Po marci tu máme netradične apríl. A to je naozaj zvláštny mesiac, lebo všimli ste si niekedy, že keď v slove apríl zameníte nula písmen a žiadne nepridáte, dostanete apríl? Sila. Nie nadarmo má apríl prívlastok „bláznivý“. Ale ani v takomto psychotickom mesiaci nesmie chýbať mnohosrd.

 

Z domova

Kauza Adela

 

Počuli ste už o tom Váhostave? Kokosko, no pekný prúser. No ale to je stále nič, oproti tomu, čo takmer pokazilo slovenské internety, a síce Banášová sa v nejakom rozhovore posťažovala, že keď niekomu povie, že číta Mém&Fet, tak ju často vysmejú, že číta také mokotiny. A to je vraj diktatúra, cenzúra, obmedzovanie slobody slova atď. Jednak nechápem, prečo sa vôbec niekto pýta Adely hocičo presahujúce rámec otázok typu „A ktorého magora budeš mať v talkshow najbližšie?“ Dvojak si myslím, že lepšia situácia trepnúť verejne hocijakú lolotinu ešte nebola, a kto mi neverí, nech si otvorí internet. Trojak si dovolím tvrdiť, že keď trepem kraviny v rámci slobody názoru, tak niekto iný v rámci tej istej slobody názoru môže povedať, že trepem kraviny. Tuším sa to volá kritika, prípadne hodnotiaci úsudok, a je to pomerne jednoduchý a dlhodobo funkčný koncept. Teda aspoň pre mňa, ale pre svedkov Tiborových s menej mozgovými závitmi, než je pruhov na ruskej vlajke, to je ťažšie pochopiť ako pre Beňovú dobre zaparkovať. Lebo veď jasné, že sv. Tibor, rečený Eliot, patrón všetkých neinformovaných, sa toho hneď chytil, že „Hen, cenzúra, ja vám toho hovorím už tri roky!“

 

Ale to bol iba začiatok, poriadny shitstorm, po slovensky hovnádo, začal až, keď sa vyjadril Hvorecký v štýle „dcéra eštébáka sa sťažuje na diktatúru, WTF?“. Na to reagoval Chmelár: „Nejaký spisovateľ z Bratislavy si tu bude otvárať hubu? Toto má byť tá demokracia? No piču, Adela má pravdu!“ To zbadal Tibor, tak dal, že „Díky Edo, že si zastal Krém&Crack!“ a na to Edo, že „Ti jebe, Tibor? Ja mám ten váš plátok úplne fpiči!“ a Tibor že „Ale Edo, šak nebuc kár, prečítaj si to a dajme nejakú besedu, ,zapičujeme si na Ameriku, dójdu ľudia, vybereme vstupné, šak sme jedné krve, ne?“ a na to Edo, že „Tibor, fak ne! A daj mi už pokoj, dobre?“ a Tibor „Edo, šak neser sa, pokecajme.“ a Edo, že „Tibor, chojdopiči!“. Haha, true story.

 

Ešte sa Adely zastal Blaha, Miškov si vyrobil tabuľku „Je suis...“, písali o tom Topky, SME-čko a grandiózne to uzavrel najdôležitejší prvok povinnej výbavy každého egomaniaka – otvorený list prezidentovi. Vraj bude kvôli tomu ešte opekačka, kolotoče, maratón na Devín a ohňostroj. Mňa ale najviac pobavil záver, ktorý z toho podľa niektorých mysliteľov vyplynul, a síce, že sa to rieši tak veľmi nie preto, lebo ľuďom drbe a sa nudia, ale preto, lebo sa boja „alternatívy“. To je veľmi veľký posun! Napríklad ešte pred pár rokmi, keď sme si z niečoho usierali, tak nie preto, že to bolo zlé, ale preto, že sme boli hejteri. No a dnes už kritizujeme, lebo sa bojíme. A keď o tom tak rozmýšľam, niečo na tom možno bude. Veď si predstavte, že sa vám sníva napríklad toto: ležíte vo svojej posteli a zrazu do vašej izby príde Tibor Rostás, nakloní sa k vám tak blízko, že vás až jeho brada zašteklí na líci a ticho vám pošepká do ucha: „Zobuď sa... zobuď sa...“, vy sa pomaly budíte (v tom sne, nie naozaj) a keď ste už hore, Tibor povie „Zobuď sa, ty ovca! Hahahaha!“, nasadí si stetson do čela, zapichne vám vlajku Novoruska do kvetináča s rododendrónom, vyskočí na koňa, ktorý sa z ničoho nič materializuje pri vašej posteli, odcvála cez spálňové dvere a kopytami vám poškriabe plávajúcu podlahu. To vás zobudí už naozaj a vy zistíte, že ešte nemusíte vstávať a mohli ste ešte dvadsať minút spať. No čo vám poviem, čistý des.

 

 

Kultúra

20 % echt slowakisch

 

História sa opakuje, a najmä tá slovenská. Keď pred troma rokmi SNS chcela uzákoňovať koľko hudobného rádio-odpadu majú tvoriť slovenské kaleráby, tak sme si ešte klopali valaškou na čelo. SNS išla z parlamentu do péčka, no jej hejslovácky odkaz žije v plesni v stenách Ministerstva kultúry. Tam sa rozhodli, že slovenskej hudby je v rádiách málo a treba viac. To samozrejme potešilo všetkých slovpopových tragédov a polozabudnuté hudobné zombie. Títo Greksovia, Rohoňovia (mimochodom Vratko je rovnako dobrý matematik ako spevák, vyjadril sa, že 20% ročne je málo a malo by to byť aspoň 20% denne) a Drapákovia si zrejme fakt myslia, že ich teraz rádiá začnú hrať. Roztomilé. Ale stane sa akurát to, že kým teraz išlo Ďuricove ujúkanie, Táslerova zhudobnená reklama na autoatlas a Celestínin Rum Rum Rum šesťkrát za deň, tak pôjde pätnásťkrát. Gratulujem, dementi!

