Pravdu mali súdruhovia, keď si povedali, že pracujúci ľud je budúcnosťou krajiny a ihneď po nalepení členských známok do zväzáckych preukazov sa strieskali z vodky z dovozu s etiketou na ktorej sa vynímalo CCCP, čím oslávili existenciu človeka, hrdo titulovaného „robotník.“

 

Každý poctivý robotník bol vybavený bystrým umom a horou svalov, ktoré vedel vo vypätej situácii adekvátne využiť. Oblečený bol v tom, čo uznal, s prihliadnutím na  ročné obdobie a charakter prác, za vhodné. V 

  • zime si na hlavu nasadil prastarou materou uštrikovanú oranžovú čiapku s brmbolcom na vrchu, pár vrstiev svetrov, preložených prešivákom a ceplé gače, na ktoré si šupol po dedovi fasované tesiláky previazané špagátom miesto opasku.

 

 

Na nohy si obul:

 

a) Kanady

b) Gumáky

c) Filcáky

 

Vybavený cigaretami sa pobral do práce, kde makal ako šrób (skrutka sa tu fakt nehodí) takmer do večera. V zadnom vrecku nohavíc, v prítomnosti úzkeho hrebeňa, slúžiaceho hre na hrebeni, mal päťdesiat až sto korún, určených na cigarety a skromný obed, pozostávajúci z:

 

a) Guláš s chlebom a pivo

b) Držková s chlebom a pivo

c) Šalát (parížsky, diabolský, treska ...) s rožkom a pivo

d) Pivo resp. viac pív a tri rumy

 

A že robotník vedel prispôsobiť svoj pracovný outfit poveternostným podmienkam bolo jasné už pri prvom pohľade na neho.

 

Keď bola zima obliekol sa teplo. Keď bolo teplo, začal zhadzovať vrchné vrstvy. Bolo ho možné zahliadnuť na vyšších poschodiach lešenia v tesilákoch, previazaných špagátom alebo opatrenými vyťahanými trakmi. Vrchnú polovicu tela mu len letmo zahaľovalo staré, deravé tielko, na ktorom bolo možné identifikovať menu neďalekého bufetu spred týždňa a farbu, ktorou minulý rok doma natieral radiátory. A keď bolo mega teplo, vyzliekol si tesiláky aj tielko a v trenírkach s cigaretami v zadnom vrecku sa ladnými pohybmi presúval po stavbe a vykonával prácu s ľahkosťou, jemu prirodzenou a sem-tam mu vykukol z trenírok kábel, alebo celý vercajg a pri ohýbaní sa, pol zadku.

 

Nikto, ani len stavbyvedúci mu nepovedal ani len pol mäkkého fň, keď svoju prácu vykonával dobre, do práce chodil načas a hladina alkoholu v jeho tele neprekročila hranicu, brániacu vo výkone ladných pohybov, charakteristických pre robotníka.

 

A slovenský robotník prekvital, zbieral ocenenia, prekonával päťročnice, vybudoval Budapešť, bolo mu želané blaho v mene strany pred naštartovaným, nákladným automobilom Praga V3S a bolo sa naňho možné spoľahnúť. Chcete vymaľovať? Potrebujete murovať? Máte deravé potrubie? Potrebujete postaviť kôlničku, kde by ste chovali domácu zver a voláte sa Fritzl? Robotníka vám treba!

 

Ale opatrne s výberom robotníka. Je dosť pravdepodobné, že si nejakého objednáte a príde k vám partia dementov s tetovaním na čele ISO 90001 a vrodenou neschopnosťou otočiť skrutkou v smere digitálnych hodiniek. Oblečení budú, akoby ich jedna firma mala. Každý jeden bude vybavený prilbou, chrániacou ich bystré mozgy pred nárazom intelektu a na nohách sa im budú trblietať topánky s oceľovou špičkou a pätou, antistatickým pásikom a protišmykovou podrážkou. Ich jedinou devízou bude schopnosť nafakturovať nenafakturovateľné.

 

K výmene žiarivky príde trojčlenný tím, schopný vypracovať pracovný postup v dvanástich krokoch, pričom siedmy krok bude pozostávať zo škrabania sa na hlave obohatené sprievodným slovom: „Aha!“. So zatajeným dychom budete sledovať pri práci trojicu z firmy Traja kokoti s.r.o. ako vám rozjebávajú domácnosť. K tomu všetkému si uvedomíte, že každý jeden z nich si popod fúzy pohmkáva song: „Já já jupí jupí jé“, čo má vo vás vzbudiť dojem profesionality troch retardov, vyzbrojených najmodernejším vybavením, ktoré vedia použiť len šťastným nedopatrením.

 

Potom si spomeniete na deda, alebo otca, čo sa s kamarátmi pustili do akejsi práce a vedeli ju zvládnuť, bez aku-uťahovačky, alebo laserového metra, iba s basou piva a prípadným: „Kurva drž to! Veď mi to mohlo na hlavu jebnúť! Ty kokot! Podaj pivo! No vidíš. Hotovo! Poďme na pivo.“

 

Kde sú tie časy, keď som si objednal majstra a majster prišiel a opravil, čo bolo potrebné? A zaplatil som mu po vykonanej práci a nie keď prišiel a povedal: „Nó mladý pán, to musí ísť dole! Za obhliadku mi zaplatíte sedemdesiat eur.“

 

Za to, že mi povedal to, čo viem? WTF?!

 

Teraz príde bársaký priprdenec a oháňa sa certifikátom, oprávňujúcim ho vŕtať titánovým vrtákom z Tesca, do sadrokartónovej steny a za prípadný príklep si zaráta o desať eur za jednu dieru naviac?

 

Choďte niekam! To, že sa v názve vašej firmy nachádza slovo build, bau alebo mont z vás robí odborníkov? Ale no tak! Práci česť!