V každej dedine býva rodinka úžasných. Bývajú síce aj v mestách, ale tam ich steny panelu lepšie ukryjú. Tieto rodinky nemajú žiadne výnimočné schopnosti. Výnimoční sú len svojou váhou. Presnejšie nadváhou a tým, aké množstvo potravín dokážu skonzumovať.

 

Často sa vyskytujú v oblasti supermarketov v sprievode preplnených nákupných vozíkov, ktoré obsahujú samé dobroty. Ich obsah by vystačil pre obyčajnú rodinu na mesiac, naša rodinka ho však do seba natlačí ani nie za predĺžený víkend. Naložia ho celý do kufra svojho staručkého Fiat Una, nasadnú a uháňajú domov. Samozrejme, ak auto zvládne takú hmotnosť a keď sa aj pohne a nič sa na ňom nepokazí.

 

Naša rodinka sa tiež neustále sťažuje. Majú málo peňazí a pritom nefajčia, ani nepijú alkohol. Iba muž občas pivo. Takých osem na zahnanie smädu. Ožrať sa mu zatiaľ nepodarilo, keďže na to nikdy nemal dosť peňazí a tiež mal obavy, ako by ho dopravili z krčmy domov. Obyčajný človek na to väčšinou používa teleport vo forme poslednej vodky, ktorá ho automaticky dopraví domov sama a on sa zobudí vo vlastnej posteli. Okrem klasickej opice mu nič nie je, ak nepočítame zodraté špičky tenisiek. Ale predstavte si guľatého mastného 150 kilového chlapa, ležiaceho uprostred krčmy, ktorému viac uškodíte, ak ním začnete hýbať, než by ste ho nechali ležať tam, kde padol. To už je lepšie, priniesť mu pod hlavu vankúš a prikryť ho.

 

Okrem toho sa náš tučko bojí, že by mohol niekoho v alkoholovom amoku zbiť s fatálnymi následkami. Napriek tomu, že je krotký a celkom milý, má totiž po požití alkoholu otupené city. V podstate stačí, ak niekoho objíme a dotyčný má zlomené rebrá alebo v tom horšom prípade, po priateľskom potľapkaní po pleci - zástavu srdca.

 

Jeho manželka je podobného tvaru. Zázrak prírody totiž zapríčinil, že ihneď po tom, čo si vzájomne padli do oka, našli spoločnú tému – jedlo. Mladucha predviedla svoje kuchárske umenie a získala si muža. Darmo, láska ide cez žalúdok. Ťažko uveriť, že sa im podarilo spraviť si deti. Hoci nikto nepochybuje o tom, že sú naozaj ich biologickými rodičmi, aj keď na mladuche počas tehotenstva nebolo nič vidieť, napriek pribratým 30 kilám. Deti akoby im z oka vypadli. Žiaľ nie je možné určiť ktorému, keďže všetci sú rovnako guľatí.

 

Po rokoch naša rodinka vyzerá stále rovnako, len deti trochu povyrástli a svojou váhou sa začínajú približovať rodičom. Už ako osemroční mali dvojnásobok váhy svojich rovesníkov. Mama stále vyniká vo varení a pečení, takže medzi šiestimi hlavnými jedlami počas dňa si sem tam zobnú aj niečo menšie pod zub - na vyrovnanie hladiny cukru v krvi. Napríklad taký chlieb so salámou. Obyčajný človek si väčšinou odkrojí centimetrový krajec chleba, ktorý jemne natrie maslom a pridá zo tri kolieska salámy s hrúbkou merateľnou v mikrometroch a ozdobí nejakou zeleninou. Povedzme polkou rajčiny. Naša rodinka sa s tým takto nebabre. Odkroja si 5 až 10 centimetrový krajec, na ktorý kelňou natrú polku masla a zo salámy si urežú takých 20 deka. Tie nechajú zo slušnosti. To všetko zvládajú jednou rukou. V druhej totiž držia zo tri paradajky a dve štipľavé papriky, aby mali aj dostatočný prísun vitamínov. Takto zásobený si ide chalanisko zahrať futbal. Ležérne sa priplazí do bránky, kde zaberá presne 85% priestoru a natlačí do seba svoj ľahký olovrant za tri minúty. Ten spláchne troma Horalkami a jednou Milkou - na vylepšenie chute. Následne pošle mladšieho brata domov, aby mu niečo priniesol na zahryznutie, lebo pri futbale spálil príliš veľa kalórií. Mladší brat sa odkotúľa domov a donesie mu za ruksak jabĺk, čo je viac ako celoročná spotreba kohokoľvek.

 

Ak sú potomkami náhodou dievčatá, tak sa od svojej mamy už v ranom veku naučia, ako pripraviť osemchodový obed tak, aby celá rodina po obede len fučala a prdela. Samozrejme ôsmy chod je v podobe pankreolanu mixnutého espumisanom. Po toľkých jedlách sa nesmieme čudovať, že majú najväčšiu spotrebu toaletného papiera v dedine a opravár kanalizácie u nich hosťuje každý týždeň. Z tých ôsmich chodov ochutná každý druhý (vrátane pankreolanu), lebo nevie odolať toľkým dobrotám a maškrtám a nechce zostať v hanbe, že zje menej ako štvrtinu toho, čo osemročný člen rodiny.

 

Najväčšou hanbou takejto rodiny bývajú deti, ktoré nepriberajú na váhe a pri svojich rodičoch a súrodencoch vyzerajú ako podvýživené. Takýmito deťmi sa ani nechvália. Lebo je to naozaj hanba...


Pic by blackwater