 

Inak sa prekonala aj agentúra Focus. Ja o prieskumoch verejnej mienky veľa neviem, ale myslím, že otázky by mali čo najmenej sugestívne. No a Focus na túto tému sa v stupnici od nula po „Zdral ťa foter veľmi, keď zistil, že chceš byť sociológom?“ sa dostal tak niekam na devinu:

 

 

To už môžem skúmať verejnú mienku aj ja. Kukajte:

 

Prečo sú podľa vás prieskumy verejnej mienky úplne nahovno?

 

 

V kostole tak vraveli.

výsledok: 666 %

 

Lebo!

výsledok: 100 %

 

Mňa také veci vôbec nezaujímajú. A ako ste sa dostali do môjho bytu?

výsledok: 69 %

 

Všetko je to zmanipulované.

Výsledok: 50 €

 

Za to môže tá čierna huba z Washingtonu.

Výsledok: 1488

 

Lebo ľudia jedia lepok.

Výsledok: 2/5

 

To je len dedičstvo vlády Ivety Radičovej.

Výsledok: 40%

 

 

Inak tieto Sluuts Twiins definujú príslušné autority ako slovenskú hudbu, či nie?

 

Z domova

Na Slovensku po slovensky

 

Zaujíma vás, čo ešte okrem stráženia svojstojnosti, zvrchovanosti a írečitosti slovenskej populárnej hudby ešte na Ministerstve kultúry robia? Napríklad ešte vydávajú metodické usmernenia pre ostatné ministerstvá a zdá sa, že štátny jazyk je pre nich väčší fetiš, než pre Kuffu krucifix. A to sa vám potom môže stať, že idete zaregistrovať občianske združenie, pomenujete ho Dailymale, lebo veď ako inak by sa mohlo volať, spíšete si žiadosť a stanovy, necháte skontrolovať od dvoch právnikov, aby vám nič neuniklo, zaplatíte 66 éčiek a po mesiaci vám príde výzva na odstránenie nedostatkov, a síce, že máte zmeniť názov združenia na slovenský ekvivalent, keďže nespĺňa požiadavky zákona o štátnom jazyku. Čo. Do. Piče? Takže namiesto toho, aby na Ministerstve kulturistiky chrápali na šanónoch až do obeda a potom išli domov ako na každom slušnom štátnom úrade, vymýšľajú radšej takéto šikanózne byrokratické polená, ktorými vám môžu drviť nárty na nohách, bez opory v zákone a za vaše prachy. Lebo veď síce máme slobodu združovania, ale zjavne nie slobodu svoje združenie normálne pomenovať. Ešte by bolo dobré, aby sa tento prejav úradníckeho kokotizmu použil retroaktívne aj na už existujúce neziskovky. Veď prečo by sme nemohli mať Priehľadnosť medzinárodne, Právnu cestu alebo Spoločenstvo spravodlivá hra, keď môžeme, no ne? A nasledovať by mali samozrejme aj obchodné spoločnosti, nakupovať budeme v Kupujzemi, tankovať v Mušli a večer pôjdeme na pivo do Kuželkárne v Riečnom parku. Lebo kto reč našej svojeti ľúbivú rozvracať bude, hnev štátu povereníka na vlastnej koži pocíti a moc pečate jeho naveky ho skole!

 

Celebrity

Narodil sa malý feferón

 

Pamätáte si ešte Viktóriu Rákovú? Po mene asi nie, ale táto známa osobnosť kedysi tvorila polovicu všetkého, čo predstavovalo slovenský televízny humor, a síce úplne bežné veci, povedané so silným maďarským prízvukom. Hahaha, už len keď si na to spomeniem, tak sa mi trasú faldy od smiechu. Druhá polovica je samozrejme chlap (ideálne Peter Marcin) prezlečený za ženu. Looooool, natrhnutá bránica. V každom prípade, čo slovenský scénaristický guru Kraus prestal písať sitcomy a začal sa venovať dadaistickej absurdnej melodráme v Paneláku, Ráková stratila džob a musela sa ísť prihlásiť na Úrad práce, okres Veľký Meder. No ale o to nejde, ale o to, že sa jej teraz narodilo dieťa, ktorému dala veľmi zvláštne meno aj na potomka Mongolov, čo vpadli do strednej Európy na malých krivých koníkoch, a síce Bendegúz. Povedzte si to v duchu ešte raz. Bendegúz. Bendegúz Lakatos. Dobré, ne? Zrazu sa mi tí Kevinkovia, Nicolaskovia a Natanielkovia zdajú vlastne celkom v pohode. A tak to má byť. Mimochodom, meno Bendegúz pochádza zo starougrofínčiny a znamená „ten, ktorého šikanujú už od materskej školy“.

 

 

To je na tento mesiac všetko. Baby boom inak pokračuje a v máji sa má narodiť v Británii nový kráľovský fagan, no zároveň začínajú hokeje (dúfam, že frcgumy s trikolórou už máte poctivo natiahnuté na späťákoch), takže ťažko povedať, ktorá z týchto dvoch chujovín nás bude otravovať viac. Uvidíme o mesiac.