo je o tom, kto sa pozná s kým a za koľko. Ale bývalí spolužiaci z vysokej vám budú na stretkách závidieť, a to sa oplatí. Aj keď budete tri hodiny meškať.

Corporate shit

Procurement, compliance a business contracts je ďalšia možnosť, kde sa po škole zašiť, najmä keď sa vám nechce šaškovať 5 rokov zadarmo v advokácii alebo 40 rokov zadarmo v štátnej správe. Budete sa síce čudovať, načo ste sa potrebovali nabifľovať dve tisícstránové skriptá z občana na výkon asi štyroch rovnakých úkonov a vypisovania troch rovnakých papierov, ale taký je už korporátny svet. A navyše budete stíhať chodiť cez deň na net a tak.

Takže teraz sa určite pýtate, prečo to chce študovať a robiť toľko ľudí. Tak to fakt neviem, no myslím si, že keď ste leniví alebo blbí na technické alebo prírodné vedy, z humanitných je právo asi najužitočnejšia voľba. Tam vonku vládne neprehľadná a zákerná džungľa právnych predpisov, umiestnená hneď za jazerom nulového právneho povedomia, takže vyznať sa v tom sa vždy zíde. Napríklad, keď vám predavač v Datarte svätosväte tvrdí, že ten notebook určite nemôžete vrátiť do 7 dní, lebo ste si ho síce objednali cez net, ale boli preň osobne. Tak vás nezaskočí a budete vedieť, že naňho máte zvaliť regál s puzdrami na mobily, celé to tam podpáliť a potom utiecť cez podzemné garáže. Teda toto vlastne nie, ale budete mu vedieť vysvetliť, že vás chce vedome alebo nevedome osrať. A to sa oplatí.

P.S.: Autor si vyhradzuje právo na bezbrehé zovšeobecňovanie a maximálnu mieru generalizácie. Preto si najal štyroch študentov, ktorí budú zapisovať mená všetkých, ktorí napíšu príspevok v štýle „U nás v ABC Legal, s.r.o. to tak vôbec nie je, lebo...“ za účelom podania trestného oznámenia.