„Hej! Hej, ty! S tebou sa vyprávam! Hej! Otoč sa! Máš problém?! Pýtam sa, či máš problém! No čo čumíš? Chceš na papulu?!“ Celý víkend stojí za hovno, pokiaľ vonku nestretneš nejakého buzerantského feťáka, na ktorom sa môžeš odbaviť ako frotér v čínskom akvaparku. S chalanmi dáte pár borovičiek, zakrepčíte si na Juden Mord a večer zakončíte v spoločnej vírivke. Tí, čo reprezentujú tvoje myšlienky, onedlho vymenia sedenie v cele predbežného zadržania za vyrezávanie svastiky do parlamentnej lavice. Konečne! Teraz im ukážete. Židom, amerikanofilom, homošom a všetkým ostatným,  ktorí sú zodpovední za biedu slovenského národa. Jedine, žeby nie.

Už na základnej škole si zrejme tušil, že si iný ako všetci ostatní. Výnimočný. Špeciálny. Forrest Gump v kanadách. Mr. Bean v uniforme slovenského štátu. Rain man s „White power“ tetovaním cez chrbát. Postupom času si zistil, že je vás viac. Budúci superhrdinovia. Ale žiadny priteplený superman v červených slipoch. Skutočný chlap s učňovkou a permanentkou do posilky. Pouličný bitkár a krčmový pitkár. Slovakman. Zatiaľ, čo sa tvoji rovesníci učili vyššiu gramatiku najťažšieho jazyka na svete, ktorým hovorili aj Ježiš Kristus, Albert Einstein a Adolf Hitler, ty si v albume poctivo triedil kartičky členov NSDAP. Keď si po dvoch rokoch konečne našiel limitovanú edíciu Heinricha Himmlera, pri jeho pamätnej strele z otočky priamo do ľavého oka bezbrannej židovky, tvoje srdce poskočilo ako smradľavou lúzou preplnený vagón smerujúci do Osvienčimu. A to ešte neskôr prišla na rad matematika s arabskými číslami. Nein, danke! To jediné, na čom v matematike záleží, je rovnica, ktorej výsledkom je nula negrov.

Ešteže prišiel dejepis. Až tu si naplno využil svoje analytické superschopnosti a talent na dešifrovanie utajovaných právd o pôvode Slovanov či lživých dezinformácií o mierových zámeroch Ríše. Ostatní spolužiaci sa pritom úplne bez odporu nechali kŕmiť americkými výmyslami, ako vydrbané čínske šikmooké kačice. Veď už názov „dejepis“ v sebe skrýva absolútne jednoznačný kód, ktorý doň tesne pred smrťou vložil samotný Ľudovít Štúr, známy antisemita a blízky priateľ Hitlera. Dejepis odzadu je sipejed. SIPE JED. Celý vzdelávací systém nám totiž postupne dávkuje jed v podobe vyfabulovaných a prekrútených informácií. Vďaka silnej podpore médií a veľkých západných korporácií sa z nás stáva tupé stádo bez názoru. Teda z nich, nie z teba. Ty ideš proti prúdu. Oni sú ovce, ty si vlk. Pochopiteľne nemá zmysel byť súčasťou skorumpovaného školstva dlhšie ako je nevyhnutné. Z tohto dôvodu preto serieš na gymnáziá a vysoké školy a vyučíš sa remeslu s ambíciou vlastnoručne toporiť zvädnutý falus slovenského národa. Možno si nájdeš prácu a asi aj frajerku, ktorej bude lichotiť, keď pre ňu na MDŽ vytrháš zopár hipisáckych vlasov a zubov.

To ti vlastne vždy išlo najlepšie. Nenávidieť a útočiť. Cítil si sa potom lepší, silnejší. Nadradenejší. Ľuďom nadávaš do opíc a popritom sa biješ do hrude ako gorila, vrieskaš ako pavián a vyskakuješ ako orangutan. Teraz ste s chalanmi v parlamente, volilo vás dosť veľa ľudí a ty sa domnievaš, že váš hlas bude silnieť. Že promenádovať sa v zelenom straníckom tričku už nebude hanba, ale privilégium a česť. Už sa nebojíš ísť do komunikačných súbojov na internete, a hoci je tvoj prejav na úrovni retardovaného tretiaka na základnej škole, kolegovia z vyšších ročníkov ťa argumentačne podporia (vyhrážkami, nadávkami, výkričníkmi). Si taký tvrdý, že si nútený používať výhradne mäkké i. V živote si nebol schopný naučiť sa ani len základy vlastného jazyka a teraz chceš zachraňovať túto krajinu? Pravda je taká, že v politike dokážete presne to, čo dokážete vo svojich životoch. Not much?

Problém je v tom, že keď pánbožko v nebíčku rozdával rozum, ty si čakal v pekle na Tisov podpis. Si hlúpy, obmedzený a zlý. Celoživotne nešťastný. Možno za to ani nemôžeš. Možno si mal v detstve málo rodičovskej lásky alebo vám doma nikdy nefungoval Cartoon Network, a tak si musel celé dni pozerať Neonazional Geographic. Teraz si však veľký chlapec, a tak sa môžeš sám rozhodnúť, kým budeš. Ty si sa rozhodol takto a na to sa nedá reagovať inak, len dvihnúť pravicu a sústrastne si zakryť tvár. Áno, si poľutovaniahodný prípad.

Ale vieš čo. Tak ti tleba!